Štýly vedenia ľudí v manažmente

Je vertikálny vzťah vedúceho k podriadeným alebo ku kolektívu charakteristický pre daného vedúceho pracovníka. Je to v podstate forma pracovného vzťahu nadriadeného pracovníka k podriadenému. Ide o výraz postoja vedúceho k podriadeným. Silne závisí od osobnosti vedúceho a jeho postoja k vedeniu ľudí.

Štýl vedenia môže byť ovplyvnený aj zo strany podriadených a to tým ako reagujú na vedenie nadriadeného. Pri presadzovaní rôznych štýlov treba byť flexibilný a vychádzať z danej situácie. Iné štýly sú vhodné pre bežné situácie, iné pre krízový stav. Existuje názor, že najlepším spôsobom ako viesť ľudí, je rovnováha medzi správaním orientovaným na úlohu a na osobu.

Poznáme tieto hlavné teórie štýlov vedenia:

1. Klasické štýly vedenia
2. Likertove štýly vedenia
3. Teória manažérskej matice (mriežky)
4. Situačný prístup
5. Cieľovo orientovaný štýl

1. Klasické štýly vedenia

Autokratický štýl – vyznačuje sa uplatňovaním vôle vedúceho bez ohľadu na názory podriadených, na čo používa príslušné mocenské prostriedky. Na motiváciu využíva svoje postavenie, diferencované odmeňovanie, o ktorom rozhoduje, a postih spolupracovníkov.
Tento štýl je vhodný v novom kolektíve, pri nedisciplinovanosti podriadených a pod.
V rámci tohto štýlu sú tri úrovne zoradené podľa stupňa negatívnosti vzťahu nadriadeného pracovníka k podriadenému:

Autoritatívny štýl je zneužívanie postavenia vedúceho pracovníka vo formálnej organizačnej štruktúre a čiastočne aj v neformálnej.

Autokratický štýl (autokracia - samovláda, neobmedzená moc jedinca) je väčšinou prejavom tých nadriadených ktorý svojim štýlom vedenia zakrývajú nedostatky vo svojich skúsenostiach a schopnostiach. Autokratický štýl je vhodné použiť ak treba rozhodovať okamžite a zmobilizovať všetky zdroje. V týchto prípadoch je akceptovateľný.

Diktátorský štýl je krajným prejavom vôle jedinca, ktorý vidí a vynáša len seba a likviduje akýkoľvek nesúhlas alebo iný názor.
Autokratický spôsob je založený na sústavných príkazoch a neustálej kontrole.

Demokratický štýl - vedenia je protikladom autokratického. Charakterizuje ho obojstranná komunikácia medzi vedúcim a podriadeným. Vedúci sa s podriadenými radí o navrhovaných úlohách a rozhodnutiach, ako aj o postupoch na ich zvládnutie. Účasť podriadených využíva aj pri hodnotení a odmenách.
Čistý demokratický štýl vedenia vyjadruje vysoký podiel kolektívu na rozhodovaní.
Participatívny štýl lepšie vyjadruje účasť jednotlivcov a kolektívov na riadení, ako aj možnosť podieľať sa svojimi názormi a inováciami na ňom. Demokratický štýl vedenia ľudí predpokladá určitú odbornú, kultúrnu a spoločenskú úroveň členov kolektívu.

Liberálny štýl vedenia – vedúci zriedkakedy využíva svoju moc a spolupracovníkom ponecháva veľkú voľnosť v konaní, takže sú značne nezávislí. Spolieha sa na podriadených, že si sami stanovia alebo vo veľkej miere rozpracujú ciele svojej činnosti a prostriedky na ich dosiahnutie a zvolia tiež postup ich realizácie. Vedúci im pomáha zaobstarať potrebné informácie a zabezpečiť styk s vonkajším prostredím. Vystupuje ako reprezentant podriadeného kolektívu.

Vedenie s „voľnou uzdou“ - tento štýl charakterizuje nedisciplinovaná práca. Vedúci je priateľom každého a nemá záujem o prácu, nadriadenosť a podriadenosť nepozná. Negatívnym dôsledkom je presadzovanie osobných záujmov a cieľov, neplnenie úloh a nedostatky vo fungovaní pracoviska, až úplná anarchia.
Existujú tri modifikácie tohto štýlu:
Liberálny - vyjadruje snahu o bezkonfliktný prístup nadriadeného k podriadeným, jeho ústupčivosť pred jednotlivcami a kolektívom.

Pasívny štýl - vyjadruje pasivitu, až defenzívnosť vedúceho a naopak, aktivitu podriadeného kolektívu.

Laisser-faire štýl - je štýl ekonomického liberalizmu požadujúci voľnú hru hospodárskych subjektov bez akýchkoľvek zásahov. V podstate vyjadruje požiadavku podriadených na vedúceho, aby im nezasahoval do ich činností.

2. Likertove štýly (systémy) vedenia

- systém 1 - exploatačno-autoritatívny štýl – vedúci sú vysoko autoritatívni a málo dôverujú podriadeným. Vyžaduje sa tvrdá disciplína pri plnení príkazov. Nie je záujem o iniciatívu a názory podriadených. Motivácia sa podnecuje pomocou strachu a trestov a len výnimočne odmenami.

- systém 2 - benevolentne-autoritatívny štýl – vedúci má záujem o niektoré nápady a názory podriadených, čiže ich čiastočne toleruje. Motivuje sa pomocou odmien, ale aj pomocou strachu a trestov.

- systém 3 - konzultatívny štýl – vedúci dôverujú podriadeným do značnej miery, no nie celkom. Zvyčajne sa snažia ich myšlienky a nápady využiť. Rámcová politika a základné rozhodnutia sú na vrcholovej úrovni organizácie. Na motivovanie sa používajú odmeny, ako aj určitá spoluúčasť. Vedúci, ktorý si osvojil tento štýl, akceptuje znalosti svojich podriadených. Pred rozhodnutím sa ich pýta na názor, a až po zvážení pripomienok sa rozhoduje. Týmto postupom odbúrava tlak proti sebe a uvoľňuje pracovnú atmosféru. Občas sa ale stáva, že prijíma rady len od niektorých jedincov, čo na ostatných môže pôsobiť negatívne.

- systém 4 - participatívno-skupinový štýl vedenia – vedúci plne alebo vo veľkej miere dôveruje podriadeným. Prejavuje sa to v poskytovaní rozsiahlej autonómie v rozhodovacích procesoch nižším organizačným úrovniam. Podporuje sa obojstranná komunikácia, ktorá sa často využíva na spoločnú prípravu dôležitých rozhodnutí. Ekonomicky sa motivuje na základe spoluúčasti na spoločnej činnosti, t.j. na stanovovaní cieľov a na ich plnení.
Podľa Likerta najefektívnejší vedúci sa orientuje na ľudské aspekty riadenej skupiny, t.j. na podriadených, a snaží sa pomocou komunikovania udržať všetky jej časti tak, aby pracovali ako celok, čiže usiluje sa vytvoriť efektívnu tímovú prácu.

3. Teória manažérskej mriežky (matice)

Ide o dvojrozmernú štvorcovú maticu s políčkami 9x9, v ktorej horizontálne usporiadanie polí od 1 do 9 vyjadruje záujem manažérov o výrobu a vertikálne usporiadanie polí od 1 do 9 znamená záujem o ľudí.

Tu sa vytvorilo päť základných štýlov manažmentu:

tzv. ochudobnený manažment – manažéri venujú malú pozornosť ľuďom a výrobe, čiže majú minimálny záujem o svoju prácu a starajú sa hlavne o seba. V skutočnosti to vôbec nie je vedenie podriadených, čím vzniká bezvládie.

tzv. manažment vidieckeho klubu – manažéri sa vo veľkej miere venujú ľuďom a málo alebo vôbec sa nestarajú o výrobu.
Vytvára sa prostredie s dobrými priateľskými vzťahmi, ale nikto nemá záujem o koordináciu pracovného úsilia na dosiahnutie cieľov.

tzv. racionalistický štýl - štýl, ktorý vyjadruje autokratickú úlohu manažéra – manažéri sa výlučne sústreďujú na výrobu a len malú pozornosť venujú ľuďom.

tzv. tímový manažment – manažéri venujú maximálnu pozornosť výrobe i ľuďom.

tzv. umiernený štýl vedenia – hľadá kompromis medzi vysokou produkciou a uspokojením potrieb zamestnancov.

4. Situačný prístup k vedeniu ľudí

Prístup, podľa ktorého je vedenie silne ovplyvňované situáciou, v ktorej vedúci pôsobí.
Vyjadruje spätosť so situáciou, v ktorej vedúci pôsobí.

5. Cieľovo orientovaný spôsob vedenia

Je kombináciou autokratického a demokratického štýlu. Podstatou je, že každý kolektív a každý jednotlivec má určený cieľ, ktorý je odvodený od cieľov podnikových a zodpovedá schopnostiam kolektívu alebo jednotlivca. Prostriedky, formy a cesty dosahovania cieľov sa ponechávajú na výber kolektívom alebo jednotlivcom.