Podnikanie v trhovej ekonomike sa spája s rizikom úpadku a ak nepomôžu opatrenia na ozdravenie podniku, môže sa stať že podnik sa musí zrušiť a zanikne. Podnik sa môže zrušiť na základe dobrovoľného rozhodnutia spoločníkov alebo môže ísť o nútené zrušenie (rozhodnutie súdu, vyhlásenie konkurzu). Zánik podniku nastane dňom jeho vymazania z obchodného registra. Poznať podnik z jeho vecnej (hmotnej) stránky znamená poznať jeho majetok a činnosti
s ním súvisiace. Majetok podniku sú všetky hospodárske prostriedky, ktoré podnik potrebuje pre svoju činnosť (budovy, stroje, materiál atd). Aby majetok bolo možné evidovať a kontrolovať jeho využívanie, člení sa na dlhodobý a krátkodobý majetok, ktorý sa líši obstarávacou cenou a dobou použitia. Dlhodobý majetok je majetok, ktorý sa používa viac ako 1 rok, má charakter hmotného, nehmotného, finančného majetku a pohľadávok.

Opotrebovanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku sa vyjadruje odpismi. Dlhodobý majetok sa obstaráva investičnou činnosťou, ktorá má rôzne formy a financuje sa vlastným alebo cudzím kapitálom. Pri oceňovaní dlhodobého majetku sa používa vstupná a zostatková cena. Pri vyraďovaní dlhodobého majetku treba vybrať pre podnik najvýhodnejší spôsob a pri starostlivosti klásť rovnaký dôraz na údržbu, rekonštrukciu a generálne opravy. Pre krátkodobý majetok je typické, že v transformačnom procese mení svoju podobu a celý sa v ňom spotrebuje. Z tohto dôvodu treba nepretržite podnik zásobovať krátkodobým majetkom. Zásobovacia činnosť je náročná najmä na plánovanie a normovanie zásob (časová norma, norma zásob, normatív zásob). Pri obstarávaní zásob je dôležité položiť dôraz na dôslednú prebierku a pri udržiavaní zásob zasa na rešpektovanie zásad správneho skladovania.

Evidencia krátkodobého majetku vyžaduje dôslednú prácu s veľkým množstvom dokumentácie. Majetok podniku sa musí pravidelne kontrolovať najmä inventarizáciou, pri ktorej sa porovnáva fyzický stav majetku s účtovným stavom. Podnik si zabezpečuje úhradu manka od zodpovedných pracovníkov okrem manka spôsobeného prirodzenými úbytkami.
Ekonomická a finančná stránka podniku poskytuje objektívny obraz o tom, ako podnik využíva svoj majetok a ako účelne vynakladá na svoju činnosť finančné prostriedky. Analyzovanie ekonomickej stránky podniku umožňuje hodnotiť jeho hospodárenie. Ukazovateľom hodnotenia ekonomickej činnosti podniku sú náklady a výnosy.

Náklady podniku sú peňažným vyjadrením spotreby hospodárskych prostriedkov a práce vynaloženej na výkony podniku. Hlavnými zložkami nákladov sú cena spotrebovaného materiálu, odpisy, mzda vyplácaná pracovníkom a cena ostatných služieb.
Svoje výkony podnik predáva za trhovú cenu, ktorá zahŕňa vynaložené náklady na činnosť podniku a zisk. Peniaze, ktoré podnik získa za predané výkony, čiže príjmy (tržby), sú najdôležitejšou časťou výnosov podniku. Výnosy sú ocenením výkonov, ktoré podnik v určitom období vytvoril. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi podniku je jeho výsledok hospodárenia. Ak sú výnosy väčšie ako náklady, podnik dosiahol zisk. Ak je to naopak, podnik vykázal stratu.
Podniky by mali dosahovať zisk, ktorý je dôležitým ukazovateľom úrovne hospodárenia podniku. Zisk je zdrojom peňažných prostriedkov potrebných na úhradu platieb, odvodov do štátneho rozpočtu, odmien pre zamestnancov a najmä ďalšieho rozvoja podniku. Preto podnik vo finančnom pláne musí vyjadriť ako zisk dosiahnuť a ako ho rozdeliť Vo finančnej analýze by mal podnik objektívne zhodnotiť ciele a výsledky ekonomickej činnosti podniku.

Každý podnik sa zriadil na konkrétny účel, ktorým je jeho hlavná činnosť V hlavnej činnosti teda zabezpečuje tie výkony, pre ktoré sa zriadil, a ktoré predáva spotrebiteľom. Hlavnou činnosťou výrobných podnikov je výrobná činnosť ktorá spočíva v premene výrobných faktorov (vstupov) na výrobky (výstupy). Táto premena sa označuje ako výrobný proces alebo transformačný proces, ktorý sa uskutočňuje za priamej účasti človeka alebo automaticky. Výrobu môžeme členiť z viacerých hľadísk, avšak za hlavné typy výroby sa označujú kusová, sériová a hromadná výroba. Bez ohľadu na jej členenie každá výroba by mala rešpektovať zákonitosti proporcionality, paralelnosti, či nepretržitosti ktoré ovplyvňujú jej efektívnosť. Ak chce byt’ výrobca na trhu úspešný, musí si ešte pred začatím výroby naplánovať svoj výrobný program, v ktorom určí, aký sortiment bude vyrábať Výrobný program potom konkretizuje v pláne výroby, ktorý sa zostavuje s ohľadom na výrobnú kapacitu.

Po vykonaní prípravy výroby môže výrobca vyrábať’ Výroba sa má uskutočniť takou technológiou, ktorá zabezpečí požadovanú kvalitu výrobku. Výsledkom (výstupom) výroby je výrobok, ktorý môže mať formu polovýrobku alebo finálneho výrobku. Ak výrobca vyrobí nový výrobok, môže jeho značku zaregistrovať a ochrannou známkou chrániť svoje výrobné tajomstvo. V súčasnosti už podniky vedia, že uplatňovanie marketingu im môže pomôcť presadiť sa na trhu. Nie je správne zamieňať marketing s predajom, pretože marketing je súbor činností orientovaných na uspokojovanie potrieb prostredníctvom výmenných procesov. ide teda o činnosti pred predajom, počas predaja i po predaji.

Ak chce firma uplatňovať marketingovú stratégiu, najprv sa musí rozhodnúť pre konkrétnu koncepciu (výrobnú, výrobkovú, koncepciu predaja, marketingovú, koncepciu spoločenského marketingu). Na základe vybratej koncepcie môže potom uplatniť stratégiu na konkrétnu cieľovú skupinu zákazníkov v podobe marketingového mixu.

Marketingový mix je určitý počet marketingových aktivít, pomocou ktorých môže firma ovplyvniť dopyt po svojich výrobkoch. Sú to aktivity zamerané na tzv. 4P — product, price, place, promotion. Aktivity, ktoré sa zameriavajú na výrobok (product), zahŕňajú jeho vyhotovenie, tvorbu značky, obalu, etikety vrátane služieb, ktoré k výrobku patria. Nemenej dôležité je však rozhodnutie o výrobnom programe podľa životného cyklu výrobku.