Ďalej sú to aktivity, ktoré sa zameriavajú na tvorbu ceny (price). Cena závisí od zvolenej cenovej stratégie podniku, napríklad rozhodnutie pre vysoké ceny, poskytovanie rabatov, cenové akcie a pod. Podnik by mal dôsledne premyslieť aj distribučné cesty (place), lebo vo veľkej miere ovplyvňujú úroveň predaja, úroveň nákladov, ako aj spokojnosť zákazníkov. Aktivity a opatrenia zamerané na komunikáciu, čiže komunikačný mix (promotion) môžu byt’ pre firmu veľkým prínosom za predpokladu, že jednotlivé prvky komunikačného mixu sa budú nasadzovať primerane a citlivo. Nástroje masovej komunikácie (reklama, podpora predaja, public relations) treba vyvažovať so starostlivosťou o ich protiklad — osobný predaj.

Z médií sa často dozvedáme o rôznych tragických nehodách, ktorých dôvodom je zlyhanie ľudského faktora. Aj úpadok firiem spôsobia len ľudia, ktorí v nich pracujú. Preto dôležitou činnosťou podniku je personálna činnosť ktorej úlohou je správny výber zamestnancov, starostlivosť o zamestnancov, ich hodnotenie, odmeňovanie a pod. Túto činnosť zabezpečuje v podniku personálny útvar. Podnik si zamestnancov obvykle vyberá na základe výberového konania. S úspešnými záujemcami následne uzavrie pracovný pomer, čiže pracovnoprávny vzťah, ktorý sa vždy zakladá písomne pracovnou zmluvou. Obsah a spôsob uzatvorenia pracovnej zmluvy, práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, spôsoby ukončenia pracovného pomeru a pod. presne definuje Zákonník práce.

Podľa ústavnej Listiny základných práv a slobôd má zamestnanec právo na spravodlivú odmenu za prácu. Touto odmenou je mzda alebo plat. V trhovej ekonomike je výška mzdy odrazom vzťahu medzi ponukou a dopytom konkrétneho druhu zamestnania. Mzda má niekoľko foriem (časovú, úkolovú, podielovú, kombinovanú) a zložiek (základnú mzdu, príplatky, prémie, odmeny). Okrem spravodlivej odmeny má zamestnanec právo aj na starostlivosť, ktorú mu zákonom garantuje štát a dobrovoľné jeho zamestnávateľ. Zákonnou starostlivosťou je zdravotná a sociálna starostlivosť. Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom starostlivosť na základe svojho sociálneho programu a kolektívnej zmluvy. Podniky však neposkytujú zamestnancom len práva, ale vyžadujú od nich aj zodpovednosť, a to zodpovednosť za škody, manká a straty prostriedkov, ktoré sa im zverili do opatery Ľudia, ktorí sú v práci spokojní a pracujú so záujmom, sú najväčším bohatstvom každého podniku. S týmto vedomím by podniky mali zabezpečovať výkon personálnej činnosti.

Potreba riadiť (viesť, usmerňovať) vyplynula z derby práce a zoskupovania ľudí podľa ich špecializácie. Keďže podniky sú zložité celky, ich činnosť treba nielen organizovať, ale aj riadiť. Riadenie sa teda stalo profesiou, od kvality riadiacich pracovníkov závisí prosperita podnikov, a tým aj cele] spoločnosti. Riadenie — manažment — ako pojem treba chápať v dvoch významoch. V prvom význame chápeme riadenie ako proces a v druhom význame ako profesiu, skupinu ľudí ktorá sa riadením zaoberá. Ak hovoríme o riadení ako o procese, analyzujeme činnosť riadiacich pracovníkov, Číže funkcie riadenia. Funkciami riadenia sú plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí a kontrola. Od výkonu týchto činností závisí plynulý chod podniku. Pri skúmaní manažmentu ako útvaru zloženého z riadiacich pracovníkov treba rozlišovať ich postavenie vo firme.

Podľa úrovne nadania rozlišujeme 3 skupiny manažérov — najnižší manažment (majstri), stredný manažment (vedúci jednotlivých útvarov podniku) a vrcholový manažment, tzv. top-manažment (najvyššie postavení riadiaci pracovníci). Každý manažér by mal mať predpoklady na výkon manažérskej práce, a to vrodené predpoklady (inteligencie, empatia a pod.), ako aj predpoklady získané výcvikom a vzdelávaním. Na každom území mosta či obce pôsobia rôzne podniky a inštitúcie, ktoré vstupujú do vzájomných vzťahov. Každý podnik je teda v neustálom vzťahu so svojimi dodávateľmi, odberateľmi, spotrebiteľmi, mestským (obecným) úradom, úradom práce, bankami a pod. Uvedené subjekty označujeme ako okolie podniku.

Najčastejšie vzťahy podniku sú jeho vzťahy k dodávateľom a odberateľom. Od dodávateľov podnik kupuje vstupy pre svoju podnikovú činnosť (suroviny, materiál) a odberateľom zasa predáva svoje výstupy (výrobky, služby). Tieto vzťahy sú založené na kúpno-predajných zmluvách. Podnik (odberateľ) musí podniku (dodávateľovi) za dodávky zaplatiť pričom platobný styk zabezpečujú banky. V ďalších peňažných ústavoch si podniky môžu zhodnocovať svoje peniaze, vziať úver a v poisťovni požiadať o poistnú ochranu atď. Podnik takto vstupuje do vzájomných vzťahov s finančnými inštitúciami. Vzťahy podniku k štátu a obci sa vyznačujú prepojením na ich rozpočty. Do štátneho rozpočtu, ako aj do rozpočtu obce odvádzajú podniky dane, ale zároveň sa z týchto rozpočtov v určitom rozsahu podporujú a financujú. Tento vzťah sa obvykle realizuje prostredníctvom správcu daní (daňového úradu). Prvky okolia podniku, uvedené v tejto kapitole, zďaleka nie sú všetky, pretože okolím podniku nie sú len inštitúcie, ale aj okolie v širšom zmysle slova — ekologické, ekonomické, spoločenské okolie a pod. Preto ak chceme prežiť aj ďalšie tisícročie, podniky musia úzko spolupracovať a zakladať vzťahy aj s inštitúciami, ktorých úlohou je chrániť životné prostredie.