Ekonomika - Základné pojmy - Ekonomika pre 1. ročník Obchodných Akadémií

POTREBY Všetky potreby sú prejavom pocitu nedostatku niečoho, čo sa nám žiada uspokojiť. Existuje veľké množstvo potrieb a ich rozmanitosť nepozná hraníc.
ŽIVOTNE NEVYHNUTNÉ (stravovania, odievania, bývania atď.)
LUXUSNÉ kultúrnych a luxusných potrebách (napr. potreby návštevy divadla, kina, módneho odievania...). Hranice medzi životne nevyhnutnými potrebami a luxusnými potrebami závisia od životnej úrovne danej krajiny. INDIVIDUÁLNE - individuálne (napr. potreba kúpiť si mlieko, topánky, motorku a pod:),
KOLEKTÍVNE - kolektívne (spoločenské - napr. potreba obyvateľov mesta mať kino, potreba stavby diaľnice, nemocnice, školy atď.).
HMOTNÉ hmotné (materiálne - napr. potreby stravovania, odievania, bývania...) Potreby nehmotné (nemateriálne - napr. potreba čítať , učiť sa,
NEHMOTNÉ priateľstvá, lásky, pochvaly a ocenenia)
Hmotné (materiálne) potreby sa uspokojujú spravidla na základe výsledkov hospodárskej činnosti, ktorými sú materiálne statky. Nehmotné sa uspokojuj 'u na základe výsledkov nehmotnej činnosti.
STATKY Väčšinu svojich potrieb ľudia uspokojujú spotrebou statkov a služieb. Statky sú veci, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb človeka. Môžu byť buď výsledkom prírodných procesov, t. j. nie sú výsledkom žiadnej hospodárskej činnosti (napr. vzduch, voda, piesok), alebo výsledkom výroby (napr. chlieb, topánky, auto).
VOĽNÉ STATKY Prvá skupina sa označuje ako voľné statky a druhá skupina - ako ekonomické (vzácne) statky.
Za voľné statky môžeme teda označiť také statky, ktoré nie sú výsledkom výroby a vo vzťahu k potrebám nie sú obmedzené. V súčasnosti, keď sa postupne vyčerpávajú prírodné zdroje a životné prostredie na Zemi je ohrozené, sa však aj voľné statky stávajú čoraz obmedzenejšie, a preto treba s nimi hospodáriť ako so vzácnymi statkami.
VZÁCNE STATKY Ekonomické (vzácne) statky sú tie, ktoré sú výsledkom hospodárskej činnosti a vo vzťahu k potrebám sú obmedzené.
KAPITÁLOVÉ STATKY Kapitálové statky sú také, ktoré uspokojujú potreby ľudí nepriamo, t. j. sprostredkovane tak, že slúžia na výrobu spotrebných statkov alebo na výrobu ďalších kapitálových statkov (napr. stroje a zariadenia, výrobné budovy a haly, suroviny, materiál) Vo výrobe sa priamo spotrebúvajú. SPOTREBNÉ STATKY Spotrebné statky sú také; ktoré priamo uspokojujú potreby ľudí (napr. potraviny, šatstvo, odev, bicykel, chladnička, rádio, televízor a pod.). Za určitých okolností môže ten istý druh statku vystupovať raz ako kapitálový a inokedy ako spotrebný statok (napr.

auto na podnikanie a auto v rodine na osobné účely).
SLUŽBY Statky, ktoré majú nemateriálny (nehmotný) charakter, označujú sa ako služby. Služby sú také činnosti, ktoré uspokojujú ľudské potreby svojím vlastným priebehom (napr. opravárenské služby, služby lekárov, železníc, sporiteľní a pod.).
VECNÉ SLUŽBY ktoré súvisia s opravou a údržbou vecí (obuvi, televízora...), so zabezpečovaním čistoty a hygieny (práčovne, čistiarne) a s presunom osôb a tovarov (osobná a nákladná doprava)
OSOBNÉ SLUŽBY ktoré uspokojujú potreby ľudí priamo; bez sprostredkovania pomocou vecí. Zaraďujeme sem služby školstva, zdravotníctva, kultúry, rekreačné služby, ale aj ostatné hygienické služby (holičstvo, kaderníctvo, manikúra, pedikúra a pod.).
HOSPODÁRSTVO Ekonomické (vzácne) statky a služby sú výsledkom hospodárskej činnosti na určitom úseku hospodárstva. Hospodárstvom rozumieme tú oblasť cieľavedomej činnosti ľudí, ktorej cieľom je výroba statkov a služieb.
VÝROBNÉ VSTUPY Všetky vstupy do výroby sa označujú ako výrobné činitele a možno ich rozdeliť do 3 skupín
PRÍRODNÉ ZDROJE zahŕňajú všetko to čo človek získava z prírody a využíva vo výrobnom procese. Patrí sem:
-pôda, ktorá sa využíva v poľnohospodárstve, ale aj na stavby domov, tovární, ciest, železníc a pod.,
-nerastné bohatstvo ako zdroj surovín a materiálov, rôzne energetické zdroje,
-samotné životné prostredie (vzduch, voda).
PRÁCA predstavuje cieľavedomú činnosť ľudí zameranú na tvorbu statkov a služieb, ktoré uspokojujú ľudské potreby. Ide tak o fyzickú, ako aj o duševnú prácu, ktorú ľudia (pracovné sily) vynakladajú v procese výroby. Môže ísť o prácu v priemysle, poľnohospodárstve, doprave, ale aj v zdravotníctve, školstve a v iných činnostiach poskytujúcich služby. Na vykonávanie práce je potrebné získať príslušnú kvalifikáciu (vzdelanie), ktorá závisí od zložitosti a náročnosti práce. Čím je práca zložitejšia, tým si vyžaduje vyššiu kvalifikáciu.
KAPITÁL tvoria tie statky, ktoré pomáhajú pri výrobe ďalších statkov alebo služieb: V priemyselnom podniku to môžu byť napr. stroje a zariadenia, výrobné haly a budovy, ale aj dopravné prostriedky a zásoby; pomocou ktorých sa vyrábajú nové statky a služby. To je fyzický kapitál. Kapitál existuje aj v peňažnej podobe, ktorý je predpokladom existencie fyzického kapitálu (samotné peniaze, cenné papiere - akcie, dlhopisy a pod.).
VÝROBNÉ VÝSTUPY Výsledkom výroby sú potom výstupy, ktoré môžu byť v podobe kapitálových alebo spotrebných statkov a služieb.
HOSPODÁRSKE JEDNOTKY Základnými hospodárskymi jednotkami, ktoré sa zúčastňujú výrobného procesu sú:
1. podniky, ktoré vyrábajú statky a služby
2.

domácnosti, t. j. obyvateľstvo, ktoré tieto statky spotrebúva.
PODNIK Podnikom označujeme takú hospodársku jednotku, ktorej základným cieľom a funkciou je podnikanie (podnikateľská činnosť). Podniky predstavujú základný organizačný článok hospodárstva v príslušnej krajine.
Ak podnik označíme za prvý stupeň (článok) hospodárstva, tak súhrn všetkých hospodárskych jednotiek na území určitého štátu tvorí národné hospodárstvo. Národné hospodárstvo sa skladá z hospodárskych jednotiek všetkých odvetví a sfér hospodárskeho života, tvoria ho výrobné (priemysel, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, doprava...) i nevýrobné odvetvia (školstvo, veda, kultúra a iné). Patria tam všetky hospodárske jednotky bez ohľadu na formu vlastníctva (súkromné podniky, štátne podniky, družstvá, akciové a iné spoločnosti), t. j. všetky formy podnikateľskej činnosti.
DOMÁCNOSŤ Domácnosti ako hospodárske jednotky sa podieľajú najmä na spotrebe statkov a služieb, ktoré nadobudli v procese rozdeľovania a výmeny. Zamestnaný človek si za. svoju mzdu za prácu nakúpi potraviny, odevy, má výdavky na vzdelanie, kultúru, šport, ale môže sa rozhodnúť aj pre založenie súkromnej firmy, či zakúpenie akcií v akciovej spoločnosti. Domácnosť, ktorá vlastní pozemok, môže ho prenajať alebo predať, a tak získať prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb.
VÝROBOK Výrobkom sa označujú hmotné statky, ktoré sú výsledkom - vlastného výrobného procesu určitého konkrétneho podniku. Napríklad výrobkom automobilovej firmy je auto, výrobkom pekárne je chlieb, výrobkom továrne na obuv sú hotové topánky. Ide tu o finálne (konečné) výrobky, ktoré môže podnik spotrebovať na vlastné účely alebo ich môže predať. Sú určené na konečnú spotrebu. Ak sa podnik rozhodne predávať výrobky - stávajú sa tieto tovarom, lebo sú predmetom kúpy a predaja.
TOVAR Tovar je teda všetko to, čo podnik ako hospodárska jednotka predáva spotrebiteľovi. Každý výrobok, ktorý sa
dostáva na trh (je predmetom kúpy a predaja), stáva sa tovarom. Ak sa však podnik rozhodne spotrebovať výrobky vlastnej výroby, tieto sa tovarom nestanú.
PRIRODZENÁ DEĽBA PRÁCE V historickom vývoji spoločnosti sa postupne začali osamostatňovať jednotlivé druhy prác. Najskôr sa na fyziologickom základe vyčlenili tzv. typické mužské práce (lov, ťažba surovín, ťažká práca na poli, v lese a pod.) a typicky ženské práce_(starostlivosť o deti, príprava jedál, šitie a pod.). Tak vznikla prirodzená deľba práce. Neskôr nastáva deľba práce na spoločensko-hospodárskom základe.

Ľudia vykonávajúci konkrétne spoločensky užitočné druhy prác sa postupne začínajú špecializovať len na niektoré práce, na ktoré majú najlepšie predpoklady a zručnosti.
SPOLOČENSKÁ DEĽBA PRÁCE Veľkou spoločenskou deľbou práce bolo oddelenie PRÁCE pastierskych rodov, kmeňov od poľnohospodárskych. V druhej veľkej spoločenskej deľbe práce sa oddelilo remeselníctvo od poľnohospodárstva a v tretej sa oddelil obchod od ostatných hospodárskych činností.
DOMÁCE HOSPODÁRSTVO Až do obdobia prvej spoločenskej deľby práce si možno existujúce hospodárske jednotky predstaviť, ako uzatvorené domáce hospodárstvo. V tomto hospodárstve sa realizovala výroba i spotreba podľa požiadaviek uzatvorenej rodiny alebo kmeňa
NATURÁLNA VÝMENA Najskôr existovala. naturálna výmena, t. j. výmena ktoréhokoľvek tovaru za ktorýkoľvek iný tovar. Táto výmena bola veľmi komplikovaná a nepraktická. Preto sa neskôr spomedzi tovarov postupne vyčleňovali rôzne druhy tovarov (dobytok, kožušiny, plátno, drahé kovy), ktoré sa stali všeobecne uznávaným výmenným prostriedkom.
MESTSKÉ NÁRODNÉ SVETOVÉ HOSP. Obehové hospodárstvo najskôr fungovalo vo forme tzv. mestského hospodárstva - výmena sa uskutočňovala medzi remeselníkmi miest a roľníkmi okolitého kraja. Ak do obehového hospodárstva zaradíme všetkých účastníkov trhu v rámci určitej krajiny, hovoríme už o národnom hospodárstve. Rozšírením spoločenskej deľby práce za hranice štátov vzniká svetové hospodárstvo
JEDNOTLIVÁ DEĽBA PRÁCE Vnútro podniková (jednotlivá) deľba práce spočíva v tom, že vo vnútri podniku sa všetky úlohy rozdeľujú - členia na jednotlivé pracovné úkony. Každý pracovník vykonáva všetky druhy prác, ale
Špecializuje sa na určité druhy prác v rámci daného úseku činnosti v podniku. Inú prácu vykonávajú napr. skladoví pracovníci, inú pracovníci v učtárni alebo priamo vo výrobe, či pri predaji výrobkov. V rámci týchto vnútropodnikových útvarov (závodov, prevádzok, stredísk alebo cechov) sa jednotliví zamestnanci špecializujú len na určité pracovné úkony.
VÝHODY DEĽBY PRÁCE Výsledkom takejto vysokej špecializácie a deľby práce je značný rast produktivity práce čo vedie k úsporám času pri výrobe. Ďalšou: výhodou špecializácie je tiež možnosť rýchleho zapracovania sa nových zamestnancov na vykonávanie jednotlivých úkonov. NEVÝHODY DEĽBY PRÁCE Vysoký stupeň deľby práce prináša so sebou však aj nevýhody pre pracovníka. Príliš špecializovaná práca spôsobuje jednotvárnosť a často sa stáva, že vzniká pocit nudy a bezúčelnosti. Môže byť príčinou rýchlej vyčerpanosti a brzdí rozvoj osobnosti pracovníka. Špecializácia a deľba práce prináša so sebou aj ďalší problém, a to vzájomnú závislosť ľudí.

ODVETVOVÁ DEĽBA PRÁCE Vo vyspelých trhovo a sociálne orientovaných ekonomikách sa dnes výrazne presadzuje vnútroodvetvová a medziodvetvová deľba práce, kde proces špecializácie a kooperácie prekračuje rámec jedného podniku (firmy). Môže ísť pritom o horizontálnu alebo vertikálnu špecializáciu.
HORIZONTÁLNA ide o vnútroodvetvovú deľbu práce, kde jednotlivé podniky podávajú výkony na rovnakom stupni, ale sa špecializujú na jednotlivé druhy výrob. Napríklad v kožiarskom priemysle sa môžu niektoré podniky špecializovať len na pánsku obuv, iné na koženú galantériu a pod. VERTIKÁLNA Vertikálna špecializácia predpokladá nadväznosť jednotlivých výrob a odvetví. Ide spravidla o medziodvetvovú deľbu
MEDZINÁRODNÁ Osobitným druhom súčasnej formy deľby práce, ktorá prerastá hranice jednotlivých krajín je medzinárodná deľba práce. V nej ide o špecializáciu a kooperáciu medzi jednotlivými národnými ekonomikami. Účasť jednotlivých krajín na medzinárodnej deľbe práce závisí nielen od ich veľkosti a polohy, ale aj od prírodných klimatických i spoločenských podmienok. Čím je krajina menšia a menej rozvinutá, tým má pre ňu väčší význam zapojiť sa do medzinárodnej deľby práce. Môže sa tak orientovať predovšetkým na taký druh výroby a exportu, pre ktoré má najlepšie podmienky. A naopak ostatné druhy tovarov a služieb bude dovážať za svoje vyvážané tovary a služby.
TOVAROVÉ PENIAZE Prvou formou peňazí v obehovom hospodárstve boli tzv. tovarové peniaze, keď sa vo funkcii všeobecného ekvivalentu objavujú jeden, dva, resp. tri tovary, za ktoré sa všetky ostatné tovary a služby spravidla vymieňajú. Najčastejšie to boli kožušiny, dobytok a pod.
DRAHÉ KOVY Ďalšou formou peňazí boli drahé kovy (spravidla striebro a zlato), ktoré sa pre svoju trvanlivosť, ľahkú deliteľnosť, skladovateľnosť a vysokú hodnotu v malom množstve postupne stávajú všeobecne platným výmenným prostriedkom. Najskôr to bolo obdobie bimetalizmu (dvojkovu), keď súčasne pôsobia ako platobný prostriedok vo forme odliatku alebo mince dva kovy - striebro i zlato. Neskôr vzniká obdobie monometalizmu (jeden kov), kde ako platobný prostriedok sa využíva len jeden kov, a to buď striebro alebo zlato.
PAPIEROVÉ PENIAZE Ďalší stupeň vo vývoji peňazí predstavujú papierové peniaze, ktoré vznikli najskôr ako symboly, resp. náhradná forma zlata v obehu. V obehu súčasne mohli fungovať tak zlaté, ako aj papierové peniaze. Neskôr zlato v obehu úplne nahradili papierové peniaze - bankovky.
FORMY PEŇAZÍ V súčasnosti sa v každej modernej ekonomike vyskytujú tieto 3 základné formy peňazí:
1. Papierové peniaze - bankovky, ktoré dnes v každej krajine vydáva ten centrálna, tzv. ceduľová, resp. emisná banka (u nás je to Národná banka Slovenska - NBS).

Ide o hotovostné peniaze.
2. Drobné mince - sú zo všeobecných kovov a sú podobne ako papierové peniaze hotovostným platidlom.
3. Depozitné - bankové peniaze - ide o bezhotovostné peniaze, ktoré vlastne vo vyspelej ekonomike prevládajú v ponuke peňazí. Sú to vklady v bankách, ktoré možno kedykoľvek použiť na platby prevodom z účtu na účet, prostredníctvom šekov alebo ich výberom v hotovosti.
FUNKCIE PEŇAZÍ Peniaze plnia v ekonomike tieto funkcie peňazí
sú prostriedkom výmeny, uľahčujú výmenu tovarov
sú zúčtovacou jednotkou, pretože pomocou nich sa určujú ceny všetkých ostatných tovarov a služieb;
sú nositeľom hodnôt - zhromažďujú sa ako úspory, ktoré možno neskôr použiť buď na nákup kapitálu, pôdy, alebo na budúcu spotrebu.