Právny život v štáte kopíruje realitu spoločenských vzťahov, ktoré sú veľmi dynamické a menia sa podľa predstáv konkrétnych ľudí. Len ľudia a veci okolo nás sú reálne, ostatné je z hľadiska práva právnou fikciou. Takými sú aj pojmy ako štát, verejný či súkromný sektor. Sú to pojmy, ktoré sú viac, či menej odrazom reality a samé túto realitu ovplyvňujú.
Základom odlíšenia verejného a súkromného sektorového práva je síce prvok rovnosti v právnych vzťahoch, ale pre súčasné potreby má väčší význam vymedzenie pojmov ako verejný záujem, či verejnoprávna inštitúcia. Minimálne už preto, že sú to pojmy obsiahnuté v Ústave Slovenskej republiky a zároveň aj preto, že chýba ich právne vymedzenie.
Vývoj právneho poriadku v Slovenskej republike po roku 1989 sa vyznačoval mimoriadne silnou pragmatičnosťou vychádzajúcou z akútnych potrieb politickej praxe riešiť vzniknutú situáciu. Pri takmer absentujúcej právnej teórii, ktorá by čo i len reflektovala uvedené skutočností vznikol v súčasnosti stav, keď chýba zásadnejšia ústavnoprávna koncepcia, z ktorej by sa dalo odvodiť definičné vymedzenie pojmov verejný sektor, podnikateľský sektor či neziskový (tretí) sektor.
Najbližšie je to možné v oblasti podnikateľského sektora. Tento sa musel po roli 1989 zásadne vyhraniť práve voči verejnému sektoru, ktorý v socialistickej ére podnikanie nahradil hospodárením. Malo sa tým na mysli socialistické hospodárenie realizované verejným sektorom pod taktovkou štátneho plánovania. Preto sa ako prvé v roku 1990 vytvorilo obchodné právo, ktoré najmä prostredníctvom Obchodného zákonníka vymedzilo určité hranice podnikateľského sektora, pričom
- priestor pre podnikanie sa uvoľnil predovšetkým obchodným spoločnostiam, družstvám a živnostníkom kreovaným na základe súkromného práva
- ponechal sa vplyv verejného sektora nielen na určitú reguláciu hospodárenia, ale aj na priame hospodárenie
- doteraz sa nevymedzili presné hranice pre podnikanie subjektov neziskového sektora a na strane druhej ani vzťah podnikateľského prostredia k neziskovému
Tradične sa k odlíšeniu verejného a súkromné sektora pristupuje z pohľadu subjektov, ktoré ho reprezentujú. Verejný sektor reprezentujú výlučne subjekty, ktoré vznikli na základe právneho predpisu, kým súkromný sektor je tvorený fyzickými osobami a tými právnickými osobami, ktoré spravidla vznikli na základe súkromnoprávnej iniciatívy.
Subjekty súkromného sektora sú v zásade kreované na základe súkromnoprávnej iniciatívy s väčšou či menšou mierou participácie štátu na ich vzniku. Tieto subjekty sa rozdeľujú z hľadiska zásadného obsahového zamerania svojej činnosti na:
- podnikateľské – obchodné spoločnosti, družstvá a živnostníci
- neziskové – občianske združenia a im podobné inštitúcie, nadácie, politické strany a politické hnutia, náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a pod.
Medzi subjekty neziskového práva je možné zaradiť aj niektoré inštitúcie vytvorené na základe zákona, ako napr. Slovenský Červený kríž a z určitého uhla pohľadu možno medzi podnikateľské subjekty zaradiť aj niektoré verejnoprávne inštitúcie, napr. zákonom zriadené poisťovne v pôvodnom ich určení.
Z vyššie uvedeného vymedzenia je zrejmé, že presné vymedzenie hraníc medzi verejným sektorom, podnikateľským sektorom a neziskovým sektorom nie je celkom možné minimálne z dvoch dôvodov, a to preto, že: - mnohé orgány či organizácie nie je možné jednoznačne zaradiť do niektorého sektora - z hľadiska obsahu činnosti je zložité určiť, či ide o činnosť verejnú alebo súkromnú. Navyše dochádza k permanentnej činnosti vzájomných presahov jednotlivých sektorov. Vo vzťahu verejného a podnikateľského sektora dochádza napríklad na jednej strane k priamemu podnikaniu subjektov verejného sektora (napr. Slovenský rozhlas, Slovenská televízia) a na druhej strane k monopolizácii niektorých činností vo verejnom záujme (napr. v oblasti energetiky).
Nové prístupy poskytovania verejných služieb presadzujú účasť spotrebiteľa na nákladoch verejnej služby formou poplatkov. Participácia spotrebiteľa na nákladoch verejnej služby prispieva k zvýšeniu racionality spotrebiteľa v spotrebe služby. Bezplatné poskytovanie služby spravidla vedie k nad spotrebe služby a neefektívnemu vynakladaniu verejných výdavkov. Spotrebitelia si neuvedomujú, že aj takýto druh služby vlastne hradia prostredníctvom daňových odvodov.
Poskytovanie verejných služieb predstavuje politické rozhodnutie verejnej autority o zabezpečovaní verejného statku. Produkcia verejných služieb predstavuje konkrétnu formu, ktorou sa toto rozhodnutie realizuje. Do procesu produkcie verejných služieb vstupujú okrem verejného sektora i súkromný a neziskový (mimovládny) sektor. Vhodná kombinácia mechanizmov verejného a súkromného sektora by mala smerovať k zvýšeniu alokatívnej a technickej efektívnosti poskytovania verejných služieb.
Zmluvné zabezpečovanie verejných služieb – kontraktácia znamená, že za poskytovanie verejnej služby nesie zodpovednosť verejná autorita a produkcia verejnej služby sa uskutočňuje v súkromnom sektore. Verejná inštitúcia uzatvára zmluvu (kontrakt) so súkromnou organizáciou o produkcii určitej verejnej služby pre vymedzený okruh spotrebiteľov. Na financovaní verejnej služby sa okrem štátu môže podieľať i spotrebiteľ (v tomto prípade sú ceny služieb regulované štátom). Zložka verejného sektora, ktorá kontrahuje službu, je zodpovedná za poskytovanie služby v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite.
Pri vytváraní zmluvných vzťahov medzi obcou a súkromnou alebo neziskovou organizáciou, na základe ktorých sa zabezpečuje poskytovanie verejných služieb, treba zvážiť typ služby, štandardy poskytovania služby, personálne zabezpečenie služby, kontrolu produkcie služby.
Konkrétny vzťah súkromného a verejného sektora môžem prezentovať na fiktívnej firme – cestovnej kancelárii.
REGISTRAČNÁ A OZNAMOVACIA POVINNOSŤ
Ja ako fyzická osoba - podnikateľ ,som po nadobudnutí oprávnenia na podnikateľskú činnosť bola povinná sa registrovať do 30 dní na príslušnom daňovom úrade. Ako platiteľ dane som bola povinná registrovať sa u správcu dane najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na ňu.
DAŇOVÉ PRIZNANIE A OZNAMOVACIA POVINNOSŤ
Ako platiteľ dane som povinná podať daňové priznanie správcovi dane do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti alebo do 15 dní odo dňa zmeny skutočností rozhodujúcich na určenie dane, uviesť všetky požadované údaje, daň si sama vypočítať a zaplatiť.
POVINNOSŤ PLATIŤ DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY
Je všeobecnou nepriamou daňou spotrebného charakteru a ako taká, je neoddeliteľnou súčasťou ceny. Vyberá a do štátneho rozpočtu ju platí iný subjekt, ako ten, na ktorý efektívne daň dopadá, t. j. na konečného spotrebiteľa. Daňou z pridanej hodnoty sa zdaňuje každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie.
DAŇ ZA UŽÍVANIE VEREJNÉHO PRIESTRANSTVA
Daň sa platí za osobitné užívanie verejného priestranstva a dočasné parkovanie motorového vozidla na vyhradenom priestore verejného priestranstva.
DAŇ Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL A CESTNÁ DAŇ
Keďže som vlastníkom motorového vozidla, ktoré využívam na podnikanie, som povinná platiť daň z motorových vozidiel, ako aj cestnú daň, ktorá sa vyratáva podľa objemu motora.
POVINNÉ ZMLUVNÉ POISTENIE
Ako majiteľ motorového vozidla som povinná uzatvoriť povinné zmluvné poistenie.
POPLATOK ZA KOMUNÁLNE ODPADY A DROBNÉ STAVEBNÉ ODPADY
Keďže som podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území mesta na účel podnikania, som povinná platiť poplatok za komunálne odpady. Poplatok určuje mesto ako súčin sadzby poplatku, počet dní určeného obdobia a ukazovateľa dennej produkcie komunálnych odpadov (priemerný počet osôb pripadajúci na určené obdobie, ktoré sú v rozhodujúcom období).
POVINNOSŤ PLATIŤ POISTNÉ ZDRAVOTNEJ POISŤOVNI
Ako poistenec mám povinnosť podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie do 8 dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia. Keďže som začínajúci podnikateľ, povinnosť platiť poistné pre mňa plynie: mesačný preddavok podľa vlastného rozhodnutia, najmenej však 14% z 6 500,- Sk, najviac 14% z 43 095,- Sk. Za zamestnanca som povinná odvádzať 10%.
ODVODOVÁ POVINNOSŤ DO FONDOV SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA
Mojimi povinnosťami sú:
- prihlásiť sa do registra zamestnávateľov do 8 dní odo dňa, v ktorom som začala zamestnala aspoň jedného zamestnanca
- prihlásiť zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti do 8 dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť zamestnanca v rovnakej lehote od zániku týchto poistení
- oznámiť pobočke Soc. poisťovne prerušenie nemocenského, dôchodkového a poistenia v nezamestnanosti do 8 dní od tohto prerušenia
- oznámiť pobočke Soc. poisťovne začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky do 8 dní
- odstúpiť pobočke Soc. poisťovne tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak trvá dlhšie ako 10 dní, do 3 dní po 10. dni trvania
- predkladať výkaz poistného za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti
- oznámiť pobočke Soc. poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie, alebo pracovnú neschopnosť, najneskôr do 3 dni od prac. úrazu
- predkladať záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii, do 8 dní
- vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia na účely sociálneho poistenia
- oznámiť pobočke Soc. poisťovne zmenu svojho názvu, sídla a dňa určeného na výplatu príjmov, do 8 dní
Za zamestnanca som povinná odvádzať:
- na nemocenské poistenie 1,4%
- na dôchodkové poistenie 1. sporiteľ v II. pilieri: zamestnávateľ 5% (+ 9% do II. piliera)
- 2. ostatní: zamestnávateľ 14%
- na invalidné 3%
- na úrazové poistenie 0,8%
- na poistenie v nezamestnanosti 1%
- na garančné poistenie 0,25%
- na rezervný fond solidarity 4,75%
