referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ján
Pondelok, 24. júna 2019
Vzťah CK k verejnému sektoru (marketing)
Dátum pridania: 10.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Tony007
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 760
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 

Právny život v štáte kopíruje realitu spoločenských vzťahov, ktoré sú veľmi dynamické a menia sa podľa predstáv konkrétnych ľudí. Len ľudia a veci okolo nás sú reálne, ostatné je z hľadiska práva právnou fikciou. Takými sú aj pojmy ako štát, verejný či súkromný sektor. Sú to pojmy, ktoré sú viac, či menej odrazom reality a samé túto realitu ovplyvňujú.

Základom odlíšenia verejného a súkromného sektorového práva je síce prvok rovnosti v právnych vzťahoch, ale pre súčasné potreby má väčší význam vymedzenie pojmov ako verejný záujem, či verejnoprávna inštitúcia. Minimálne už preto, že sú to pojmy obsiahnuté v Ústave Slovenskej republiky a zároveň aj preto, že chýba ich právne vymedzenie.

Vývoj právneho poriadku v Slovenskej republike po roku 1989 sa vyznačoval mimoriadne silnou pragmatičnosťou vychádzajúcou z akútnych potrieb politickej praxe riešiť vzniknutú situáciu. Pri takmer absentujúcej právnej teórii, ktorá by čo i len reflektovala uvedené skutočností vznikol v súčasnosti stav, keď chýba zásadnejšia ústavnoprávna koncepcia, z ktorej by sa dalo odvodiť definičné vymedzenie pojmov verejný sektor, podnikateľský sektor či neziskový (tretí) sektor.

Najbližšie je to možné v oblasti podnikateľského sektora. Tento sa musel po roli 1989 zásadne vyhraniť práve voči verejnému sektoru, ktorý v socialistickej ére podnikanie nahradil hospodárením. Malo sa tým na mysli socialistické hospodárenie realizované verejným sektorom pod taktovkou štátneho plánovania. Preto sa ako prvé v roku 1990 vytvorilo obchodné právo, ktoré najmä prostredníctvom Obchodného zákonníka vymedzilo určité hranice podnikateľského sektora, pričom

  1. priestor pre podnikanie sa uvoľnil predovšetkým obchodným spoločnostiam, družstvám a živnostníkom kreovaným na základe súkromného práva
  2. ponechal sa vplyv verejného sektora nielen na určitú reguláciu hospodárenia, ale aj na priame hospodárenie
  3. doteraz sa nevymedzili presné hranice pre podnikanie subjektov neziskového sektora a na strane druhej ani vzťah podnikateľského prostredia k neziskovému

Tradične sa k odlíšeniu verejného a súkromné sektora pristupuje z pohľadu subjektov, ktoré ho reprezentujú. Verejný sektor reprezentujú výlučne subjekty, ktoré vznikli na základe právneho predpisu, kým súkromný sektor je tvorený fyzickými osobami a tými právnickými osobami, ktoré spravidla vznikli na základe súkromnoprávnej iniciatívy.

Subjekty súkromného sektora sú v zásade kreované na základe súkromnoprávnej iniciatívy s väčšou či menšou mierou participácie štátu na ich vzniku. Tieto subjekty sa rozdeľujú z hľadiska zásadného obsahového zamerania svojej činnosti na:

  • podnikateľské – obchodné spoločnosti, družstvá a živnostníci
  • neziskové – občianske združenia a im podobné inštitúcie, nadácie, politické strany a politické hnutia, náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a pod.

Medzi subjekty neziskového práva je možné zaradiť aj niektoré inštitúcie vytvorené na základe zákona, ako napr. Slovenský Červený kríž a z určitého uhla pohľadu možno medzi podnikateľské subjekty zaradiť aj niektoré verejnoprávne inštitúcie, napr. zákonom zriadené poisťovne v pôvodnom ich určení.

Z vyššie uvedeného vymedzenia je zrejmé, že presné vymedzenie hraníc medzi verejným sektorom, podnikateľským sektorom a neziskovým sektorom nie je celkom možné minimálne z dvoch dôvodov, a to preto, že: - mnohé orgány či organizácie nie je možné jednoznačne zaradiť do niektorého sektora - z hľadiska obsahu činnosti je zložité určiť, či ide o činnosť verejnú alebo súkromnú. Navyše dochádza k permanentnej činnosti vzájomných presahov jednotlivých sektorov. Vo vzťahu verejného a podnikateľského sektora dochádza napríklad na jednej strane k priamemu podnikaniu subjektov verejného sektora (napr. Slovenský rozhlas, Slovenská televízia) a na druhej strane k monopolizácii niektorých činností vo verejnom záujme (napr. v oblasti energetiky).

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.