referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Blanka
Nedeľa, 16. júna 2019
Adam Smith
Dátum pridania: 07.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Eliška Havlová
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 806
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 
Klasická ekonómia je spojená so vznikom kapitalistického tovarového hospodárstva. Prelomom bol vznik klasickej ekonómie.

V 19. storočí prichádza škótsky societálny filozof a ekonóm Adam Smith s trhovým liberalizmom a názorom, že trh je neviditeľná ruka ekonomiky, ktorá vyrieši existujúce problémy a treba jej preto nechať voľný priebeh a nezasahovať do nej.

Narodil sa v roku 1723 a zomrel v roku 1790. Bol to Anglický ekonóm narodený v škótsku. Tri roky študoval vo Francúzsku.

Nedávno vyšla jeho kniha Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov. Skrátený názov tohto vydania je Bohatstvo národov. Mnohými odborníkmi je považovaná za prvý systematický a konzistentný (súdržný, skĺbený, pevný) výklad ekonómie v histórii ľudstva, za bibliu ekonómie. Z tohto intelektuálneho zdroja čerpajú dodnes nielen ekonómovia a historici, ale aj filozofi, etici, sociológovia a právnici..

Publikácia mala veľký ohlas, bola preložená do francúzštiny a nemčiny. Hlavnou osobou je priemyselník. Bol nadšeným stúpencom a hlásateľom hospodárskej slobody. Nastolil problémy, ktorých riešenie podnietilo rozvoj ekonomickej vedy. Za základ fungovania trhovej ekonomiky pokladal Smith slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania.

V tejto knihe, na strane 398, vysvetľuje Adam Smith svoj názor na administratívny monopol: „Dať tuzemským výrobkom toho alebo iného druhu na domácom trhu monopol znamená do istej miery prikazovať súkromným osobám, akým spôsobom by mali nakladať so svojím kapitálom. Takého opatrenie musí byť takmer vždy zbytočné alebo škodlivé. Ak môže byť domáci výrobok, dodávaný na trh rovnako lacno ako výrobok cudzí, potom je toto opatrenie zbytočné, ak nemôže, potom musí byť škodlivé.“

Autor teda odmietal mechanizmus nariadení a obmedzení, ktoré podľa neho utláčali človeka. Odmietal reštriktívne opatrenia merkantilistov uprednostňujúcich a ochraňujúcich domáce monopoly. Niektorí podnikatelia tejto doby vynašli spôsob, ako si zachovať výsadné postavenie – neváhali používať okrem iných prostriedkov aj podvody. Avšak mohli by sme sa zamyslieť aj nad súčasnosťou? Sú aj v terajšom živote podvody reálne? Každý si odpovie na túto otázku svojským sposobom.

Takáto podobnosť s praktikami ochrany trhu a existujúcou reguláciou ekonomiky v treťom tisícročí... Škodlivosť pre spoločnosť sa snažia dokázať ekonómovia aj dnes. Na druhej strane „podnikatelia - obchodníci“ používajú premyslené podvody za účelom obohatenia sa. Nevedia sa uživiť poctivou prácou, chcú sa mať dobre, preto sa uchyľujú k nelegálnej sfére podnikania. Niekedy mám pocit, že sa dokonca predháňajú, kto v tejto nekalej činnosti vymyslí dokonalejší podvod. V tom prípade je na mieste konkurenciaschopnosť. Svojim obetiam dvíhajú adrenalín a sebe finančné kontá. Čo na to naše zákony a súdy? Často je to bludný kruh, z ktorého sa ťažko hľadá východisko. Obyčajný človek má pocit, že spravodlivosť takmer neexistuje a právo je na strane darebákov. Dokedy?

Adam Smith kritizoval, že štát príliš zasahoval do ekonomiky a podnikania. Citujem: „Spoločnosť neumožňuje jedincovi, aby začal len tak podnikať. Človek sa musí učiť u majstra, potom musí poprosiť cech, či môže robiť v meste, musí predávať za určenú cenu,...“

Táto kritika bola opodstatnená, dnes si už nevieme predstaviť takéto obmedzenia. Ale čuduj sa svete, súčasní zákonodarcovia dokázali vymyslieť iné, voči ktorým sme tiež bezmocní. Napríklad všadeprítomná byrokracia nielenže obmedzuje podnikanie, ale aj stojí nemalé peniaze.

Anglický ekonóm preferoval tzv. trhovú ekonomiku – že ruka štátu v ekonomike nie je dobrý nápad, že viditeľnú ruku štátu by mala nahradiť neviditeľná ruka trhu. Aj v dnešnej dobe štát nevhodne zasahuje do ekonomického riadenia, do pracovného života ľudí, čo negatívne ovplyvňuje ekonomický rast krajiny, životnú úroveň obyvateľov a ich spokojnosť.

Smith sa zaoberal medzinárodnou ďelbou práce a medzinárodným obchodom. Za ich náklady považoval prirodzené výhody pri výrobe určitého tovaru. Napr.: lacnejšia pracovná sila, vplyv počasia spôsobujú že, určitá krajina vyrába konkrétny tovar lacnejšie teda z nižšími absolútnymi nákladmi. Ostatné krajiny tovar kupujú. Toto sa nazýva teória absolútnych nakladov. Medzinárodnú výmenu považujú za výhodnú len vtedy ak majú rôzne krajiny rôzne absolútne náklady.
 
Podobné referáty
Adam Smith SOŠ 2.9923 2064 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.