Vo fungujúcej trhovej ekonomike má finančný trh svoju nezastupiteľnú úlohu.Je miestom , kde sa stretáva dopyt po finančných prostriedkoch s ich ponukou.
Prichádza k prerozdeľovaniu finančných prostriedkov od subjektov, ktoré:
ich majú dostatok ,
majú nedostatok finančných prostriedkov.
Na strane ponuky sa nachádzajú subjekty , ktoré financie poskytujú . Stranu dopytu tvoria najmä podniky , ktoré finančné prostriedky potrebujú na financovanie svojich aktivít. Prostriedky tvoriace ponuku majú charakter úspor rôznych ekonomických subjektov. Týmito subjektami sú okrem bánk domácnosti, firmy, vláda a cudzozemské zdroje.

Finančný sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov na finančnom trhu zabezpečujú pohyb krátkodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými subjektami v národnom, ako aj medzinárodnom meradle.
Domácnosti po uhradení bežných výdavkov ukladajú prebytočné peniaze , prostriedky , do úspor.
Firmy po uhradení daní môžu rozhodovať o použití čistého zisku, o jeho následnom reinvestovaní, prípadne prerozdelení dividend medzi akcionárov. Čistý zisk sa tak premieňa na úspory, ktoré je možné následne investovať. Vláda hospodári sa štátnymi prostriedkami a v prípade prebytkového rozpočtu, ak rozpočtové príjmy prevýšia výdavky, jej ostanú voľné prostriedky. Ich využitím môže vystupovať v úlohe veriteľa. Vzhľadom na celosvetovú globalizáciu a internacionalizáciu finančných trhov sa pri obchodovaní domáci kapitál prelína so zahraničným. Tak sa môžeme stretnúť so zahraničnými investormi. Rozšírením ponuky o cudzozemské zdroje sa zvyšuje aj šanca domácich subjektov na výhodné získanie prostriedkov.

Voľné finančné prostriedky spomenutých subjektov prechádzajú finančným trhom. Tieto finančné prostriedky získavajú dlžníci. Po ich použití nadobúdajú charakter investícii. Investície pritom môžeme rozdeliť na reálne investície a finančné investície.
Charakter investícií závisí od ich využitia.
Firmy po získaní finančných prostriedkov investujú do nákupu investičných statkov, t.j. strojov, zariadení, technológií, ktorých prostredníctvom vyrábajú svoje produkty. Taktiež firmy nakupujú tovary a suroviny, ktoré sú určené na ďalší predaj.
Domácnosti investujú do nákupu domov, automobilov, spotrebičov atď.

Vláda vydáva prostriedky na stavbu diaľnic, infraštruktúry, investuje do školstva, vedy a pod.
V prípade, že sa investícia premení na reálny produkt, hovoríme o reálnych investíciách. Jedná sa predovšetkým o stroje, budovy, zariadenia, zbierky umeleckých predmetov a rôzne cenné veci. Tieto investície možno financovať z úverových zdrojov. Veritelia požičiavajú dlžníkom prostredníctvom úveru. Za požičanie prostriedkov očakávajú výnos v podobe úroku. Požičané prostriedky sa im po dohodnutom čase vrátia a získaný výnos je ziskom veriteľa.
Finančnými investíciami nazývame investície do cenných papierov, nehnuteľností, drahých kovov atď. Investor nákupom cenných papierov taktiež očakáva výnos. Veritelia získavajú predajom cenných papierov finančný kapitál. Cenný papier je teda nárokom majiteľa na úrok, dividendu, prípadne iný kapitálový výnos.

Pohyb prostriedkov od veriteľov k dlžníkom môže mať formu:
priameho financovania
nepriameho financovania

Ak dlžníci získavajú prostriedky priamo od veriteľov, hovoríme o priamom financovaní.
Transakcia medzi veriteľom a dlžníkom sa uskutočňuje formou predaja cenných papierov, prípadne priameho úveru. Cenný papier predstavuje nárok veriteľa na vrátenie požičaných prostriedkov s príslušným výnosom.

Primárne cenné papiere
Peňažné prostriedky

Tento spôsob je najjednoduchší a zároveň v sebe ukrýva mnohé nevýhody. Pri tomto spôsobe financovania je zložité nájsť dvoch investorov, ktorým budú vyhovovať podmienky transakcie, ako sú objem prostriedkov, forma, časová realizácia. Pri procesoch môže nastať situácia, keď partneri nie sú ochotní akceptovať vzájomné podmienky. Informácie o obchodných partneroch sa získavajú ťažko a celý proces predražujú. Tým rastú transakčné náklady / náklady potrebné na uzavretie obchodu/, ktoré sú potom nedostupné najmä individuálnym investorom. Preto sa obracajú na iných účastníkov trhu, ktorí zastupujú svojich klientov pri predaji cenných papierov. Tým, že na seba berú zodpovednosť za úspešnú realizáciu klientových požiadaviek, odbremeňujú ich od tejto špecializovanej práce a nechávajú im väčší priestor na realizáciu obchodných zámerov. Pretože finanční sprostredkovatelia sa špecializujú na danú činnosť, dokážu odbornejšie a kvalitnejšie realizovať klientove požiadavky. Tým klesajú transakčné náklady na finančnú operáciu a rastie šanca na úspešný predaj cenných papierov na trhu. Finanční sprostredkovatelia zjednodušujú kontakt medzi veriteľom a dlžníkom a uľahčujú realizáciu financovania. Pretože medzi veriteľa a dlžníka vstupuje iný subjekt - finančný sprostredkovateľ, hovoríme o nepriamom financovaní.

Nepriame financovanie
Priame nároky, nepriame nároky voči konečným dlžníkom:
akcie
vklady
dlhopisy
poistné zmluvy
zmenky
účty

Finančnými sprostredkovateľmi sú v súčasnosti hlavne komerčné banky, sporiteľne, finančné spoločnosti, penzijné fondy, poisťovne, investičné fondy, investičné spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi a pod.