OBSAH

1 Úvod......................................................................................1
2TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ...............................................................3
2. 1 Motivácia a motív.....................................................................3
2. 1. 1 Motivácia činnosti.........................................................3
2. 1. 2 Faktory motivácie pracovníka.......................................4
2. 2 Záujem – charakteristika.........................................................4
2. 2. 1 Vymedzenie pojmu záujem...........................................4
2. 2. 2 Záujem a činnosť..........................................................5
2. 2. 3 Záujmy a schopnosti....................................................5
2. 2. 4 Záujmy a potreby..........................................................5
2. 2. 5 Záujem ako motivačný činiteľ.......................................6
2. 3 Obchodné podnikanie ............................................................6
2. 3. 1 Vymedzenie pojmu obchod..........................................6
2. 3. 2 Podnikanie a podnikateľské riziko................................7
2. 3. 3 Podnikateľ a jeho vlastnosti..........................................7
2. 3. 4 Obchodné živnosti........................................................7
3METODIKA SPRACOVANIA.................................................................9
4 VLASTNÁ PRÁCA...............................................................................11
4. 1 Analýza výsledkov v rámci skúmaného súboru..................11
4. 1. 1 Motivácia voľby povolania...........................................11
4. 1. 2 Motivácia podnikania....................................................12
4. 1. 3 Súčasné a budúce podnikanie.....................................12
4. 2 Analýza výsledkov podľa pohlavia.......................................13
4. 3 Analýza výsledkov podľa veku..............................................14
4. 4 Analýza výsledkov podľa vzdelania......................................15
4. 5 Analýza výsledkov podľa dĺžky doby podnikania...............17
5 RIEŠENIE A ZHODNOTENIE VÝSLEDKOV PRÁCE............................19
6 ZÁVER....................................................................................................23
7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERÁTÚRY ..................................................... 25
8 PRÍLOHY................................................................................................26

1. ÚVOD

Motto:

„ Slobodný svet ponúka možnosti osobného úspechu, ktoré mnohí ľudia akoby nevideli. Nechávajú život a jeho ponuky plynúť do stratená, nevyužívajú príležitosti, ktoré sa im naskytnú a sťažujú sa, že nemajú možnosti ... Vedieť využiť životné príležitosti a vybudovať si svoju osobnú kariéru, ktorá Vám prinesie radosť, uspokojenie a spoločnosti prospech, to chce predovšetkým otvorenú hlavu, odvahu a veľa odriekania.“

Didaktis

Historickou realitou v našej súčasnej prevratnej ekonomickej reformnej etape je, že malé súkromné podnikanie sa postupne stáva tým sektorom, ktorý je najviac schopný vytvárať nové pracovné príležitosti a ktorý môže podstatnou mierou prispieť k oživeniu nášho národného hospodárstva.

Zmena podmienok fungovania spoločnosti priniesla aj väčší priestor pre uplatnenie indivídua v oblasti podnikateľskej činnosti. Zároveň sa zvýšili nároky na osobnostné dimenzie a zodpovednosť za svoje konanie.

Táto forma podnikania vyžaduje popri oduševnení a úplnom odovzdaní sa – o nemerateľnom množstve práce ani nehovoriac – špeciálne nadanie, techniku práce a osobitný prístup.

Z toho dôvodu v tejto odbornej práci orientujeme pozornosť na hlavné charakteristiky spojené s podnikaním – na motiváciu, záujmy, potreby, predpoklady a riziká podnikania. Zameriavame sa predovšetkým na ľudí, ktorí vedia byť samostatní, preberajú vlastný osud a zodpovednosť do svojich rúk, sú nositeľmi nových myšlienok, hospodárskeho rastu i nových foriem práce. Takí ľudia vedia presadiť zmenu, prispieť k rozvoju, rozoznať potreby svojho okolia a vlastným úsilím prispieť k ich uspokojeniu.

Cieľ práce:

a)v rámci skúmaného súboru živnostníkov (fyzických osôb) zistiť vplyv motivačných činiteľov na záujem o podnikanie,
b)porovnať tento záujem o podnikanie v závislosti od pohlavia, veku, vzdelania a doby podnikania,
c)zaujať stanovisko a dať podnety k rozvoju záujmu o živnostenské podnikanie.

Problémy, ktorými sa práca zaoberá:

1.Ktoré motívy viedli živnostníkov k podnikaniu.
2.Aká je spokojnosť s vykonávanou prácou a dosiahnutými výsledkami.
3.Aká je perspektíva živnostníkov pokračovať v podnikaní.

2. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

2. 1 MOTIVÁCIA A MOTÍV

Pojem motivácia ( motív – pohyb, duševný vznet, vášeň ) sa v súčasnej psychológii vzťahuje na všetko to, čo prežívame, po čom túžime, k čomu máme odpor, čo sa snažíme dosiahnuť, aké máme ideály a podobne. „Najvšeobecnejšie by sme mohli povedať, že pod pojmom motivácia sa zahrňuje odpoveď na otázku, prečo človek koná tak, nie inak, usiluje sa o to a nie o iné.„ ( PARDEL, 1982 )

Okrem pojmu motivácia používa sa aj termín motív. Tieto dva pojmy môžeme rozlíšiť podľa aktuálnej činnosti. „Motív je tou jednotkou, ktorú v pohnútkovej regulácii správania možno vyčleniť – uvedomiť si, a v takom prípade aj formulovať vzťahy k objektom, stanoviť program, smer na dosiahnutie cieľa.„ (PARDEL, 1982)

2. 1. 1 Motivácia činnosti

Pre človeka je príznačný vedomý obraz skutočnosti, ktorý vzniká v činnosti – či už praktickej vo „vonkajšom pláne„, alebo jej abstrakcii. „Motívom môže byť všetko, čo človeka aktivizuje do činnosti, určuje cieľ a smer činnosti, t. j. môže to byť potreby, hodnoty, myšlienky, ciele, ktoré si človek uvedomuje. Za istých okolností činnosti sa motív činnosti nemusí vo všetkých vzťahoch uvedomiť a celkom sformulovať.„ (PARDEL, 1982)

Motívy, ako vnútorné pohnútky k činnosti vznikajú na základe vnútorných potrieb, ktoré podnecujú organizmus do činnosti v istom smere. Motivácia je nielen ekonomickým, ale aj psychologickým a sociologickým pojmom. Ekonomický podstata tohto pojmu súvisí s realizáciou ekonomickej zainteresovanosti. Podstatu motivácie treba vidieť v spôsobení ekonomických záujmov jednotlivých ekonomických subjektov (štátu, podnikov, jednotlivcov). „Motivácia vystupuje ako prejav vnútorných ekonomických záujmov jednotlivých ekonomických subjektov.“ (ŠLOSÁR, 1992)

2. 1. 2 Faktory motivácie pracovníka

Motivácia:

-podnecuje činnosť (vnútorne aktivizuje konanie človeka),
-podporuje pokračovanie v činnosti (reguluje a udržuje konanie človeka)
-zameriava činnosť určitým smerom.

Podľa Papulu J. a kol. rozoznávame dve skupiny faktorov motivácie pracovníka:

a)vnútorné – napr.: - individuálne potreby
- návyky
- záujmy
b)vonkajšie – napr.: - spoločensko-ekonomické podmienky štátu
- úroveň organizácie a riadenia podniku
- charakter vykonanej práce

2. 2 ZÁUJEM

2. 2. 1 Vymedzenie pojmu záujem

Je veľmi ťažké podať vyčerpávajúcu definíciu pojmu záujem. Rôzni autori sa rozchádzajú pri definovaní a charakteristike tohto pojmu. Podľa Ďuriča L. záujem ako črta osobnosti je trvalejší vzťah jedinca k objektom a činnostiam, týka sa priamo ich vlastnosti. Pri záujme vyvoláva príjemný zážitok sám objekt alebo činnosť, ktorých sa týka.

„Záujem predstavuje výberový vzťah k objektom a činnostiam. Ak by ľudia mali rovnaký vzťah ku všetkému, bolo by zbytočné hovoriť o záujmoch. Záujem je preferovanie niečoho pred ostatným.„ (ĎURIČ L., 1977)

2. 2. 2 Záujem a činnosť

Záujem je dôležitým stimulom, motívom činnosti. Človek ma spravidla určitý záujem, ktorý ho podnecuje a povzbudzuje ku konkrétnej činnosti, k dosiahnutiu objektu záujmu, motivuje ho k činnosti. Záujem povzbudzuje k činnosti a v samotnej činnosti vzniká a prehlbuje sa. Táto okolnosť má dôležitú rolu pri voľbe povolania, plnení úloh, náplni voľného času, v učení, v kvalite a hĺbke prístupu k jednotlivým druhom činnosti a aktivít. (LINHART J., 1981)

2. 2. 3 Záujmy a schopnosti

Medzi záujmami a schopnosťami sa utvára istá rovnováha tým, že človek stráca záujem o činnosti, v ktorých nedosahuje žiadúci úspech a orientuje sa záujmovo v smere svojich predností v schopnostiach. „ Záujmy a schopnosti sa navzájom ovplyvňujú. V niektorých prípadoch môže byť záujem vedúci, primárny, v iných opačne.„ (ĎURIČ, 1977)

2. 2. 4 Záujmy a potreby

Medzi potrebami a záujmami sú rozdiely. Potreba a záujem sa líšia rozličným vzťahom k predmetu. Potreba je vždy potrebou niečoho, čo je pre organizmus nevyhnutné, teda jej vzťah k predmetu je v jeho použití na uspokojenie potreby, čo sa odráža v prianiach, túžbach a snaženiach. Pri záujme ide skôr o oboznámenie sa s predmetom. „Záujmy a potreby majú spoločné to, že patria k motivačným komponentom ľudskej psychiky.“ (PARDEL, 1977)

2. 2. 5 Záujem ako motivačný činiteľ

Každá činnosť, ak sa robí bez patričného záujmu osobnosti, je málo efektívna. Za najsilnejší motivačný činiteľ pokladáme záujem, lebo záujem tvorí jednu z najdôležitejších podmienok tvorivého vzťahu k činnosti. Záujem je špecifický psychický stav, upriamenosti osobnosti na poznávanie predmetov a javov skutočnosti.

Záujem ako jeden z motivačných činiteľov osobnosti nevystupuje izolovane, v čistej podobe, ale vždy sa viaže k istým predmetom, javom a cieľom činnosti. Záujem o činnosť podporuje iniciatívu a aktivitu, hľadanie nových spôsobov riešenia úlohy, túžbu robiť všetko lepšie. „Podnikateľskou činnosťou sa realizujú podnikateľské ciele – trvalý zdroj peňažných príjmov.“ ( ŠLOSÁR )2. 3 OBCHODNÉ PODNIKANIE

2. 3. 1 Vymedzenie pojmu obchod

Jedným z prvých krokov tvorby podmienok podnikateľskej činnosti u nás nastala zákonná úprava – v oblasti obchodu (nové chápanie obchodu a obchodných vzťahov) a v oblasti podnikania.

„Obchodom sa rozumie záväzkový vzťah (obchodný vzťah), ktorý vzniká predovšetkým zo zmlúv upravovaných Obchodným zákonníkom č. 513/91 Zb. a následné právne normy.“ (STRAŽOVSKÁ E., 1994) Podľa Didaktisa (Ekonomika 1, 1993) obchod je odvetvie služieb, kde sú tovary nakupované od výrobcu (obvykle vo veľkom rozsahu) a predávané malospotrebiteľom (jednotlivcom) v malých množstvách podľa potreby.

2. 3. 2 Podnikanie a podnikateľské riziko

„Podnikanie je definované ako sústavná činnosť uskutočňovaná samostatne podnikateľom, pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.“ (Živnostenský zákon č. 455/91 Zb. aj Obchodný zákonník č. 513/91 Zb.) Podľa E. Stražovskej obchodné podnikanie je činnosť v oblasti výmeny tovarov a poskytovania služieb, ktoré sa realizujú prostredníctvom podnikateľských subjektov rôznej právnej formy a prostredníctvom živností.

Každá podnikateľská činnosť je spojená s neustálym podnikateľským rozhodovaním – s výberom najvhodnejších alternatív dosiahnutia stanovených cieľov. To v sebe nesie riziko dôsledkov za toto rozhodnutie. „vysoká rizikovosť podnikateľskej činnosti – neistota dosiahnutia želaných výsledkov – rizika podnikania, možno považovať za základnú charakteristiku podnikateľskej činnosti.“ (STRAŽOVSKÁ E., 1994)

2. 3. 3 Podnikateľ a jeho vlastnosti

Podľa Šlosára R. pojmom podnikateľ označujeme človeka (fyzickú osobu), ktorý sa rozhodol vyskúšať svoje fyzické a duševné schopnosti v podnikateľskom prostredí. Mal by sa vyznačovať takými vlastnosťami ako sú odvaha, iniciatíva, energia, odbornosť, tvorivosť. Teda nestačí mať iba chuť podnikať (vyvolanú napríklad snahou po rýchlom zbohatnutí), ale treba reálne zhodnotiť schopnosti podnikať – podnikateľské predpoklady. Z podnikateľských predpokladov sa môže zrodiť nápad, ktorý sa podnikateľ v konkrétnej forme snaží realizovať na trhu. Meradlom úspešnosti podnikateľa pri realizácií tohto nápadu je zisk dosiahnutý v podnikateľskej činnosti.

2. 3. 4 Obchodné živnosti

Vzhľadom k vymedzeniu rozsahu živnostenského oprávnenia sa živnosti podľa svojho predmetu delia na živnosti obchodné, výrobné a poskytujúce služby. Podľa živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. § 33 obchodnými živnosťami sú najmä:
a)kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),
b)pohostinská činnosť.

3 METODIKA SPRACOVANIA

Práca je zameraná na zistenie vplyvov motivačných činiteľov na záujem o živnostenské podnikanie v oblasti obchodu v rámci mesta Bardejov.
Motivačné činitele:
-záujmy
-potreby
-predpoklady pre podnikanie
-charakter práce
-riziko podnikania.

Výskum bol uskutočnený dotazníkovou metódou a štasticko-matematickou
metódou vyhodnotený. Dotazník vyplnilo 35 respondentov – živnostníkov
(tabuľka č. 1). Výskum sa uskutočnil v mesiaci december 2005. Výsledky výskumu sme porovnali s výsledkami podobného výskumu, ktorý urobili žiaci DOŠ J. A. Bardejov v roku 1997, teda pred ôsmymi rokmi.
Dotazník tvorí 11 položiek, ktoré sa týkajú záujmu o podnikanie a motívov pre podnikanie. Tie nás vo výskume najviac zaujímali.
Položka č. 1 bola informatívna (pohlavie, vek, slobodný, ženatý – vydatá, doba podnikania).
Položka č. 2 bola zameraná na zistenie najvyššie ukončeného vzdelania.
Položka č. 3 bola tiež informatívna (zistenie záujmu o budúce povolanie po ukončení štúdia).
Položka č. 4 bola orientovaná na zistenie posledného zamestnania pred začatím podnikania.
Položka č. 5 zisťovala motívy, ktoré viedli živnostníkov k podnikaniu.
Položkou č. 6 sme zisťovali predpoklady, ktoré mali živnostníci pre podnikanie.
Položka č. 7 zisťovala s akým rizikom išli živnostníci do podnikania.
Položkou č. 8 sme zisťovali vzťah živnostníkov k vykonávanej práci.
Položkou č. 9 a č. 10 sme zisťovali spokojnosť živnostníkov s podnikaním a s dosiahnutými výsledkami.
Položkou č. 11 sme zisťovali názor živnostníkov na perspektívu ich podnikania.

Škálovanie položiek sme zvolili od 2 po 4 alternatívy. Položky č. 5 a 6 sme ďalej škálovali na 1 až 4 alternatívy.
Použitý dotazník predkladáme v kapitole č. 8 PRÍLOHY.

4 VLASTNÁ PRÁCA

Výskumný materiál zisťoval závislosť medzi jednotlivými položkami dotazníka (motivačnými činiteľmi) a pohlavím, vekom, vzdelaním a dĺžkou doby podnikania živnostníkov. Výsledky výskumu sme zhrnuli do tabuliek.

Údaje v tabuľkách sú uvádzané v počtoch živnostníkov a v percentách pre ich lepšiu prehľadnosť a porovnateľnosť. Pri spracúvaní získaných údajov sme sa pridržiavali cieľa našej práce.

4. 1 Analýza výsledkov v rámci skúmaného súboru

4. 1. 1 Motivácia voľby povolania

Práca poskytuje človeku nielen miesto v spoločnosti, ale je podmienkou pre rozvoj jeho vlôh a nadania, je predpokladom pre jeho životné uspokojenie a šťastie. Voľba povolania nie je iba záležitosť ekonomická, ani nie je iba vecou jednotlivca, ale je problémom spoločenského zriadenia v najširšom slova zmysle.

Po ukončení štúdia respondenti uvažovali o rôznych povolaniach, v mnohých prípadoch veľmi odlišného charakteru v porovnaní so zamestnaním pred podnikaním a v porovnaní s tým, čo v súčasnosti vykonávajú, viď položky č. 3 a č. 4. Pre ilustráciu uvádzame niektoré povolania uvedené v dotazníku, o ktorých respondenti uvažovali: učiteľ, účtovník, predavačka, sekretárka, automechanik, právnik, kuchár a ďalšie.

Na základe získaných výsledkov môžeme konštatovať, že pri voľbe povolania po ukončení štúdia, sa prejavil ZÁUJEM ako jeden z motivačných činiteľov osobnosti.

4.1. 2 Motivácia podnikania

Položky č. 5, 6 a 7 sledujú MOTÍVY k podnikaniu. Z celkového počtu opýtaných respondentov uvádza na
1.mieste osobné motívy, a to najmä „sebarealizácia, byť samostatný, byť nezávislý„
2.mieste sú ekonomické motívy a z nich je to „získanie zdrojov príjmu„
3.mieste sú spoločensko-ekonomické motívy, a to najmä „vytvoriť pracovné miesta„.

Osobné predpoklady pre podnikanie uvádza 97,1 % opýtaných respondentov, finančné predpoklady malo 94,3 % opýtaných respondentov a materiálne predpoklady pre podnikanie malo 60 % opýtaných respondentov, tabuľka č. 4. Na základe získaných výsledkov môžeme konštatovať, že maximálne 60 % opýtaných živnostníkov malo osobné, finančné aj materiálne predpoklady pre podnikanie.

Podnikanie je vždy spojené s istým rizikom neúspechu, tabuľka č. 5. Z celkového počtu opýtaných respondentov 34,3 % išlo do podnikania s istotou, rovnaké percento respondentov išlo s neistotou a 31,4 % s rizikom. S neznalosťou o istom riziku neúspechu neišiel nikto.

4. 1. 3 Súčasné a budúce povolanie

Položky č. 8 až 11 sledujú ZÁUJEM o súčasnú prácu, ktorú respondenti vykonávajú, SPOKOJNOSŤ s jej výsledkami a PERSPEKTÍVU v jej pokračovaní. Tabuľka č. 6 – pre 71,4 % opýtaných respondentov je práca, ktorú vykonávajú koníčkom, pre 20,0 % opýtaných je hrou – zábavou a pre 8,6 % opýtaných je vykonávaná práca úmorným lopotením.

Tabuľka č. 7 – s odstupom času až 97,1 % opýtaných respondentov hodnotí, že pre danú oblasť podnikania sa rozhodli správne a zostávajúcich 2,9 % hodnotí, že sa rozhodli nesprávne.
Tabuľka č. 8 – spokojnosť s dosiahnutými výsledkami v podnikaní vyjadrilo 82,9 % opýtaných respondentov, veľmi spokojných je 17,1 % opýtaných, nespokojnosť s výsledkami nevyjadril nikto.

Tabuľka č. 9 – z celkového počtu opýtaných respondentov 48,6 % vidí svoje podnikanie v budúcnosti ako bezproblémové, 40,0 % ho vidí s určitými obavami a 11,4 % opýtaných chce pomaly a isto s podnikaním skončiť.

4. 2 Analýza výsledkov podľa pohlavia

Pri hodnotení položiek č. 5, 6 a 7 sme zistili, že z celkového počtu opýtaných respondentov u viac ako 89,5 % žien prevládali osobné, spoločensko-ekonomické a ekonomické motívy k podnikaniu a u 100 % mužov to boli osobné a ekonomické motívy k podnikaniu.

Rovnaké percento opýtaných žien 31,6 % išlo do podnikania s istotou a s rizikom a 36,8 % išlo s neistotou. Vyššie percento mužov 37,5 % išlo do podnikania s istotou a rovnaké percento 31,3 % išlo s neistotou a s rizikom.

Spracovanie položiek č. 8 až 11 podľa pohlavia je následovné:
Pre 73,7 % žien a 68,8 % mužov je práca, ktorú robia koníčkom, pre 15,8 % žien a 25 % mužov je táto práca hrou (zábavou) a pre 10,5 % žien a 6,3 % mužov je práca, ktorú robia úmorným lopotením.

S odstupom času 94,7 % žien a až 100 % mužov hodnotí, že sa pre podnikanie rozhodli správne, zostávajúce percento žien uvádza, že sa pre podnikanie rozhodli nesprávne.

Spokojnosť s dosiahnutými výsledkami v podnikaní vyjadrilo 89,5 % žien a 75,0 % mužov, až jedna štvrtina mužov (25, 0 %) je s výsledkami podnikania veľmi spokojná, u žien to je 10,5 % opýtaných.

Svoje podnikanie v budúcnosti ako bezproblémové vidí 42,1 % žien, u mužov až 56,3 % opýtaných. Ďalšie podnikanie s určitými obavami vidí 47,4 % opýtaných žien a 31,3 % mužov. Pomaly a isto chce s podnikaním skončiť 10,5 % opýtaných žien a o 2 % viac (12, 5 %) opýtaných mužov.

4. 3 Analýza výsledkov podľa veku

Položkami č. 5 až 7 sme zisťovali vplyv motívov na záujem o podnikanie. Opýtaných respondentov sme z hľadiska veku zadelili do troch vekových kategórií:
-do 30 rokov
-od 30 rokov do 50 rokov
-nad 50 rokov.

Pri hodnotení výsledkov podľa veku zisťujeme, že všetky vekové kategórie opýtaných respondentov k podnikaniu viedli najmä osobné motívy (100 %). U vekovej kategórii nad 50 rokov to boli aj spoločensko-ekonomické (100 %) a ekonomické motívy (100 %). 100 % opýtaných respondentov od 30 – 50 rokov viedli k podnikaniu spoločensko-ekonomické motívy, a to najmä vytvoriť nové pracovné miesta.

U všetkých troch kategórií mali pre podnikanie prioritné postavenie osobné predpoklady, najmä odborné a podnikateľské schopnosti.

S najväčšou istotou išli do podnikania respondenti vo vekovej kategórii od 30 – 50 rokov (38,5 %), naopak s neistotou až 57,1 % išla do podnikania veková kategória do 30 rokov a až 50 % respondentov vo vekovej kategórii nad 50 rokov išlo do podnikania s rizikom.

Z hľadiska veku približne pre rovnaké percento (50 %) opýtaných respondentov do 30 rokov je vykonávaná práca hrou a koníčkom. U kategórii od 30 – 50 rokov je viac koníčkom ako hrou a u kategórii nad 50 rokov je vykonávaná práca koníčkom. Len 7,7 % opýtaných v kategórií od 30 – 50 rokov uvádza, že táto práca je pre nich úmorným lopotením.
Na základe hodnotenia výsledkov položky č. 9 a konštatujeme, že z hľadiska veku iba v kategórii respondentov od 30 do 50 rokov len 3,8 % opýtaných s odstupom času hodnotí, že sa nesprávne rozhodli pre túto oblasť činnosti. Ostatné vekové kategórie hodnotia svoje rozhodnutie ako správne (100 %).

S dosiahnutými výsledkami v podnikaní je spokojná, z hľadiska veku, veková kategória nad 50 rokov (100 %) na 84,6 % je to veková kategória od 30 – 50 rokov a na 71,4 % veková kategória do 30 rokov a 15,4 % opýtaných respondentov od 30 – 50 rokov veku.

Veľké rozdiely medzi vekovými kategóriami sa preukázali pri hodnotení položky č. 11. Vo vekovej kategórii do 30 rokov až 71,4 % opýtaných vidí svoje budúce podnikanie ako bezproblémové a 28,6 % ho vidí s určitými obavami. Vo vekovej kategórii od 30 –50 rokov približne 50 % vidí svoju budúce podnikanie ako bezproblémové, ale 15,4 % opýtaných pomaly a isto chce s podnikaním skončiť. Vo vekovej kategórii nad 50 rokov svoje ďalšie podnikanie vidí s určitými obavami.4. 4 Analýza výsledkov podľa vzdelania

Hodnotením položiek č. 5 až 7 sme zisťovali vplyv motivačných činiteľov na záujem o podnikanie podľa vzdelania. Z hľadiska najvyššie ukončeného vzdelania sme opýtaných respondentov zadelili do štyroch skupín:
-so základným vzdelaním
-so stredným odborným vzdelaním
-s úplným stredným odborným vzdelaním
-s vysokoškolským vzdelaním.

V skúmanom súbore sa nenachádzajú respondenti so základným vzdelaním. Pre respondentov so stredným odborným vzdelaním 100 %-nou motiváciou k podnikaniu boli osobné a ekonomické motívy. Podobne 100 %-nou motiváciou boli osobné motívy aj u respondentov s úplným stredným odborným vzdelaním a s vysokoškolským vzdelaním. U respondentov s vysokoškolským vzdelaním boli 100 %-nou motiváciou a spoločensko-ekonomické motívy.
Z výsledkov ďalej vyplýva, že v priemere 81,8 % opýtaných respondentov so stredným odborným vzdelaním malo pre podnikanie osobné, finančné aj materiálne predpoklady, u respondentov s úplným stredným odborným vzdelaním tieto predpoklady malo v priemere 80,0 % opýtaných a u vysokoškolských vzdelaných respondentov malo všetky predpoklady pre podnikanie v priemere až 90,5 % opýtaných.

Z hľadiska vzdelania s najväčšou istotou do podnikania až 57,1 % išli respondenti s vysokoškolským vzdelaním a len 10 % respondentov s úplným stredným odborným vzdelaním. S 50 %-nou neistotou išli do podnikania respondenti s úplným stredným odborným vzdelaním a zároveň táto skupina respondentov išla do podnikania so 40 % rizikom. Z výsledkov ďalej vyplýva, že s rovnakým percentom 21,4 % išli do podnikania s neistotou a s rizikom respondenti s vysokoškolským vzdelaním. S neistotou a rizikom išlo do podnikania rovnaké percento 36,4 % respondentov so stredným odborným vzdelaním.

Výsledky položky č. 8 z hľadiska vzdelania sú nasledovné:
-pre 27,3 % opýtaných respondentov so stredným odborným vzdelaním je práca, ktorú vykonávajú hrou, pre 63,6 % respondentov je táto práca koníčkom a pre 9,1 % je úmorným lopotením;
-pre 20,0 % opýtaných respondentov s úplným stredným odborným vzdelaním je vykonávaná práca hrou a až 80 % respondentov je koníčkom podobný vzťah k vykonávanej práci majú respondenti s vysokoškolským vzdelaním.

Pri hodnotení položky č. 9 respondenti so stredným odborným vzdelaním s odstupom času hodnotia, že až 90,9 % sa pre túto oblasť podnikania rozhodli správne a len 9,1 % opýtaných sa rozhodlo nesprávne. 100 % opýtaných respondentov s úplným odborným vzdelaním a s vysokoškolským vzdelaním s odstupom času hodnotia, že sa pre podnikanie rozhodli správne.

S dosiahnutými výsledkami v podnikaní je spokojných 72,7 % respondentov so stredným odborným vzdelaním, 100 % respondentov s úplným stredným odborným vzdelaním a 78,6 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním. Veľmi spokojných je 27,3 % opýtaných respondentov so stredným odborným vzdelaním a 21,4 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním.

Ako bezproblémové podnikanie v budúcnosti vidí 45,5 % respondentov so stredným odborným vzdelaním, 30 % respondentov s úplným stredným odborným vzdelaním a až 64,3 % opýtaných respondentov s vysokoškolským vzdelaním. Svoje podnikanie s určitými obavami v budúcnosti vidí až 70 % opýtaných respondentov s úplným odborným vzdelaním. V budúcnosti pomaly a isto s podnikaním skončí 27,3 % respondentov so stredným odborným vzdelaním a 7,1 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním.

4. 5 Analýza výsledkov podľa dĺžky doby podnikania

Z hľadiska dĺžky doby podnikania sme opýtaných respondentov zadelili do dvoch skupín :
-do 5 rokov podnikania
-nad 5 rokov podnikania.

Pri hodnotení výsledkov podľa dĺžky doby podnikania sme sa zamerali na hodnotenie položiek č. 8 až 11, t. j. na vzťah respondentov k vykonávanej práci, na spokojnosť s dosahovanými výsledkami a na perspektívou v ich ďalšom podnikaní.

Zo skupiny respondentov s dobou podnikania do 5 rokov len 20 % opýtaných uvádza, že práca, ktorú robia je pre nich horu (zábavou) a pre zostávajúcich 80 % je koníčkom. Zo skupiny respondentov s dobou podnikania nad 5 rokov rovnaké percento opýtaných 20 % uvádza, že vykonávaná práca je pre nich hrou, pre 70 % opýtaných je táto práca koníčkom, ale pre 10 % respondentov je vykonávaná práca úmorným lopotením.

S odstupom času až 100 % opýtaných respondentov s dobou podnikania do 5 rokov uvádza, že sa správne rozhodli pre túto oblasť podnikania. Zo skupiny respondentov s dobou podnikania nad 5 rokov 5 % opýtaných uvádza, že sa nesprávne rozhodli pre danú oblasť podnikania.

S dosiahnutými výsledkami je spokojných 86,7 % respondentov s dobou podnikania do 5 rokov a 80 % respondentov s dobou podnikania nad 5 rokov. Vyššie percento veľmi spokojných respondentov 20 % je s dobou podnikania nad 5 rokov. Ani jeden z opýtaných respondentov nevyjadril nespokojnosť s dosahovanými výsledkami.

Záujem o vykonávanú prácu ako aj dosahované výsledky sú činitele, ktoré priamoúmerne ovplyvňujú rozhodnutie respondentov o ich ďalšom podnikaní. Zo skupiny živnostníkov do 5 rokov podnikania 46,7 % uvádza, že svoje podnikanie v budúcnosti vidí ako bezproblémové, 40 % ho vidí s určitými obavami a 13,3 % opýtaných chce s podnikaním pomaly a isto skončiť. V skupine respondentov s dobou podnikania nad 5 rokov až polovica t. j. 50 % vidí svoje podnikanie v budúcnosti ako bezproblémové, 40 % ho vidí s určitými obavami a 10 % opýtaných chce pomaly a isto s podnikaním skončiť.

5 RIEŠENIE A ZHODNOTENIE VÝSLEDKOV PRÁCE

V našom prieskume sme si stanovili tri ciele, viď kapitola ÚVOD, ktoré sme sa pokúsili v tejto kapitole vyriešiť.

Na základe získaných výsledkov môžeme konštatovať, že pri voľbe povolania po ukončení štúdia sa ZÁUJEM prejavil ako jeden z motivačných činiteľov osobnosti.

Zistili sme, že v vzťahu k podnikaniu majú prioritné postavenie OSOBNÉ MOTÍVY, a to najmä „ sebarealizácia„. Pri podobnom výskume v r. 1997 (SOČ 1998 „Motivácia v oblasti živnostenského podnikania„ - autori Jana Harčarová a Andrea Renčková) prioritné postavenie vtedy mali EKONOMICKÉ MOTÍVY, ktoré vyplývali najmä z uspokojenia finančných potrieb.

Z PREDPOKLADOV pre podnikanie sme zistili, že v priemere až 83,8 % opýtaných respondentov malo pre podnikanie všetky predpoklad, a to osobné, finančné i materiálne kým v r. 1997 všetky predpoklady pre podnikanie mala 1/3 opýtaných respondentov (33,3 %).

Z celkového počtu respondentov približne 1/3 išla do podnikania s istotou, 1/3 s neistotou a 1/3 s rizikom. S neznalosťou, o istom riziku neúspechu, do podnikania nešiel nikto. S najväčšou istotou išla do podnikania veková kategória respondentov od 30 – 50 rokov a to muži a respondenti s vysokoškolským vzdelaním. V r. 1997 s istotu išli do podnikania rovnaké percento mužov a žien, veková kategória nad 50 rokov, ale respondenti so základným vzdelaním.

Pre väčšinu respondentov je práca, ktorú vykonávajú hrou alebo koníčkom, ale pre 8,6 % opýtaných je vykonávaná práca však úmorným lopotením – najmä pre ženy, pre respondentov od 30 – 50 rokov so stredným odborným vzdelaním, s dobou podnikania nad 5 rokov. V r. 1997 vykonávaná práca bola úmorným lopotením až pre 16,7 % opýtaných respondentov, veková kategória 30 – 50 rokov, skupina respondentov so základným vzdelaním, s dobou podnikania do 5 rokov.

S odstupom času až 97,1 % opýtaných respondentov svoje rozhodnutie pre danú oblasť podnikania hodnotí správne. Ide najmä o mužov, o respondentov s úplným odborným vzdelaním a s vysokoškolským vzdelaním, o respondentov s dobou podnikania do 5 rokov. Len 2,9 % respondentov ženy vo vekovej kategórii od 30 – 50 rokov, so stredným odborným vzdelaním a s dobou podnikania nad 5 rokov svoje rozhodnutie pre podnikanie hodnotí ako nesprávne. V roku 1997 až 5,6 % respondentov svoje rozhodnutie pre podnikanie hodnotili za nesprávne. Boli to najmä ženy, veková kategória od 30 – 50 rokov, respondenti s dobou podnikania však do 5 rokov.

Spokojnosť s dosiahnutými výsledkami v podnikaní vyjadrilo až 82,9 % opýtaných respondentov, veľmi spokojných je 17,1 % - sú to najmä muži, veková kategória do 30 rokov, vzdelanie stredné odborné, respondenti s dobou podnikania nad 5 rokov. Nespokojnosť s dosiahnutými výsledkami nevyjadril nikto. V roku 1997 s dosiahnutými výsledkami bolo spokojných 72,2 % opýtaných respondentov, ale veľmi spokojných bolo až 19,5 % respondentov a nespokojných 8,3 % opýtaných.

Napriek záujmu o podnikanie v oblasti obchodu a spokojnosti s dosahovanými výsledkami necelá polovica opýtaných 48,6 % sa na perspektíva svojho podnikania, ako bezproblémové, pozerá optimisticky. Viac je to u mužov, u respondentov vekovej kategórii od 30 – 50 rokov, s vysokoškolským vzdelaním a u tých respondentov, ktorí podnikajú dlhšie ako 5 rokov. V roku 1997 len 13,9 % opýtaných svoje podnikanie v budúcnosti videlo ako bezproblémové. Keď v r. 1997 len 5,5 % opýtaných respondentov chcelo s podnikaním skončiť – boli to najmä ženy, veková kategória nad 50 rokov, respondenti so základným a stredným odborným vzdelaním s dobou podnikania nad 5 rokov, v r. 2005 v skúmanom súbore chce s podnikaním skončiť až 11,4 % respondentov, približne rovnaké percento žien a mužov, veková skupina od 30 – 50 rokov, so stredným odborným a vysokoškolským vzdelaním a s dobou podnikania do 5 a nad 5 rokov.

V našom prieskume sme si stanovili tri okruhy otázok (problémov). Overili sme si ich dotazníkom, urobili rozbor a zaujali vlastné stanoviská.

Vo vzťahu k prvému okruhu problémových otázok sa ukázalo, že záujem o podnikanie v skúmanom súbore živnostníkov prejavujú obidve pohlavia vo veku od 19 do 54 rokov so stredným odborným, úplným stredným odborným a vysokoškolským vzdelaním. Získané výsledky potvrdili, že o podnikanie začínajú mať väčší záujem ženy než muži. V r. 1997 to bolo opačne, vyplývalo to z akéhosi dôležitejšieho postavenia mužov v spoločenskom živote. V súčasnosti ekonomické problémy spoločnosti nudia mužov vo väčšine prípadov hľadať si zamestnanie v zahraničí, menšie pracovné príležitosti nútia ženy s vyšším vzdelaním uberať sa podnikaním aj v tejto oblasti.

Z hľadiska veku najväčší podiel predstavujú živnostníci od 30 – 50 rokov a z hľadiska vzdelania najväčší podiel predstavujú živnostníci s vysokoškolským vzdelaním 40 %. V roku 1997 to bolo 13,9 % vysokoškolských vzdelaných respondentov.

Vo vzťahu k druhému okruhu otázok sa zistilo, že pri rozhodovaní pre podnikanie viedli skúmaných živnostníkov najmä osobné motívy, ale aj ekonomické, najmä tískanie zdrojov príjmov a u niektorých aj spoločensko-ekonomické, a to vytvoriť nové pracovné miesta. Motiváciou k podnikaniu boli aj predpoklady pre podnikanie skúmaných živnostníkov. Prioritné postavenie mali osobné a finančné predpoklady a potom materiálne predpoklady.

Informácie z oblasti podnikania ako aj ďalšie faktory ovplyvnili rozhodnutie živnostníkov pre podnikanie. Približne rovnaký podiel živnostníkov išiel do podnikania s istotou, neistotou a s rizikom. Záujem o vykonávanú prácu vplýva na jej výsledky. Pre väčšinu skúmaných živnostníkov je vykonávaná práca koníčkom. Ani jeden živnostník neuvádza, aby práca, ktorú vykonáva, bola preňho nudou. Vyplýva to zo záujmu o túto činnosť a zo zodpovednosti za dosahované výsledky z činnosti.
Spokojnosť s dosahovanými výsledkami zodpovedá 97,1 % správnemu rozhodnutiu živnostníkov pre túto oblasť podnikania.

Treťou problémovou otázkou bolo zistenie, ako skúmaný súbor živnostníkov vidí svoje podnikanie v budúcnosti. Zistili sme, že podstatne vyššie percento živnostníkov až o 34,7 % viac mužov v r. 1997 vidí svoje podnikanie v budúcnosti ako bezproblémové, najmä veková kategória do 30 rokov a živnostníci s vysokoškolským vzdelaním bez ohľadu na doterajšiu dobu podnikania.

Záujmové je však zistenie, že napriek vyššiemu percentu bezproblémového podnikania, je však o 5,9 % vyššie rozhodnutie živnostníkov pomaly a isto s podnikaním skončiť, ako v roku 1997. V našom výskume, sme však nepátrali dôvody skončenia s podnikaním.6 ZÁVER

Pri vytváraní záujmov každého človeka sa uplatňuje mnoho faktorov:
- výchova, prostredie, sociálne podmienky, osobná skúsenosť, pohlavie, vek, vzdelanie a iné.

Na základe rozboru získaných výsledkov sme dospeli k takémuto záveru:

pri rozhodnutí pre podnikanie v obchode sa významne uplatnili osobné motívy, či už je to sebarealizácia, byť nezávislý alebo byť samostatný;
ďalším faktorom, ktorý vplýval na záujem o podnikanie bolo prostredie a podmienky, v ktorých respondenti žili. Či už to boli podmienky sociálne, finančné, materiálne. Tie dodávali, resp. nedodávali istotu v podnikaní. Viac ako 60 % živnostníkov malo pre podnikanie vytvorené všetky predpoklady;
dosahované výsledky v podnikaní sú priamo úmerne podávaným výkonom živnostníkov, čo sa prejavilo aj v ich vzťahu k vykonávanej práci – s akou chuťou, elánom, ale aj odriekaním túto prácu robia. Pre väčšinu živnostníkov je táto práca koníčkom a pre danú oblasť podnikania sa rozhodli správne, o čom svedčí ich spokojnosť s dosahovanými výsledkami;
nie každý človek, bez ohľadu na pohlavie, vek a vzdelanie, sa vie prispôsobiť tvrdým podmienkam pre podnikanie, nie každý môže dennodenne pracovať s plným nasadením, nie každý sa vie zmieriť s nedostatkom finančných prostriedkov v podnikaní, nie každý vie operatívne riešiť vzniknuté problémy, to všetko sa zákonite odráža v záujme o ďalšie podnikanie. Približne polovica živnostníkov bude v podnikaní pokračovať a ďalších 40 % sa musí vysporiadať s určitými problémami, aby mohla ďalej podnikať.

Na základe uvedeného záveru navrhujeme pre príslušné inštitúcie (z nášho pohľadu kompetentné) prijať tieto opatrenia a spôsoby riešenia na zlepšenie stavu motivácie v živnostenskom podnikaní.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove:

vhodnými formami informovať nezamestnaných o možnostiach podnikania v regióne z hľadiska jeho potreby
motivovať tých občanov, ktorí majú pre podnikanie všetky predpoklady (osobné, finančné, materiálne)
potenciálnym živnostníkom vytvárať také podmienky a poskytovať také možnosti, ktoré by kladne ovplyvňovali ich rozhodnutie pre podnikania (možnosti rekvalifikácie, možnosti poskytnutia výhodných úverov, rôznych príspevkov, výhodnej kúpy nehnuteľnosti pre podnikanie a pod.)
aktívne spolupracovať s obecnými úradmi pri vyhľadávaní činností potrebných a vhodných pre podnikanie.

Obvodný úrad – odbor živnostenského podnikania v Bardejove:

pravidelne informovať verejnosť prostredníctvom vhodných médií o situácii v regióne v oblasti živnostenského podnikania, a to aj takou formou prieskumu ako je táto odborná práca
aktívne sa podieľať na spolupráci s odbornými školami pri vytváraní podmienok pre osvojenie si podnikateľskej činnosti (besedy, prednášky, metodická pomoc pri vytváraní „Podnikov mladých„)
spolupracovať s odbornými školami a živnostníkmi pri vytváraní pracovných miest pre žiakov v čase absolvovania odbornej praxe
podieľať sa na vytváraní takých legislatívnych podmienok, ktoré by motivovali živnostníkov pokračovať v podnikaní.

Veríme, že výsledky našej práce ako aj realizácia nami navrhnutých opatrení podstatne zlepšia predpoklady a motiváciu v živnostenskom podnikaní.

8 PRÍLOHY

Zoznam príloh

Dotazník
Tabuľka č. 1 Štruktúra skúmaného súboru živnostníkov
Tabuľka č. 2 Štruktúra skúmaného súboru živnostníkov za rok 1997 a 2005
Tabuľka č. 3 Vplyv motívov na záujem o podnikanie
Tabuľka č. 4 Vplyv predpokladov na záujem o podnikanie
Tabuľka č. 5 Vzťah rizika a podnikania
Tabuľka č. 6 Vzťah živnostníkov k vykonávanej práci
Tabuľka č. 7 Vyjadrenie živnostníkov o ich rozhodnutí pre podnikanie
Tabuľka č. 8 Spokojnosť živnostníkov s výsledkami podnikania
Tabuľka č. 9 Názor živnostníkov na ich ďalšie podnikanie

DOTAZNÍK

Predkladáme Vám dotazník, v ktorom sú rôzne tvrdenia. Prosíme Vás, aby ste si jednotlivé tvrdenia pozorne prečítali a podľa vlastného uváženia zaznačili (zakrúžkovaním alebo vyjadrením vlastného stanoviska) tie alternatívy, ktoré najlepšie vyjadrujú Váš názor, Vaše postoje.

Dotazník je anonymný, získané informácie budú využité k získaniu poznatkov v oblasti motivácie o živnostenské podnikanie.

Za Váš svedomitý prístup k vyplneniu dotazníka Vám vopred ďakujeme.

1.Uveďte:

a)pohlavie
b)vek
c)slobodný
d)ženatý (vydatá)
e)doba podnikania

2. Moje najvyššie ukončené vzdelanie:

a)základné
b)stredné odborné
c)úplné stredné odborné
d)vysokoškolské

3.Po ukončení štúdia chcel(a) som byť (uveďte):
-

4.Moje posledné zamestnanie (uveďte):
-

5.Motívy, ktoré ma viedli k podnikaniu:

a)osobné - byť nezávislý
- byť samostatný
- realizovať určitý zámer
- sebarealizácia

b)ekonomické - získanie zdrojov príjmu
- snaha o vytvorenie určitých kapitálových prostriedkov potrebných k realizácií istého zámeru

c)spoločensko-ekonomické - vytvoriť pracovné miesta
- zlepšiť štruktúru hospodárstva regiónu
- uspokojiť novovzniknuté potreby
- podpora podnikania mesta

d)iné (uveďte):
-

6.Pre podnikanie som mal(a) tieto predpoklady:

a)osobné - odborné
- podnikateľské schopnosti
- manažérske schopnosti

b)finančné - vlastné
- cudzie (úver)

c)materiálne - priestorové

7.Do podnikania som išiel/išla:

a)s istotou
b)s neistotou
c)s neznalosťou
d)s rizikom

8.Práca, ktorú robím je pre mňa:

a)hrou ( zábavou )
b)koníčkom
c)nudou
d)úmorné lopotenie

9.S odstupom času hodnotím, že pre túto oblasť som sa rozhodol (a):

a)správne
b)nesprávne

10.S dosiahnutými výsledkami som:

a)spokojný(á)
b)veľmi spokojný(á)
c)nespokojný(á)

11.Svoje podnikanie v budúcnosti vidím:

a)ako bezproblémové
b)s určitými obavami
c)pomaly a isto skončím s podnikaním

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Motivácia v živnostenskom podnikaní