Z eknomického hľadiska a prejavu v reálnej ekonomike rozdeľujeme statky na
• Privatívne
• Kolektívne

Kolektívne statky
- sú definované ako statky ktorých spotreba jednotlivcom neobmedzuje spotrebu iných spotrebiteľov
- eknomická podstata kolektívnych statkov je daná dvoma základnými chrakteristikami

1) Nekonkurenčnosť (nedelinteľnosť)
2) Nevylúčiteľnosť

- každý spotrebiteľ spotrebúva rovnaké množstvo statku, ale úžitky zo statku spotreby sú rozdielne – to je zapríčinené rôznym priebehom funkcie užitočnosti u rôznych spotrebiteľov

Problémom kolektívnych statkov je, že sú spojené s
• Technickou nevylúčiteľnosťou – tu sa stretávame s pojmom čierneho pasažiera
• Spoločenskou náročnosťou vylúčiteľnosťou
• Ekonomickou náročnosťou vylúčiteľnosti – s tým faktom , že náklady na vylúčenie sú vysoké – nedeliteľné čisté kolektívne statky

Vylúčiteľnosť Nevylúčiteľnosť
Deliteľnosť - náklady na vylúčenie sú nízke
- poskytované súkormným sektorom - úžitky sp spotrebované kolektívne
- sú vytvárané na základe kontraktu
Nedeliteľnosť Zmiešané – tool goods Čisté kolektívne statky
- spojené s externalitami
- produkcia súkromným sektorom - vysoké náklady na vylúčenie
- poskytované z verejných zdrojov

Kolektívne statky možno definovať ako:

1) Čisté kolektívne statky
2) Zmiešané kolektívne statky
• S poplatkami – tool goods
• Statky spoločné zdroje (podľa Mikesella)

Jedným zo zmiešaných statkov je aj napr. „park a v ňom detské ihrisko“ v blízkosti nejakého nákupného centra.
Tento príklad je hypotetický, nakoľko údaje s výškou investícií sú obchodným tajomstvom.
Mesto: Trenčín
Počet obyvateľov: 80.000
Priemerná reálne mzda: Sk 13.000,-
Priemerný vek obyvateľstva: 35 rokov
Projekt: Park s detským ihriskom

I.Kto má statok produkovať?
 Mesto malo v pláne v lokalite Pod Sokolicami vystavať park s detským ihriskom, len čo mu to umožní rozpočet.
Počítalo túto výstavbu uskutočniť v rozmedzí 3 až 4 rokov.
Ale nakoľko istá sieť Obchodných centier mala záujem práve v tejto lokalite vybudovať svoje nové nákupné centrum, mesto túto príležitosť využilo a dohodlo sa s investorom, že so stavebným povolením a odpredaním pozemkov bude súhlasiť za podmienky výstavby parku.
Po ukončení výstavby bude tento park sprístupnený širokej verejnosti bez ohľadu na to, či sú zákazníkmi nákupného centra alebo nie.

II.Ako má byť statok financovaný?
 Ak by výstavbu financovalo mesto z verejného rozpočtu ušetrilo by síce na kúpe pozemku, keďže je v jeho vlastníctve, ale na druhej strane by musel investovať aj do obnovy infraštruktúry v blízkom okolí parku – lepšia dostupnosť obyvateľstvu.

Z marketingovej štúdie mu vyplynulo, že z hľadiska podpory rozvoja životného prostredia, uspokojovania potrieb obyvateľstva je projekt výhodný, no z hľadiska financií neefektívny. Preto sa mesto rozhodlo pre alternatívne riešenie.

Tým riešením bolo primäť investora s nákupným centrom, aby vystaval park on a zároveň poukázať na výhody plynúce pre neho z tohto projektu.

Ak park vystavia investor, nielenže mu mesto vyjde v ústrety napr. kyvadlovou dopravou k centru, ale tiež mu odpredá pozemok pod centrom za symbolickú Sk 1,-.

Z ekonomického hľadiska je pre investora výhodné tento projekt uskutočniť, pretože okrem toho, že ušetrí na odkúpení pozemku, ale park mu priláka omnoho viac potencionálnych zákazníkov.
Do parku nepôjdu len ľudia, ktorí v centre nakúpia, ale existuje aj veľká pravdepodobnosť, že ľudia ktorí prídu v prvotnom záujme len do parku si pôjdu pozrieť aj tovar v nákupnom centre. Tým vzniká veľká možnosť zvýšenia zisku obchodníkov.

Finančný rozbor
Pozemok má rozlohu 28,571 hektára. Hodnota pozemku je Sk 350,-/m2. Čiže celková hodnota stavebného pozemku je Sk 10.000.000,-
 Mesto
Z rozpočtu mesta je to položka, ktorá mu nenaruší ďalší rozvoj v iných oblastiach, keďže daný pozemok je jeho vlastníctvom.
 Investor
Pre investora je to položka, ktorá je zahrnutá vo finančnom rozbore určenom na výstavbu. Investor sa však bude snažiť tlačiť cenu nadol.
Po dohode investor ušetrí 10.mil., ktoré mestu chýbať nebudú, keďže by ich aj tak neminulo na tento účel. Na druhej strane by to však určite znamenalo obohatenie rozpočtu v iných oblastiach.

Výstavba parku
 Mesto má možnosť získať
- semená trávy
- stromčeky
- lavičky
- preliezačky
- piesok
- dlažbu za zhruba rovnakých podmienok ako investor. Samozrejme za predpokladu, že nemá vo vlastníctve škôlku so stromčekmi.

Doprava
Mesto
Muselo by vynaložiť väčšie prostriedky na opravu ciest ako aj na zabezpečenie dopravy mestskými linkami, čo sú ďalšie financie investované naprázdno.

 Investor
S dopravou nemá žiaden problém, pretože sa určite s mestom dohodne buď o odklone dopravy popri jeho objekte, alebo na kyvadlovej doprave.

Okrem toho má pri výstavbe v pláne vybudovať aj parkovisko a investovať do zlepšenia stavu ciest.
V tejto súvislosti budú mať záujem aj okolité menšie firmy, pre ktoré to bude znamenať zlepšenie ich komunikačnej dostupnosti, čo by im prinieslo vyšší obrat.

Z faktu, že investor ušetrí na kúpe pozemku a namiesto toho investuje nižšiu sumu na park cca Sk 4.000.000,- sa do tohto projektu pustí, nakoľko mu to prinesie potencionálnych zákazníkov a tým aj možnosť vyšších ziskov.

Takáto pomoc mestu a jeho obyvateľom sa môže odraziť na jeho dobrom mene a lepšej reklame.

Záver
Keďže mesto môže ušetriť, čim neuberie z rozpočtu v iných oblastiach, prinesie toto riešenie v prospech všetkých obyvateľov. Z hľadiska skvalitnenia obchodu, oddychových zón a infraštruktúry, je takáto voľba riešenia tohto konkrétneho kolektívneho statku najvýhodnejšia pre obidve strany.