Uplatnenie operačnej analýzy v manažmente predstavuje do istej miery predĺženie „vedeckého riadenia“, pretože k organizácii pristupuje primárne ako k technicko-ekonomickému systému. Vedeckú metódu prijíma ako základ na riešenie problému s cieľom objektivizovať ho.
Operačná analýza sa pokladá za jeden zo základných faktorov, ktorý podstatne ovplyvnil vývin teórie manažmentu, a preto niektorí autori v tejto súvislosti hovoria o nej ako o druhej veľkej revolúcii v manažmente. Za prvú veľkú, resp. základnú revolúciu vo vývoji teórie manažmentu sa považuje uplatnenie poznatkov behavioristických vied v riadení. Vychádza sa pritom z toho, že tieto prístupy v podstatnej miere prispely k modifikácii tradičnej teórie manažmentu a formovaniu jej nového obsahu.

V závislosti od objektu skúmania sa používajú rozličné metódy a rozmanitý matematický aparát. S matematickými úlohami operačného výskumu sa úzko spája veľká oblasť sieťových metód. Súvisia s tou časťou, pri ktorej ide o modely usporiadania. Tieto metódy umožnili nájsť nový a veľmi vhodný jazyk na opísanie, modelovanie a analýzu zložitých viacetapových operácií.
Podobne ako v iných oblastiach ľudskej činnosti a vo všetkých vedných odboroch aj v riadení rastie význam a používanie kvantitatívnych metód. Spolu s rozvojom výpočtovej techniky sa z nich vytvára sústava nástrojov a „technológií“ na skvalitnenie, urýchlenie a zhospodárnenie výkonu manažérskych funkcií.
Hoci o užitočnosti uplatňovania matematiky a výpočtovej techniky v riadení netreba pochybovať, predsa nemožno absolutizovať ich úlohu a znižovať význam ľudského faktora.
Medzi známych predstaviteľov operačnej analýzy patria C. W. CHURCHMAN, R. A. ACKOFF, E. L. ARNOFF, D. W. MILLER, M. K. STARR, W. W. COOPER, G. B. DANTZIG.

SYSTÉMOVÝ PRÍSTUP
Tento prístup je základňou modernej teórie manažmentu. Jeho podstatou je snaha teoreticky vysvetliť a zdôvodniť pohyb reálnych objektov pomocou systémou, ktorých celkovosť je daná množinou navzájom prepojených prvkov.
Systémový prístup je proces, v ktorom sa postupne skúma objektívna realita v celej zložitosti a komplexnosti na ovládanie jej vývoja. Komplexnosť a syntetický charakter štúdia objektov je určujúcim znakom prístupu. Objekt možno skúmať pomocou systému iba vtedy, ak sa vezmú do úvahy rôzne pohľady naň.
Systémový prístup k riadeniu je spôsob myslenia, spôsob riešenie problému a spôsob konania, pri ktorom sa javy chápu v ich vnútorných i vonkajších súvislostiach.
Všeobevná teória systémov je metodologická koncepcia analýzy systémov vedúca k vytvoreniu exaktného univerzálneho zobrazenia sveta ako množiny systémov a procesov v nich.

Vznik systémovej školy v manažmente je spojený predovšetkým s menom LUDWIGA von BERTALANFFYHO, rakúskeho vedca žijúceho v USA. Ten už pred druhou svetovou vojnou v roku 1937 prišiel s myšlienkami systémovej teórie. BERTALANFFY svoju teóriu aplikoval na živé organizmi, neskoršie však vytvoril všeobecnú teóriu systémov. Využitie myšlienkových prístupov v manažmente je výrazom snahy nájsť a využívať všeobecné, univerzálne platné postupy k rozvoju teórie a praxe manažérskeho myslenia a konania. Zdôrazňujú celostné, komplexné chápanie uvažovaných javou a procesov, t.j. vo všetkých ich podstatných vnútorných i vonkajších súvislostiach.

Celý prístup je založený na systéme, ktorý vzniká vtedy, keď na objekte vieme definovať časti a vzťahy medzi nimi, tie tvoria calistvosť samostatného skúmaného objektu. Systémový prístup je vlastne spôsobom myslenia, spôsobom riešenia problému a spôsobom konania, pri ktorom môžeme javy chápať komplexne v ich vzájomných súvislostiach. Vzťah organizačnej teórie a systémového prístupu nezostal len v teoretickej rovine.
K rozpracovaniu metodológie systémového prístupu systémovej školy manažmentu, ale aj ich praktických aplikácií významne prispel NORBERT WIENER (zakladateľ kybernetiky). Dospel k presvedčeniu, že jestvuje analógia medzi činnosťou strojov a nervovou sústavou. Podľa toho charakterizoval kybernetiku ako vedu o riadení a spojení v živých organizmoch a strojoch. Tento pojem nevybral náhodne, ale opieral sa o poznatky starých gréckych filozofov a ďalších vedcov novšej doby. Pomenovanie kybernetika pochádza z gréckeho slova kybernétés – kormidelník. Pracoval s pojmami transformácia, prenos informácií, spätná väzba, regulácia, samoregulácia.

Výskumy CH. BARNARDA boli orientované na rozpracovanie motód riadenia priemyselných podnikov na základe automatického riadenia a kybernetiky.
Systémová teória manažmentu zdôrazňuje komplexnosť organizácie, t.j. komplexné chápanie čiastkových riadiacich a riadených procesov a ich účelnú harmonizáciu v zosúladený a integrovaný fungujúci celok.
Jedným s prvých, ktorí v oblasti riadenia použili systémový prístup, bol CH. BARNARD.
H. SIMON vnímal organizáciu ako zložitý systém procesov rozhodovania.
C. W. CHURCHMAN so svojími spolupracovníkmi organizáciu charakterizoval ako sociálny systém alebo ako systém človek – stroj.
Sociológ H. HOMANS využíval systémovú koncepciu na empirický výskum sociálnych skupín.
P. SELZNICK používal vo svojich štúdiach o organizácii štruktúrno-funkčnú analýzu a systémový prístup a organizáciu chápal ako dynamický systém.
STAFFORD BEER čerpal hlavné myšlienky z kybernetiky a na tomto základe skúmal organizáciu ako zložitý samoregulujúci sa systém, pričom využíval analógiu medzi sociálnou organizáciou a živým organizmom.

Veľkú popularitu získali práce amerického vedca JAYA W. FORRESTERA, zakladateľa školy priemyselnej dynamiky. Opieral sa o metódy automatickej regulácie a vypracoval formálny model organizačného systému priemyselného podniku, pod ktorým rozumie veľkú firmu.
V „modernej“ teórii manažmentu, založenej na systémovom prístupe, je podstatné to, že k organizácii sa pristupuje ako k systému a je snaha vidieť ju-čo predstavuje jej unifikujúcu niť-ako ľudský systém v totalite.

EMPIRIZMUS (PRAGMATIZMUS) V MANAŽMENTE

V americkom manažmente je veľmi rozšírený empirický prístup, založený ny analýze, zhodnotení a zovšeobecnení kladných i záporných skúseností manažérskej praxe. V literatúre sa zvyčajne prezentuje tak, že sa udávajú názory významných predstaviteľov empirikov, ktoré sa týkajú jednotlivých stránok riadenia. Väčšina predstaviteľov empirického prístupu sa snaží vypracovať na základe štúdia praxe riadenia konkrétne odporúčania pre manažérske konanie. Preto ich názory sú u manažérov veľmi populárne.

PETER F. DRUCKER
Pokladá sa za „otca a vynálezcu“ povojnového manažmentu. Pre P. F. DRUCKERA je charakteristický široký záber skúmania a rozpracovania praktických otázok manažmentu. Má schopnosť vystihnúť problémy praxe a v predstihu na ne reagovať, t.j. reagovať na ne skôr, ako sa stali. Vo svojej prvej knihe The Practice of Management, ktorá vyšla v roku 1954, po prvý krát formuloval svoju koncepciu manažmentu ako umenia a ako súbor poznatkov na riadenie podnikovej činnosti. Zdôrazňoval nevyhnutnosť prioritnej orientácie manažmentu na konečný výsledok, pretože ten je kritériom kvality riadenia.
Podľa neho všetci manažéri musia nezávisle od ich konkrétneho postavenia vykonávať päť základných činností, ktré definoval takto:
1, stanovenie ciľov, ktoré treba v podniku splniť
2, organizovanie práce spočívajúcej v rozdelení činností na čiastkové a ich priradenie k pracoviskám, resp. Kolektívnom, vo vytváraní organizačnej štruktúry, výbere vedúcich atď.
3, motivovanie ľudí a zabezpečenie komunikácie medzi nimi
4, meranie a hodnotenie výsledkov práce, t.j. správne posudzovanie kvality a kvantity dosiahnutých výsledkov a spravodlivé hodnotenie a odmeňovanie ľudí
5, zabezpečenie kvalifikačného rastu pracovníkov.

DRUCKEROVA kniha Management:Tasks, Practises, Responsibilities, ktorá vyšla v roku 1973, je encyklopedickou príručkou empirického prístupu k manažmentu. Podľa P. F. DRUCKERA „organizácia je prostriedkom na dosiahnutie cieľa, a nie cieľom samotným. Dobrá organizačná štruktúra je predpokladom pre organizačné zdravie, nie je však s ním totožná. Testom zdravého podnikania nie je krása, priezračnosť či dokonalosť organizačnej štruktúry, ale výkonnosť ľudí.
Umenie riadiť v podmienkach stálych zmien, riadiť inovatívne a s rýchlou realizáciou inovačných stratégií považoval za jeden z rozhodujúcich manažérskych kľúčov k úspechu. Zároveň odporúčal, aby sa v podmienkach vedecko-technickej revolúcie využívali zmeny ako príležitosť na dosiahnutie úspechu.
Je autorom MBO – Management By Objectives, teda riadenie podľa cieľov. Inak povedané, nejde o spôsob akým bol dosiahnutý cieľ, ale aby bol cieľ stanovený správne. Pracovníkom sa má nechať určitá miera slobody, aby tieto čiastkové ciele vo svojej oblasti činnosti navrhli a tiež určili spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť.
Koncepcia MBO sa používa dodnes. Vo väčšom ponímaní to vyzerá tak, že vrcholové vedenie firmy vypracuje strategické a taktické ciele firmy a tieto oznamuje nižším stupňom riadenia – divíziám. Ciele obsahujú určité pravidlá pre správanie sa nižších stupňov, nižšie stupne rozpracujú svoje podmienky a postupujú ich zas nižšie.

Teória MBO vzišla z jeho skúsenosti so spoločnosťou GE (General Electric), kde každý manažer mal pridelené ziskové stredisko a uložil sa mu cieľ 7% rentability na predaj a 20% rentability na investície (zisk / aktíva). Tieto ciele sa veľmi striktne dodržiavali.
Drucker argumentoval, že firma je posudzovaná podľa vytvoreného zisku alebo straty, bez ohľadu na okrajové výhody, alebo prínos pre spoločenstvo.
Preto by mali byt podnikové ciele rozdelené na zoznam úloh a čiastočných cieľov, ktoré sa priradia podnikovým sektorom a individuálnym bytostiam. Koncepcia MBO takto zabezpečí, že každý jedinec v reťazci uskutočňuje úlohy efektívne, alebo reťaz opustí.
Firmy ako GE (General Electric) a Black&Decker používajú MBO doteraz.

Drucker svojou koncepciou MBO ovplyvnil aj Japoncov, ktorí používali svoj tradičný systém kolektívneho rozhodovania ringi. Zvykne sa hovoriť, že Drucker naučil Japoncov manažment a marketing. Viedol ich k myšlienke, že ľudia sú skôr zdrojmi ako nákladmi, a naučil ich zodpovednosti za svoje ciele.
Drucker zaviedol techniku analýzy kvalít, analýzy rozhodnutí a analýzy vzťahov do výskumu správania organizácie.Je zodpovedný za ideu privatizácie, aj keď ju nazýval reprivatizáciou.

V diele Innovation and Enterpreneurship z roku 1985 sa zaoberá inováciami a podnikateľskou činnosťou. Analyzuje hlavné zdroje inovačných príležitostí a uvádza, že na základe včasnej prípravy a reakcie na predpokladané inovačné príležitosti sa koncipuje stratégia podnikateľského úspechu.
Drucker pozoruje realitu okolo seba. Pozerá sa, čo sa skutočne deje v ekonomike počas historických a politických období, a potom tomu dáva zmysel. Druckerove dielo má široký záber. Nehovorí ani zďaleka len o manažmente a produkcii bohatstva. Jeho dielo je o procese, v rámci ktorého vedú ľudia produktívne a užitočné životy a produkujú pre seba a pre ostatných viac možností a viac zdrojov.
Niektoré z jeho myšlienok sú nadčasové.
Ako jeden z prvých už v 50. rokoch predvídal ďalekosiahle účinky počítačovej technológie na podnikanie. Úspešne sa pokúsil identifikovať kľúčové javy a udalosti, ktoré už neodvolateľne nastali a ktoré budú mať predvídateľné následky na najbližšie desiatky rokov.
Od malých spoločností až po obrovské kroporácie, ovplyvnil Drucker naše názory o riadení, o manažmente ľudí, o používaní zdrojov a o vyvíjaní plánov a stretégií.