Výrobné zdroje každej ekonomiky sú obmedzené, umožňujú len určitú maximálnu produkciu, ktorá nemôže byť v danom čase vyššia. Hovoríme, že produkčné možnosti ekonomiky sú ohraničené. Ak sú všetky zdroje ekonomiky využité, hovoríme, že ekonomika je na hranici produkčných možností, čiže je efektívna. Ak je výroba pod touto hranicou, zdroje nie sú využívané na uspokojovanie potrieb, hovoríme o neefektívnej ekonomike. Posunúť túto hranicu možno pomocou investícii do rozvoja alebo objavením nových zdrojov vplyvom technického rozvoja.

Mikroekonómia je časť ekonómie, ktorá analyzuje a opisuje správanie sa jednotlivých subjektov trhu. Vysvetľuje napr. tvorbu cien jednotlivých tovarov.

Makroekonómia analyzuje hospodárstvo ako celok a vysvetľuje mechanizmus jeho fungovania zaoberá sa napr. nezamestnanosťou, infláciou, HDP, množstvo peňazí v obehu.

Pozitívna ekonómia konštatuje existenciu určitej nezamestnanosti, inflácie, tempa ekonomického rastu. Zaoberá sa takými javmi, ktoré sú pozorovateľné a dokázateľné, teda tým, čo je a nie tým čo, by malo byť.

Normatívna sa usiluje vysvetliť aká by mala byť hospodárska realita, ako by mal fungovať ekonomický systém a pokúša sa vysvetliť ako by mal fungovať reálny ekonomický systém. Obsahuje hodnotové a etické hodnoty, o ktorých možno diskutovať, ale ktoré nikdy nemožno podložiť vedeckými argumentmi.

Funkcie peňazí – peniaze sú prostriedok výmeny, zúčtovacia jednotka, uchovávateľ hodnoty. Prostredníctvom peňazí vieme určiť cenu tovaru alebo služby. Ide o kvalitatívne vyjadrenie, ktoré umožňuje ceny nielen porovnávať ale aj evidovať a účtovať. Peniaze majú aj po čase tu istú hodnotu čo je jeden z dôvodov prečo ľudia šetria. Vplyvom peňazí sa transakcie rozdelili na dve časti: tovar za peniaze a peniaze za tovar.

Formy peňazí v dnešných trhových ekonomikách

1. drobné mince
2. papierové peniaze – eviduje ich centrálna banka v unitárnych štátoch
3. depozitné (bankové) peniaze – majú formu bezhotovostných peňazí, ide o zápisy na účtoch v bankách a vklady na vkladných knižkách bez výpovednej lehoty, ktorú je možné kedykoľvek a kdekoľvek premeniť na hotovosť alebo ich prevádzať s účtu na účet pomocou šekov. Hoci vystupuje v bezhotovostnej forme, možno nimi okamžité platiť a vystupuje často v podobe platobných kariet, šekových knižiek.
4. kvázi (skoro) peniaze – ide o peniaze z nižším stupňom likvidity. Napr. vklady na termíny, likvidné cenne papiere. Síce nimi nemožno vykonávať bežné platby, ale je možné ich premeniť na hotovosť tak, že ich predložíme na preplatenie alebo ich môžeme predať na kapitálovom trhu.

Ponuka peňazí v obehu sa určuje prostredníctvom peňažných agregátov

• M1 je najdôležitejší peňažný agregát, ktorý sa skladá z najlikvidnejších foriem peňazí používaných na nákup a predaj tovaru.
• M2 = M1 + termínované vklady, vrátane úspor obyvateľstva a podnikov, vkladové účty, certifikáty, stavebné sporenie. Tieto peniaze nemožno použiť okamžite na platby ale v prípade potreby ich možno za určitý čas premeniť na hotovosť.
• M3 je najmenej likvidná ponuka peňazí, predpokladá sa existencia trhu cenných papierov a špecializovaných foriem sporenia.

Rovnica výmeny: MxV = PxQ
M = množstvo peňazí
V = rýchlosť obratu peňazí
P = priemerná úroveň cien
Q = reálny národný produkt