Externé finančné zdroje – vklady vlastníkov, dlhodobé a strednodobé úvery, úvery, obligácie, finančné úvery, dodávateľské úvery.
Krátkodobé úvery – sú to všetky externé zdroje so splatnosťou do 1 roka – sú to obchodné úvery, stále a nestále pasíva, preddavky odberateľov, bankové úvery.
Dotácie – je to nenávratný zdroj financovania, slúži na financovanie realizácie spoločenských cieľov, napr.: ekologické projekty, zámery štátnej štruktúrnej politiky, projekty so sociálnym zameraním, podpora exportu, rozvoj malých a stredných podnikov, rozvoj ekonomických aktivít v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.
Osobitné formy financovania
Lízing – prenájom, vzniká na základe zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom, s tým, že po uplynutí doby na, ktorú bola zmluva uzavretá má nájomca právo na odkúpenie predmetu lízingu za zostatkovú cenu, t.j. odpredávaciu hodnotu predmetu lízingu. Kritérium výberu lízingovej spoločnosti sú finančné podmienky medzi, ktoré patrí:
a) akontácia – udáva výšku zálohy v % z obstarávacej ceny predmetu lízingu, čím nižšia je akontácia, tým je vyšší lízingový koeficient, ktorý predstavuje pomer lízingovej ceny a obstarávacej ceny. Koeficient 1,1% znamená 10% navýšenie oproti obstarávacej cene.
b) Poistenie – platí sa spolu so splátkami
Lízing má dlhodobý charakter, získavame ním DHM. A má dva druhy a to operatívny – predmet lízingu ostáva stále majetkom prenajímateľa a dlhodobý finančný lízing – predmet lízingu po splatení všetkých splátok a zostatkovej ceny patrí nájomcovi.
Forfaiting a faktoring – odkúpenie pohľadávok podniku bankou alebo špecializovanou spol. pred dobou ich splatnosti. Rozdiel medzi faktoringovou a forfaitingovou spol. spočíva v časovom horizonte splatnosti pohľadávok. Pri faktoringu ide o krátkodobé a pri forfaitingu o dlhodobé a strednodobé pohľadávky. Podnik, ktorý túto formu financovania využíva, nemusí čakať na splatenie pohľadávok, lebo za svoje produkty dostane peniaze okamžite a tak ich môže použiť na ďalšiu podnikateľskú činnosť. Náklady forfaitera a faktora sú vysoké a preto si z hodnoty pohľadávky zrážajú úroky, rizikovú províziu, náklady na evidenciu, inkaso a vymáhanie pohľadávky.
Finančná analýza – je organickou súčasťou finančného riadenia podniku, jej úlohou je hodnotiť pomocou špecifických metód a nástrojov finančnú situáciu podniku a určiť príčiny, ktoré ju ovplyvňujú.
Finančnú situáciu treba hodnotiť komplexne, t.j. podchytiť pri analýze všetky jej zložky a ich vzájomné vzťahy.
Finančné zdravie podniku – výsledkom finančnej analýzy je obvykle identifikácia slabých stránok podniku, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k problémom, a silných stránok, ktoré môžu podniku v budúcnosti pomôcť.
Finančná situácia podniku je predmetom zájmu mnohých subjektov:
1. vlastníci, akcionári a investori sa zaujímajú najmä o súčasnú a dlhodobú ziskovosť a rizikovosť podniku.
2. manažéri podniku využívajú výstupy finančnej analýzy na dlhodobé a operatívne riadenie.
3. veriteľov rozdeľujeme na krátkodobých, tí sa zaujímajú o likviditu a na dlhodobých, tých zaujíma zadĺženosť, likvidita, ziskovosť, stabilita a cash-flow
4. zákazníci sa usilujú o informácie, ak plánujú dlhodobú spoluprácu.
5. daňový úrad
Informačné zdroje pre finančnú analýzu sú súvaha, výkaz ziskov a strát, cash-flow, výročné správy, hospodárska tlač.
Ukazovatele rentability (výnosnosti)
Ukazovatele likvidity – informujú o platobnej schopnosti podniku, vyjadrujú či má podnik dosť peňažných prostriedkov na to, aby mohol platiť svoje záväzky. V praxi sa používajú tri stupne likvidity.
- L1 = okamžitá = finančný majetok / cudzie krátkodobé zdroje = odporúčaná hodnota je 1 (1-100)
- L2 = bežná = finančný majetok + krátkodobé pohľadávky / krátkodobé cudzie zdroje = odporúčaná hodnota je 1,0 až 1,5 (100-150%)
- L3 = celková = aktíva obežné / krátkodobé cudzie zdroje
