Základné ekonomické pojmy
Potreby sú prejavom pocitu nedostatku niečoho čo sa žiada byt uspokojené. Služba predstavuje činnosť, ktorá uspokojuje ľudské potreby svojim vlastným priebehom. Spotreba je uspokojovanie bežných potrieb, pri spotrebe obmedzuje spotrebiteľa iba množstvo jeho finančných prostriedkov, prírodných danosti. Statok je každá užitočná vec, ktorá uspokojuje potreby ľudí alebo človeka, a je výsledkom buď prírodných procesov alebo výsledkom výroby.
Klasifikácia potrieb:
- podľa naliehavosti uspokojovania sú základne a luxusné
- podľa poctu nositeľov potrieb sú individuálne a kolektívne
- podľa podstaty sú hmotne a nehmotné
Uspokojovanie potrieb je možné statkami a službami tie sa rozdeľujú na:
Hmotné statky:
- podľa dostupnosti sú voľné a ekonomické
- podľa spôsobu uspokojovania sú kapitálové a spotrebné
- podľa vlastníctva sú súkromné a verejné
Nehmotné statky: Sú služby a to vecné a osobné
Hospodárstvo (ekonomika) - Je oblasť kde prebieha výroba, rozdeľovanie, výmena a spotreba statkov. Jeho činiteľmi sú:
a)výrobné výstupy – výkony – výrobok alebo služba
b)výrobné vstupy – všetky vstupy do výroby sa označujú ako výrobné činitele a možno ich rozdeliť na tri základne skupiny:
- prírodné zdroje – zahŕňajú všetko to, čo človek získava z prírody a využíva vo výrobnom procese.
- práca – predstavuje cieľavedomú činnosť ľudí zameranú na tvorbu statkov a služieb, ktoré uspokojujú ľudské potreby. Ide o fyzickú ako aj duševnú prácu, ktorá sa vynakladá vo výrobnom procese.
- kapitál – tvoria tie statky, ktoré pomáhajú pri výrobe ďalších statkov alebo služieb. V priemyselnom podniku to môžu byť stroje a zariadenia, t.j. fyzický kapitál. Kapitál existuje aj v peňažnej forme, ktorý je predpokladom existencie fyzického kapitálu.
Subjekty - sú nimi základné hospodárske jednotky medzi, ktoré patria:
- Podniky – (vyrábajú - predávajú – kupujú) ziskovosť, efektívnosť, stabilita, likvidnosť. Je samostatná hospodárska jednotka, ktorá ma právnu subjektivitu a ktorá existuje za účelom podnikania. Súhrn hmotných, nehmotných a osobných zložiek. Transformujú sa v nich výrobne vstupy na výstupy.
- Domácnosti – podieľajú sa predovšetkým na spotrebe statkov a služieb a tiež ponúkajú pracovnú silu.
- Štát – je špecifický tým že svojou legislatívnou činnosťou vytvára rámec na fungovanie ekonomiky, jeho úlohou je odstraňovať negatívne prejavy v hospodárstve, ale aj stimulovať pozitívne vplyvy.
Triáda základných ekonomických problémov – každé hospodárstvo bez ohľadu na svoju vyspelosť a vývojové štádium musí odpovedať na tri základné ekonomické otázky:
- Čo vyrábať? Otázka rieši aké, v akom množstve a kedy vyrábať výrobky alebo ponúkať služby aby sa uspokojil potreby spoločnosti.
- Ako vyrábať? Závisí od technických a technologických potrieb ekonomiky.
- Pre koho vyrábať? Pre koho budú vyrábané statky a poskytovane služby. Rozdeľovanie závisí od rozdeľovania príjmov.
Hranice produkčných možností
Výrobné zdroje každej ekonomiky sú obmedzené, umožňujú len určitú maximálnu produkciu, ktorá nemôže byť v danom čase vyššia. Hovoríme, že produkčné možnosti ekonomiky sú ohraničené. Ak sú všetky zdroje ekonomiky využité, hovoríme, že ekonomika je na hranici produkčných možností, čiže je efektívna. Ak je výroba pod touto hranicou, zdroje nie sú využívané na uspokojovanie potrieb, hovoríme o neefektívnej ekonomike. Posunúť túto hranicu možno pomocou investícii do rozvoja alebo objavením nových zdrojov vplyvom technického rozvoja.
Mikroekonómia je časť ekonómie, ktorá analyzuje a opisuje správanie sa jednotlivých subjektov trhu. Vysvetľuje napr. tvorbu cien jednotlivých tovarov.
Makroekonómia analyzuje hospodárstvo ako celok a vysvetľuje mechanizmus jeho fungovania zaoberá sa napr. nezamestnanosťou, infláciou, HDP, množstvo peňazí v obehu.
Pozitívna ekonómia konštatuje existenciu určitej nezamestnanosti, inflácie, tempa ekonomického rastu. Zaoberá sa takými javmi, ktoré sú pozorovateľné a dokázateľné, teda tým, čo je a nie tým čo, by malo byť.
Normatívna sa usiluje vysvetliť aká by mala byť hospodárska realita, ako by mal fungovať ekonomický systém a pokúša sa vysvetliť ako by mal fungovať reálny ekonomický systém. Obsahuje hodnotové a etické hodnoty, o ktorých možno diskutovať, ale ktoré nikdy nemožno podložiť vedeckými argumentmi.
Funkcie peňazí – peniaze sú prostriedok výmeny, zúčtovacia jednotka, uchovávateľ hodnoty. Prostredníctvom peňazí vieme určiť cenu tovaru alebo služby. Ide o kvalitatívne vyjadrenie, ktoré umožňuje ceny nielen porovnávať ale aj evidovať a účtovať. Peniaze majú aj po čase tu istú hodnotu čo je jeden z dôvodov prečo ľudia šetria. Vplyvom peňazí sa transakcie rozdelili na dve časti: tovar za peniaze a peniaze za tovar.
Formy peňazí v dnešných trhových ekonomikách
- drobné mince
- papierové peniaze – eviduje ich centrálna banka v unitárnych štátoch
- depozitné (bankové) peniaze – majú formu bezhotovostných peňazí, ide o zápisy na účtoch v bankách a vklady na vkladných knižkách bez výpovednej lehoty, ktorú je možné kedykoľvek a kdekoľvek premeniť na hotovosť alebo ich prevádzať s účtu na účet pomocou šekov. Hoci vystupuje v bezhotovostnej forme, možno nimi okamžité platiť a vystupuje často v podobe platobných kariet, šekových knižiek.
- kvázi (skoro) peniaze – ide o peniaze z nižším stupňom likvidity. Napr. vklady na termíny, likvidné cenne papiere. Síce nimi nemožno vykonávať bežné platby, ale je možné ich premeniť na hotovosť tak, že ich predložíme na preplatenie alebo ich môžeme predať na kapitálovom trhu.
Ponuka peňazí v obehu sa určuje prostredníctvom peňažných agregátov
- M1 je najdôležitejší peňažný agregát, ktorý sa skladá z najlikvidnejších foriem peňazí používaných na nákup a predaj tovaru.
- M2 = M1 + termínované vklady, vrátane úspor obyvateľstva a podnikov, vkladové účty, certifikáty, stavebné sporenie. Tieto peniaze nemožno použiť okamžite na platby ale v prípade potreby ich možno za určitý čas premeniť na hotovosť.
- M3 je najmenej likvidná ponuka peňazí, predpokladá sa existencia trhu cenných papierov a špecializovaných foriem sporenia.
Rovnica výmeny: MxV = PxQ
M = množstvo peňazí
V = rýchlosť obratu peňazí
P = priemerná úroveň cien
Q = reálny národný produkt
Dopyt po peniazoch a dôvody, prečo majú ľudia peniaze, je rôzny. Motívy dopytu po peniazoch možno deliť do troch kategórii:
- transakčný motív – peniaze pre uskutočnenie výdavkov, ktoré sa dajú dosť presne predvídať
- opatrnosť – vzniká preto lebo ľudia sú si vedomí nepredvídaných výdavkov a preto sa chcú poistiť
- špekulácie – očakávajú výhody so špekulatívnych príležitosti na zisk
Faktory dopytu po peniazoch
- rast príjmov – zvyšuje transakčný dopyt po peniazoch
- úrokové miery – dopyt po peniazoch rastúce úroky znižujú
- miera inflácie – vyššia miera znižuje dopyt po peniazoch
Trhový mechanizmus
Trh je miesto, kde sa uskutočňuje predaj a kúpa najrôznejších výrobkov. Niektorí tam prichádzajú predať to, čo predtým vyrobili, iní zasa preto, aby kúpili to, čo sami nevyrábajú.
Ekonomická disciplína vymedzuje trh ako priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej prace, resp. súhrn rozličných nástrojov, foriem mechanizmov a sociálno–ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú.
Trh nikto nevymyslel, vznikol v priebehu tisícročného vývoja tovarovej výroby. Nie je žiadnym... systémom, má svoj vnútorný poriadok, ktorý má aj výhody a nevýhody. Tovary a služby sa na trhu vymieňajú prostredníctvom peňazí.
Typy trhov:
a) územné: miestny, národný, medzinárodný, svetový
b) vecné: tovarov a služieb, výrobné faktory, finančný trh (peňažný, kapitálový, devízový, poistný, trh drahých kovov)
c) kvantitatívne: čiastkový, agregátny
Trhový mechanizmus tvoria tri zložky:
- proces tvorby dopytu (D)
- ponuky (P)
- rovnovážnej ceny (E)
Dopyt je to množstvo tovarov a služieb, ktoré sú spotrebitelia ochotní a schopní kúpiť za určitú cenu. Dopyt sú vlastné rozhodnutia spotrebiteľov o kupovanom množstve tovarov a služieb v závislosti od ich ceny. Krivka dopytu má klesajúcu tendenciu, ak ceny tovarov rastú a množstvo klesá a naopak, hovoríme o zákone klesajúceho dopytu.
Faktory spôsobujúce posuv krivky dopytu:
a) dôchodok – príjem (zvyšovaním sa zvyšujú nákupy)
b) zvýšenie počtu kupujúcich – prípadne zníženie
c) zmena ceny iných tovarov
Niektoré tovary sa môžu vzájomne nahrádzať alebo dopĺňať
a) substitučné tovary – káva, čaj
b) komplementárne tovary – benzín a auto
Ponuka je druhá stránka trhového mechanizmu, charakterizuje výrobcov ako predávajúcich.
Krivka ponuky ukazuje aké množstvo sú výrobcovia ochotný predať pri rôznych cenách na trhu. Krivka ponuky je napravo nahor stúpajúca. Medzi cenou a množstvom tovaru je priamo úmerný vzťah.
Faktory ovplyvňujúce ponuku: cena, výrobné náklady, organizácia trhu, ceny substitučných výrobkov.Trhová konkurencia dopytu (spotrebitelia) a ponuky (výrobcovia)
Cenová konkurencia – zníženie cien a tým prilákať spotrebiteľov, ovládnuť trh a neskôr ceny zvyšovať, dočasné sa vzdávajú zisku.
Necenová konkurencia – rast kvality, inovácia, reklama, imidž, splátkový systém, servis, garancie.
Dokonalá konkurencia z hľadiska podmienok na trhu v podstate neexistuje, predpokladá ideálny stav ekonomiky.
Nedokonalá konkurencia v reálnom hospodárstve: obmedzený počet výrobkov a len jeden ma možnosť určovať ceny. (monopolitická, oligopol (homogénny a heterogénny, absolútny monopol))
Podnikateľská činnosť, právne formy podnikov
Objektívne predpoklady pre podnikanie:
- slobodná ekonomika
- rovnaké podmienky pre každého
- právne záruky vlastníckych práv
Subjektívne:
- individuálne vlastnosti
- pripravenosť, schopnosti reagovať na medzery trhu a motivácia na podnikanie
Črty podnikateľa:
- má prirodzenú autoritu
- má schopnosť podstupovať riziko
- má schopnosť riešiť problémy
- je iniciatívny
- je nezávislý
- má optimistický pohľad do budúcnosti
- má snahu stanovovať si náročné ciele ale aj ich realizovať
Právne predpoklady - obchodný zákonník vymedzuje podnikanie ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom zisku.
Základné subjekty podnikania
Právnická osoba je každý subjekt, ktorý má práva a povinnosti a nieje fyzická osoba.
Fyzická osoba ak má viac ako 18r môže podnikať.
Najdôležitejším podnikateľským objektom je podnik - Je ekonomicky a právne samostatná podnikateľská jednotka. Jeho cieľ je uspokojenie cudzích potrieb za účelom zisku. Každý podnik má právo a povinnosť používať obchodné meno. Zákon umožňuje podnikom neobmedzený majetok a nesmie v ňom pracovať manžel, manželka. Má povinnosť viest účtovníctvo, chrániť a neohrozovať životné prostredie a najdôležitejšie je, aby platil dane.
Podniky delíme podľa predmetu činnosti na:
a) výrobné: priemyselné, stavebné, poľnohospodárske, lesnícke, atď.
b) nevýrobné: dopravné, obchodné, cestovný ruch, kultúra, vzdelávanie, atď.
Legislatívna úprava podnikania
- živnostenský zákon – upravuje živnostenské podnikanie
- obchodný zákonník – upravuje podnikanie obchodných spoločností a družstiev
- zákon o štátnom podniku
Formy podnikania
- živnosť
- obchodná spoločnosť
- družstvo
- štátny podnik
Podmienky podnikateľa:
a) všeobecné sú 18 r., morálna bezúhonnosť, spôsobilosť na právne úkony
b) osobitné – vyučný list, prax (kvalifikácia)
Živnosti
Je to sústavná činnosť uskutočňovaná samostatne vlastným menom na vlastnú zodpovednosť a s cieľom dosiahnuť zisk. Živnosti si môžu zakladať fyzické aj právnické osoby. Musia však spĺňať základné podmienky. K osobitým podmienkam patrí odborná alebo iná spôsobilosť, ktorú si vyžaduje vykonávanie živnosti. V prípade právnických osôb musí všeobecné podmienky spĺňať osoba, ktorá je jej štatutárnym orgánom, zvláštne podmienky musí spĺňať jej zodpovedný zástupca.
Za živnosti sa nepovažujú činnosti, ktoré sú zo zákona alebo iným právnym predpisom vyhradené štátu alebo určitej organizácii. Živnosť nemôže byť ani využívanie výsledkov duševnej - tvorivej činnosti.
Živnosti môžu byť:
- Ohlasovacie, na základe ohlásenia vydá živnostenský úrad do 7 dní živnostenský list, Ohlasovacie živnosti sa členia na remeselné, viazané a volné.
a) remeselné, také činnosti pri ktorých sa odborná spôsobilosť získava vyučením a praxou. Dokladom pre jej získanie je vyučný list.
b) viazané, náročnejšie činnosti pri ktorých sa odborná prax získava presne podľa podmienok zákona.
c) voľné, činnosti ktoré nevyžadujú žiadnu odbornú spôsobilosť, stačí ak podnikateľ spĺňa všetky podmienky a príp. či je schopný plniť dodatočné podmienky. - Koncesné, náročné činnosti, ktorých povolenie si žiada splnenie určitých podmienok . Táto živnosť sa dá získať vídaním koncesnej živnosti na určitú dobu, územie a druh prace ak živnostník splna všetky podmienky a či je schopný plniť aj dodatočné podmienky.
Živnosti sa ďalej rozdeľujú na obchodné, výrobné alebo poskytujúce služby.
Živnostenské úrady vedú živnostenské registre, do ktorých sa zapisujú všetky dôležité údaje tykajúce sa podnikateľských subjektov, ktorým sa vydali živnostenské povolenia. Obvodný úrad vydáva živnostenské oprávnenie. Krajsky úrad vedie evidenciu vydaných živností.Členenie podnikov podľa vlastníctva
1. štátne, nakladajú so štátnym majetkom, manažérske, verejnoprospešné
2. súkromné sú buď podnik jednotlivca alebo obchodné spoločnosti (osobné: verejné, komanditné a kapitálové: s.r.o., a.s.)
3. družstvá
Obchodné spoločnosti
Sú to právnické osoby založené za účelom podnikania. Zakladajú sa podpísaním spoločenskej zmluvy (zakladateľská listina). Základné imanie je súhrn peňažných ale aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. ZI musia vytvárať iba kapitálové spoločnosti. Po právnej stránke podnikanie obchodných spoločnostiíupravuje obchodný zákonník. Vznik spoločnosti sa ráta dňom zápisu do obchodného registra, návrh na zápis do OR sa musí podať do 90 dní od založenia alebo od doručenia preukazu živnostenského alebo iného podnikateľského oprávnenia. Kapitálové spoločnosti musia vytvárať rezervný fond na krytie strát.
Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.)
Kapitálová obchodná spoločnosť, OZ predpisuje minimálnu výšku ZI na 200tis. Sk. Zákon nevyžaduje osobnú účasť spoločníkov na podnikaní v spoločnosti, tá môže mať 1 – 50 členov. Spol. zodpovedá za porušenie záväzkov celým svojim majetkom, spoločníci však za záväzky spoločnosti ručia iba do výšky svojho kapitalového vkladu. Spol. sa zakladá spoločenskou zmluvou (zakladateľskou listinou), spol. vzniká dňom zápisu do OR a musí viesť podvojné účtovníctvo. Spol. je povinná v zmysle OZ určiť výšku RF, spôsob tvorby RF určí v spoločenskej zmluve, vytvára ho pri založení alebo pri prvom vyčíslení zisku. Výška RF musí byť min. 10% ZI. Orgány riadenia sú štatutárne – konatelia – pričom niektorý z nich sú oprávnený konať v mene spol. samostatne, menuje ich valné zhromaždenie t.j. zároveň najvyšší orgán riadenia s.r.o., ktoríýrozhoduje aj o rozdelení zisku hlasovaním. Vytváranie dozornej rady je potrebné iba ak je to uvedené v spol. zmluve, kontrolný orgán (dozorná rada) vykonáva kontrolu účtovníctva vo vzťahu ku konateľom. Spol. zaniká výmazom z OR.
Akciová spoločnosť (a.s.)
Kapitálová obchodná spoločnosť, ZI (min. 1mil. Sk) je rozvrhnuté na akcie s menovitou hodnotou. a.s. ručí za svoje záväzky celým svojim majetkom, spoločníci (min 1PO alebo 2 FO) za záväzky neručia.
Akcia ma 3 základné práva:
- podiel na zisku (dividendy),
- právo na riadenie spoločnosti (1 akcia = 1 hlas),
- právo na likvidačný zostatok.
Akcia má aj trhovú cenu, za ktorú sa predáva a nakupuje, a to za kurz, ktorý závisí od mieri inflácie, od úrokovej miery a od výšky dividendy atď.
Kurz = div/úroková miera . 100
Akcie sú:
a) kmeňové – z ich vlastníctva vyplývajú základné práva
b) prioritne – vyplácajú dividendy, ale nemajú hlasovacie pravo
c) zamestnanecké – sú určené len pre ZC, ich úlohou je stimulácia záujmu o prosperitu spol.
Orgány riadenia a.s.
- valné zhromaždenie, koná sa min. raz za rok a je to najvyšší možný riadiaci orgán. Akcionári sa na ňom zhromažďujú osobne alebo v zastúpení. Zvoláva ho predstavenstvo spol. Rozhoduje o rozdelení zisku, schválení správy o činnosti a o pláne podnikateľských aktivít.
- predstavenstvo je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spol. a koná v jej mene. Zabezpečuje vedenie účtovníctva, predkladá správu o činnosti, návrh na rozdelenie zisku a plán podnikateľských aktivít. Členovia predstavenstva majú nárok na tantiém.
- dozorná rada musí byť vytvorená a jej funkcia je v dohliadaní na prácu predstavenstva a na uskutočňovanie podnikateľskej politiky, má právo nahliadať do účtovných záznamov, preskúmavá ročnú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku.
Rezervný fond - a.s. vytvára pri svojom vzniku vo výške 10% ZI, ktorý je povinná každoročne navršovať o sumu určenú stanovami, však najmenej 10% z čistého zisku. Vytvára ho dovtedy, kým nedosiahne výšku určenú v stanovách najmenej však 20% ZI, o jeho použití rozhoduje predstavenstvo.
Zrušenie a.s. – rozhoduje o ňom valné zhromaždenie, ktoré určí aj likvidátora. Spol. zaniká výmazom z OR.
Osobné obchodné spoločnosti – patria medzi formy podnikanie upravene OZ, sú to PO, založiť ich môžu FO aj PO, vyžadujú si osobnú účasť na riadení spoločnosti.
Verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.) (Zeman a spol.)
Spol., v ktorej aspoň dve osoby podnikajú po spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločne nerozdielne celým svojim majetkom. Práva a povinnosti spoločníkov upravuje spoločenská zmluva, ktorú podpisujú spoločníci pri zakladaní, všetky zmeny v nej musia podporiť všetci spoločníci, pokiaľ nieje určené inak. Peňažné aj nepeňažné vklady sú majetkom spol. Vytváranie ZI nie je nutné. Zaniká výmazom z OR.
Komanditná spoločnosť (k.s.)
Spol., v ktorej je jeden alebo viacero spoločníkov, ktorý ručia za záväzky spol. do výšky svojho nesplateného vkladu (komandisti) a jeden alebo viacero spoločníkov ručí celým svojim majetkom (komplementári). Základné práva a povinnosti upravuje spoločenská zmluva. Na obchodne vedenie spol. sú oprávnení iba komplementári. O ostatných záležitostiach rozhodujú komplementári a komandisti spoločne. Na zmenu spol. zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Komandisti sú oprávnený nahliadať do účtovných kníh spoločnosti. Rozdelenie zisku sa robí na základe spoločenskej zmluvy, pričom sa rozdelí na dve časti a to 50:50 alebo inak ak je to určené v zmluve.
Družstvo
Je spoločenstvo neobmedzeného počtu osôb. Účel založenia môže byť na podnikanie, výroba, poľnohospodárstvo, sociálne potreby. Obchodné meno musí obsahovať názov družstvo. Členmi družstva môžu byt FO aj PO. Družstvo je PO. ZI tvoria členské vklady, výška ZI pri zápise musí byť najmenej 50 tis. Sk. Družstvo vzniká na ustanovujúcej členskej schôdzi. Najmenej 5 FO môže zriadiť družstvo a aspoň 2 PO. Družstvo je povinné vytvoriť nedeliteľný fond – rezervu už pri vzniku vo výške 10% ZI. Fond sa dopĺňa ročne 10% z čistého zisku a to až do kým nedosiahne 50% ZI. Najvyšší orgán je členská schôdza, ktorá sa schádza raz do roka a rozhoduje o všetkých základných otázkach družstva. Štatutárnym orgánom je predstavenstvo. Kontrolný orgán je kontrolná komisia. Družstvo zaniká konkurzom a výmazom z OR.
Tiché spoločenstvo
Ide o formu podnikania bez právnej subjektivity. Vzniká na základe zmluvy o tichom spoločenstve, ňou sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľa sa tým na podnikaní. Podnikateľ sa zaviaže vyplácaním časti zisku, ktorá vyplýva z podielu tichého spoločníka na výsledku hospodárenia. Zmluva musí mať písomnú formu a obsahovať výšku vkladu tichého spoločníka a výšku jeho podielu na zisku. Tichý spoločník má právo nahliadať do podnikových dokumentov. Zánik tichého spoločníka vzniká uplynutím doby, na ktorú bolo uzavreté tiché spoločenstvo alebo skončením podnikania alebo vyhlásením konkurzu na majetok podniku.
Majetok podniku
Majetok sú všetky veci, ktoré podnikateľovi slúžia na dosahovanie zisku a ktoré využíva s cieľom zveľaďovať ho. Tento majetok sa v zmysle OZ nazýva obchodný majetok, v účtovníctve predstavuje aktíva. Podnik je povinný evidovať, sledovať a chrániť majetok. Eviduje sa v peňažných a aj fyzických jednotkách.
Členenie majetku:
- podľa času používania na DM (viac ako rok) a KM (menej ako rok)
- podľa poctu cyklov počas ktorých bol v podniku na obežný a neobežný
- podľa odpisovania na odpisovaný a neodpisovaný
- podľa podstaty na hmotný, nehmotný a finančný
DHM – má hmotný charakter, môže ísť o hnuteľný alebo nehnuteľný, má obstarávaciu cenu vyššiu ako 30 tis. Sk, dobu použitia dlhšiu ako 1rok, samostatné technicko–ekonomické určenie, pri zoraďovaní majetku posudzujeme aj účel použitia.
DNM – má nehmotný charakter, doba použitia je dlhšia ako 1 rok, obstarávacia cena je vyššia ako 50 tis. Sk.
DFM – predstavuje cenné papiere, termínované vklady, poskytnuté pôžičky, obligácie, umelecké diela, predmety z drahých kovov, pozemky.
Obstarávacia cena je rozšírená o všetky náklady súvisiace s obstaraním majetku.Opotrebenie a odpisovanie DM
Majetok sa postupne opotrebúva a to vplyvom jeho využívania v podnikových procesoch. Opotrebenie môže byť fyzické alebo morálne. Miera opotrebenia DM je vyjadrená v peniazoch, predstavuje odpis DM.
Odpisy v podnikoch tvoria tieto funkcie:
- predstavuje náklady, t.j. prenesenie časti hodnoty DM do hodnoty nového výkonu (ide o cenovú alebo kalkulačnú funkciu odpisov)
- opotrebenie – čiže zníženie vstupnej ceny a tým sa zreálňuje cena DM (ide o reprodukčnú funkciu)
- podiel nákladov vynaložených na obstaranie majetku, ktorý sa používa na dosiahnutie príjmov podniku (ide o daňovú funkciu)
Druhy odpisov:
a) účtovné – vyjadrujú skutočnú mieru opotrebenia DM
b) daňové – používajú sa 2 metódy – rovnomerne a zrýchlené odpisovanie
Metódy sa nemôžu meniť v priebehu odpisovania daného DM. Odpisovať sa začína z pravidla v mesiaci zaradenia majetku do užívania a posledný odpis sa účtuje v mesiaci v ktorom sa majetok vyraďuje.
Postup výpočtu daňového odpisu:
- podnik sa rozhodne pre jednu metódu
- zisti odpisovú skupinu
- zisti počet rokov resp. koeficient odpisovania
- vyčísli výšku odpisu:
a) pri rovnomernom odpisovaní = VC/PRO (pro = počet rokov odpisovania)
b) zrýchlené odpisy - v prvom roku = VC/KPPRO (kppro = koeficient pre 1. rok odpisovania)
- v ďalších rokoch = 2.ZC/k-n
VC = vstupná cena, ZC= zostatková cena, k = koeficient, n = počet rokov už odpísaných
ZC = VC - ∑odpisov
Technické zhodnotenie a rekonštrukcie majetku
Nadstavby, prestavby, stavebné úpravy a podstatné zmeny vzhľadu stavby. Technickým zhodnotením sú aj rekonštrukcie, ktoré spôsobujú zmenu účelu alebo zmenu technických parametrov – spája sa s modernizáciou. Modernizácia znamená rozširovanie vybavenosti alebo použiteľnosti majetku a súčastí, ktoré pôvodne majetok neobsahoval, pritom tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť. Pod technickým zhodnotením DM z hľadiska daňových zákonov rozumieme výdavky, ktoré previšujú v danom období 30tis. Sk.
Obstaranie DM
Kúpa – dodávateľský spôsob, (dodávateľská faktúra, DPH nie je súčasťou OC)
Obstaranie vo vlastnej réžii – vlastnou činnosťou (ID, cena je vo výške vlastných nákladov)
Darovanie – darovacia listina (ROC – reprodukčná cena)
Bezplatný prevod podľa platných predpisov
Získanie práv na priemyselné a duševné vlastníctvo
Prenájom – na základe zmluvy o lízingu veci
Prevodom z OV do podnikania
Reprodukčná cena sa určuje na základe súdnoznaleckého posudku.
KM – Krátkodobý majetok
Je časť majetku ktorého doba použitia je kratšia ako jeden rok a patria sem zásoby, krátkodobé pohľadávky, peňažné prostriedky v hotovosti, dlhové a majetkové cenne papiere.
Vyraďovanie majetku
Predaj, darovanie, likvidácia, prevod do OV, v dôsledku manka alebo škody.Kapitál podniku
Predstavuje zdroje, z ktorých podnik financuje svoju činnosť.
Podľa hmotnej podstaty je fyzický (stroje, výrobné zariadenia), pracovný (ZC – pracovná sila), finančný (peniaze, cenné papiere, ceniny, úvery).
Podľa zdroja plynutia je interný (zisk, odpisy) alebo externý (úvery).
Podľa času použitia je krátkodobý (pokladnica) a dlhodobý (úvery).
Podľa vlastníctva je vlastný a cudzí.
Kapitál spolu s pôdou a prácou je zložkou výrobných faktorov – charakteristika kapitálu vychádza z rôznych uhlov pohľadu, je to napr.:
a) hodnota prinášajúca ďalšie hodnoty
b) tovar, ktorý sa predáva na kapitálovom trhu za cenu ktorá, sa nazýva úrok
úrok = i.ús.t / 360.100
i = istina, ús = úroková sadzba, t = čas
c) úspory, ktoré sa premieňajú na investície, t.j. na všetky materiálne predpoklady výroby
Kapitál je zdroj krytia majetku, tzn., že predstavuje prostriedky, ktoré slúžia na financovanie jednotlivých zložiek majetku. Kapitál môže existovať vo forme fiktívneho kapitálu, ten maápodobu rozličných druhov cenných papierov. Existuje aj reálny kapitál v podobe strojov, zariadení, áut, pozemkov atď. Založenie a existencia podniku nie je možná bez potrebnej výšky kapitálu.
Pri financovaní by mal podnikateľ dodržiavať tieto pravidla financovania:
- tzv. zlaté pravidlo – DM by mal byť financovaný z vlastných zdrojov a krátkodobý môže byť financovaný z cudzích zdrojov
- tzv. strieborné pravidlo – ak je DM krytý iba z časti vlastným kapitálom, tak zostavajúca časť by mala byt financovaná dlhodobým cudzím kapitálom
- pravidlo – približne 1 tretina celkového objemu kapitálu by mala pochádzať z vlastných zdrojov
Pracovno – právne vzťahy
Obsah činnosti personálnej práce:
Analýza práce – vymedzenie prac. miest a pozícií a vypracovanie opisov prace
Personálne plánovanie – stanoviť odhady prac. a plánovanie rozvoja prac.
Získavanie ZC – obsadenie voľných prac. miest ZC s najlepšími predpokladmi
Rozmiestňovanie ZC – zaraďovanie na prac. pozície, premiestňovanie na inú prácu.
Kvalifikačná príprava ZC – zabezpečenie nepretržitého vzdelávania ZC v nadväznosti na strategické plány podniku.
Hodnotenie ZC – vypracovanie plánov hodnotenia prac. výkonov ZC.
Odmeňovanie – stanovenie mzdy, poskytnutie rôznych výhod.
Pracovné vzťahy – vytváranie vzťahov medzi manažmentom a zástupcami ZC a zabezpečenie komunikácie
Pracovné podmienky – určenie prac. času a prac. režimu, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP), sociálne služby.
Vytváranie personálneho informačného systému – údaje pre mzdové, sociálne účely, demografické údaje.
Personálnu pracu v podniku vykonávajú manažéri na rôznych úrovňach riadenia a podieľajú sa na analýze prace, návrhu pracovných miest, výbere prac., hodnotení prac. výkonu, odmeňovaní, ďalšom vzdelávaní, prepúšťaní.
Právne normy upravujúce personálnu prácu:
Externé: Zákonník prace (ZP), zákon o minimálnej mzde, zákon o kolektívnom vyjednávaní, sociálne zákony, predpisy BOZP.
Interné: kolektívna zmluva, predpisy o odmeňovaní a iné.
Zdroje pracovných síl:
Interné: vlastný pracovníci, bývalí pracovnici
Externé: absolventi všetkých druhov a typov škôl, voľné pracovné sily na trhu, ľudia, ktorí menia prácu, ženy po materskej.
Pracovný pomer je pracovno právny vzťah medzi ZC a ZĽ. ZC je FO, vykonáva pre ZĽ závislú prácu podľa pokynov a to za mzdu alebo odmenu. Spôsobilosť FO mat v pracovno právnych vzťahoch práva a povinnosti vzniká dňom, keď táto osoba dovŕši 15 r. Pracovný pomer vzniká na základe písomnej pracovnej zmluvy. V PZ je ZĽ povinný dohodnúť druh práce, miesto výkonu, deň nástupu do práce, podmienky odmeňovania. Voliteľná je dohoda na pracovnom čase, výmere dovolenky, dĺžke výpovednej doby, výplatných termínoch, skúšobnej dobe.
Skušobná doba – môže byť max. 3 mesiace, možno ju však predĺžiť o čas nevyhnutných prekážok a musí byť písomne dohodnutá.
Vznik pracovného pomeru – vzniká, dňom ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako nástup do práce, zamestnávateľ je povinný od tohto dna ZC prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť mu za ňu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh, pri nástupe musí ZĽ oboznámiť ZC s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s BOZP, ustaveniami o zákaze diskriminácie.
Pracovný pomer môže byť na dobu neurčitú a určitú (najviac na 3roky), na kratší pracovný čas, môže byt uzavretých viac pracovných pomerov.
Dohoda o zmene pracovných podmienok
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno meniť len vtedy, ak sa ZĽ a ZC dohodnú a ZĽ je povinný túto dohodu urobiť písomne.
Preradenie na inú prácu, vykonávanie práce iného druhu alebo na inom mieste je ZĽ povinný umožniť len v prípade že:
a) ZC stratil spôsobilosť vykonávať naďalej doterajšiu prácu
b) Ak je žena tehotná alebo má dieťa mladšie ako 9 mesiacov a výkon práce by ohrozoval jej materstvo alebo tehotenstvo a sama požiada o preradenie
c) Ak o tom rozhodne súd
d) Ak ide o karanténne opatrenia
ZĽ má preradiť ZC na prácu dohodnutú v pracovnej zmluve – ak sa to nedá dosiahnuť, potom po dohode ho možno preradiť na inú prácu, bez súhlasu ZC môže ZĽ ZC preradiť na inú prácu na čas nevyhnutnej potreby ak ide o odvrátenie mimoriadnej udalosti.
Koniec pracovného pomeru
-výpoveď zo strany ZC alebo ZĽ
-dohovor
-úmrtie
-v skúšobnej dobe
-okamžité ukončenie
Výpovedná doba – je rovnaká pre ZĽ i pre ZC, je najmenej 2 mesiace, u ZC, ktorý odpracoval v danom podniku viac ako 5 rokov je min. 3 mesiace
Hromadné prepúšťanie – ak ZĽ rozviaže pracovný pomer so ZC podľa § 63 ZP ods. 1 písmeno a-b s min. 20 ľuďmi počas 90 dni, treba to ohlásiť úradu práce mesiac dopredu.
Pracovný posudok – dáva ZĽ, ak o to požiada ZC. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti, ktoré sa týkajú hodnotenia práce ZC, hodnotenia kvalifikácie, ďalších skutočností súvisiacich s výkonom práce. ZC od ZĽ dostane potvrdenie o zamestnaní, v ktorom je uvedená doba v ktorej robil, druh práce, zrážky zo mzdy, údaj o poskytnutej mzde, náhrada mzdy, preddavky na daň z príjmu a iné.
Odstupné – ZĽ môže poskytnúť ZC ak sa jeho PP konci podľa § 63 ZP ods. 1 písmeno a-c. ZC po skončení PP patrí odstupné v celkovej sume najmenej vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63.
Odchodné – dáva sa ZC pri prvom skončení pracovného pomeru pri nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, dôchodok na výsluhu rokov. Výška odchodného činí najmenej jeden priemerný mesačný zárobok ZC.
Výroba – je každé spojenie výrobných faktorov za účelom získania určitých výkonov. Výroba ovplyvňuje efektívnosť podniku a konkurenčnú schopnosť jeho výrobkov.
Výroba sa člení podľa:
-výrobného programu: základný, doplnkový, pridružený
-vzťahu k výrobnému procesu: hlavný, vedľajší, pomocný
-fáz/ etáp: predvýrobná etapa, výrobná, dohotovujúca
-spojitosti: spojitá (kontinuálna), diskontinuálna
-hromadnosti: hromadná, sériová
3 základné stránky výroby:
- výroba ako transformačný proces – premena výrobných vstupov na konkrétnu vecnú podstatu výrobkov – výstupov.
- výroba ako kombinačný proces – ide o kombinácie výrobných faktorov tak, aby bol dosiahnutý cieľ výroby t.j. vyhodnotenie kompletných výrobkov.
- výroba ako reprodukčný proces – súvisí s hodnotovou stránkou a možno ju sledovať prostredníctvom ustavičného kolobehu procesov financovania a investovania
Základné ciele výroby môžu byt určené ako kvantitatívne - určenie konkrétneho množstva ročnej produkcie alebo kvalitatívne – hospodárnosť, produktivita práce, princíp maximálnej výroby a minimálnych nákladov
Typy výroby:
a) hromadná výroba – počet vyrábaných výrobkov je veľký, miera opakovateľnosti výroby vysoká, počet druhov je nízky, obmedzený, úzka špecializácia výrobných pracovníkov, podrobná deľba práce...
b) sériová výroba – medzistupeň medzi hromadnou a kusovou výrobou, charakteristickým znakom je, že na jednom pracovisku sa striedajú jednotlivé druhy produkcie tzn. že sa vyrába v dávkach – sériách a podľa veľkosti série sa rozlišuje veľká, stredná a malosériová výroba...
c) kusová výroba – miera opakovateľnosti je nízka, nároky na kvalifikovateľnosť sú vysoké, čo súvisí s nízkou deľbou práce a z častého striedania rôznych operácií
Zákonitosti organizácie výrobného procesu
Proporcionálnosť - znamená vyváženosť jednotlivých zložiek výrobného procesu pri stanovovaní počtu pracovníkov vo vzťahu k prácnosti alebo pri výrobných operáciách (jej prerušenie znamená zdržanie plynulosti výrobného procesu)
Paralelnosť – znamená súbežný priebeh všetkých výrobných operácií a jej využívanie znamená skrátenie výrobných procesov v podniku.
Rytmickosť – znamená rovnomerný a pravidelný priebeh pracovného procesu, t.j. v pravidelných časových intervaloch sa zadávajú do výroby rovnaké vstupy a tak isto v pravidelných časových intervaloch vychádzajú z výroby výstupy.
Náklady, výnosy a výsledok hospodárenia
Náklady predstavujú v peňažných jednotkách vyjadrenú spotrebu výrobných faktorov použitých na dosiahnutie výkonov podniku.
Členenie nákladov podľa:
-druhov na mzdové, materiálové, sociálne, finančné
-kalkulačného vzorca na priame (jednotkové) a nepriame (režijné)
-objemu výkonov na fixne a variabilne
-miesta vzniku
Možnosti znižovania nákladov sú napr. modernizácia výroby, zlepšenie práce skladového hospodárstva, organizácia práce, zlepšenie výrobnej kapacity, zlepšenie dodávateľsko organizačných vzťahov, zlepšenie kontroly v podniky, využívanie výrobných faktorov na 100%.
Kalkulačný vzorec:
1. priamy materiál (PM)
2. priame mzdy (PMz)
3. ostatné priame náklady (OPN)
4. výrobné režijné náklady (VR)
∑1-4 vlastné náklady výroby
5. náklady na správu (NNS)
∑1-5 vlastné náklady výkonu
6. odbytové náklady (ON)
∑ úplné vlastné náklady výkonu + zisk a DPH (ÚVNV)
Členenie nákladov v závislosti od objemu výroby
- Fixné – zo zmenou výroby sa nemenia, ale ich podiel áno, ten pripadá na jednotku produkcie ako nájomné za priestory, energie, odpisy...
- Variabilné – menia sa zo zmenou výroby, zmeny môžu byt:
a) proporcionálne – náklady rastu rovnako rýchlo ako objem výkonov
b) progresívne – náklady rastu rýchlejšie ako objem výkonov
c) degresívne – rastú pomalšie ako objem výkonov
d) regresívne – vyvíjajú sa nepriamo úmerne s objemom výkonov
Členenie nákladov v UCT
- náklady z prevádzkovej činnosti
- náklady z finančnej činnosti
- mimoriadne náklady
Výnos – je zrealizovaný produkt na trhu, môže mať podobu tržby alebo pohľadávky.
Členenie výnosov podľa:
-druhu – tržby za vlastné výrobky, finančné výnosy, pôžičky, úrok zo vkladov, z aktivovania výkonov vlastnej činnosti
-potrieb UCT – prevádzková činnosť, finančná, mimoriadna
Časový nesúlad medzi výnosmi a príjmami – aby podnik vyčíslil výsledok hospodárenia musí odstrániť časový nesúlad medzi výnosmi a príjmami pričom môžu nastať tieto prípady:
-najskôr vznikne príjem a potom výnos (výnos budúcich období)
-najskôr vznikne výnos a potom príjem (príjem budúcich období)
Výsledok hospodárenia
Je to ukazovateľ úspešnosti hospodárskej činnosti v podniku, je významný najmä z dlhodobého hľadiska, vyčísľuje sa ako rozdiel výnosov a nákladov, pričom môžu nastať tieto prípady, zisk, strata alebo rovnosť.
Výsledok hospodárenia sa vyčísľuje pre bežnú a mimoriadnu činnosť.
Výsledok hospodárenia dosiahnutý v bežnom roku vždy – rozdeľuje (zisk) alebo uhrádza (strata).
Zisk sa rozdeľuje v závislosti od typu podniku. Strata sa musí vyrovnať, z nerozdeleného zisku minulých období alebo z RF, pri VOSke to môžu urobiť spoločníci alebo sa prevedie do nasledujúceho roka.
Finančné riadenie podniku
Je to činnosť finančných manažérov zameraná na získavanie finančných zdrojov. Súčasťou finančného riadenia je tiež alokácia (umiestnenie) finančných prostriedkov do rôznych zložiek majetku (aktív). Ďalšou zložkou finančného riadenia je rozdelenie zisku a tvorba finančného plánu. Finančný manažéri zodpovedajú za dve ťažiskové rozhodnutia a to investičné a rozhodnutia o obstaraní potrebnej výšky finančných zdrojov.
Finančné zdroje podniku
Podnik na financovanie svojej činnosti používa široké spektrum finančných zdrojov, ktoré možno rozdeliť z rôznych hľadísk:
- finančné zdroje podľa účelu sú:
-ako peniaze
-ako kapitál - podľa vlastníctva
-vlastne (vklad majiteľov, zisk, odpisy)
-cudzie (úvery, záväzky) - podľa zdroja plynutia
-krátkodobé so splatnosťou do 1 roku
-dlhodobé so splatnosťou vyššou ako 1 rok
Interné finančné zdroje – zisk, odpisy, ostatné.
Externé finančné zdroje – vklady vlastníkov, dlhodobé a strednodobé úvery, úvery, obligácie, finančné úvery, dodávateľské úvery.
Krátkodobé úvery – sú to všetky externé zdroje so splatnosťou do 1 roka – sú to obchodné úvery, stále a nestále pasíva, preddavky odberateľov, bankové úvery.
Dotácie – je to nenávratný zdroj financovania, slúži na financovanie realizácie spoločenských cieľov, napr.: ekologické projekty, zámery štátnej štruktúrnej politiky, projekty so sociálnym zameraním, podpora exportu, rozvoj malých a stredných podnikov, rozvoj ekonomických aktivít v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.
Osobitné formy financovania
Lízing – prenájom, vzniká na základe zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom, s tým, že po uplynutí doby na, ktorú bola zmluva uzavretá má nájomca právo na odkúpenie predmetu lízingu za zostatkovú cenu, t.j. odpredávaciu hodnotu predmetu lízingu. Kritérium výberu lízingovej spoločnosti sú finančné podmienky medzi, ktoré patrí:
a) akontácia – udáva výšku zálohy v % z obstarávacej ceny predmetu lízingu, čím nižšia je akontácia, tým je vyšší lízingový koeficient, ktorý predstavuje pomer lízingovej ceny a obstarávacej ceny. Koeficient 1,1% znamená 10% navýšenie oproti obstarávacej cene.
b) Poistenie – platí sa spolu so splátkami
Lízing má dlhodobý charakter, získavame ním DHM. A má dva druhy a to operatívny – predmet lízingu ostáva stále majetkom prenajímateľa a dlhodobý finančný lízing – predmet lízingu po splatení všetkých splátok a zostatkovej ceny patrí nájomcovi.
Forfaiting a faktoring – odkúpenie pohľadávok podniku bankou alebo špecializovanou spol. pred dobou ich splatnosti. Rozdiel medzi faktoringovou a forfaitingovou spol. spočíva v časovom horizonte splatnosti pohľadávok. Pri faktoringu ide o krátkodobé a pri forfaitingu o dlhodobé a strednodobé pohľadávky. Podnik, ktorý túto formu financovania využíva, nemusí čakať na splatenie pohľadávok, lebo za svoje produkty dostane peniaze okamžite a tak ich môže použiť na ďalšiu podnikateľskú činnosť. Náklady forfaitera a faktora sú vysoké a preto si z hodnoty pohľadávky zrážajú úroky, rizikovú províziu, náklady na evidenciu, inkaso a vymáhanie pohľadávky.
Finančná analýza – je organickou súčasťou finančného riadenia podniku, jej úlohou je hodnotiť pomocou špecifických metód a nástrojov finančnú situáciu podniku a určiť príčiny, ktoré ju ovplyvňujú.
Finančnú situáciu treba hodnotiť komplexne, t.j. podchytiť pri analýze všetky jej zložky a ich vzájomné vzťahy.
Finančné zdravie podniku – výsledkom finančnej analýzy je obvykle identifikácia slabých stránok podniku, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k problémom, a silných stránok, ktoré môžu podniku v budúcnosti pomôcť.
Finančná situácia podniku je predmetom zájmu mnohých subjektov:
1. vlastníci, akcionári a investori sa zaujímajú najmä o súčasnú a dlhodobú ziskovosť a rizikovosť podniku.
2. manažéri podniku využívajú výstupy finančnej analýzy na dlhodobé a operatívne riadenie.
3. veriteľov rozdeľujeme na krátkodobých, tí sa zaujímajú o likviditu a na dlhodobých, tých zaujíma zadĺženosť, likvidita, ziskovosť, stabilita a cash-flow
4. zákazníci sa usilujú o informácie, ak plánujú dlhodobú spoluprácu.
5. daňový úrad
Informačné zdroje pre finančnú analýzu sú súvaha, výkaz ziskov a strát, cash-flow, výročné správy, hospodárska tlač.
Ukazovatele rentability (výnosnosti)
Ukazovatele likvidity – informujú o platobnej schopnosti podniku, vyjadrujú či má podnik dosť peňažných prostriedkov na to, aby mohol platiť svoje záväzky. V praxi sa používajú tri stupne likvidity.
- L1 = okamžitá = finančný majetok / cudzie krátkodobé zdroje = odporúčaná hodnota je 1 (1-100)
- L2 = bežná = finančný majetok + krátkodobé pohľadávky / krátkodobé cudzie zdroje = odporúčaná hodnota je 1,0 až 1,5 (100-150%)
- L3 = celková = aktíva obežné / krátkodobé cudzie zdroje
Ukazovatele zadĺženosťi (kapitálovej štruktúry) – vypovedajú o miere zadĺženosťi podniku, odpovedajú na otázku, či podnik nie je príliš zadĺžený.
Zadĺženosť = cudzie zdroje / vlastné zdroje . 100 = odporúčaná hodnota je 50:50
Ukazovatele aktivity – hodnotia využitie majetku firmy. Patrí sem obrat zásob oz = výnosy / zásoby
a doba obratu Do = čistý zisk / výnosy / počet dní
Ukazovateľ doby obratu pohľadávok = pohľadávky / tržby / 365
Ukazovatele trhovej hodnoty – vyjadrujú trhovú hodnotu podniku, o ktorú sa zaujímajú predovšetkým investori a patrí sem:
Kurz akcie = trhová cena akcie / nominálna hodnota akcie
Dividendový výnos = dividenda na akciu / trhová cena akcie
Dividenda na akciu = dividenda z kmeňových akcií / počet emitovaných kmeňových akcií
Pomer trhovej ceny akcie k účtovnej hodnote akcie = trhová cena akcie / účtovná hodnota akcie
Meranie výkonnosti ekonomiky
Ekonomiku krajiny môžeme chápať ako systém vzťahov medzi týmito subjektami: domácnosti, podniky, vláda, zahraničie.
Výsledkom kolobehu, ktorý medzi nimi prebieha je výkonnosť hospodárstva, ktorú môžeme merať rôznymi veličinami, najpoužívanejšie sú hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt. GDP a GNP.
HDP (GDP) – je z vecného hľadiska súhrn finálnych statkov, spotrebných a kapitalových vkladov a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie (1 rok) v danej ekonomike. HDP zohľadňuje územný princíp tzn. zahŕňa objem finálnej produkcie, ktorú vyrobili výrobné faktory pôsobiace na území daného štátu alebo danej ekonomiky bez ohľadu na to, ktorý národ je vlastníkom výrobných faktorov.
Finálny produkt – domácnosti, podniky, štát a zahraničie ho vyrábajú a kupujú, predávajú na konečnú spotrebu.
Produkty ktoré sú určené na ďalšie spracovanie alebo predaj, teda tie, ktoré sa používajú na výrobu ďalších tovarov, sa nazývajú medziprodukty a do HDP sa nezapočítavajú.
Aby sa zabránilo dvojitému započítavaniu, používa sa pri výpočtoch HDP iba pridaná hodnota, t.j. rozdiel medzi tržbami podnikov a nákladmi súvisiacimi s obstarávaním vstupov.
Z HDP možno odvodiť ďalšie makroekonomické veličiny, napríklad čistý domáci produkt = HDP – odpisy.
Metódy výpočtu HDP:
- výdavkové, pri tejto metóde sa vychádza zo skutočnosti, kto nakupuje výrobky a služby na konečnú spotrebu, HDP pri tom možno vyjadriť tak, že sa spočítajú všetky výdavky: výdavky domácností na spotrebu, výdavky štátu na nákup tovarov a služieb, výdavky podnikov na nákup strojov a zariadení, čistý export (rozdiel medzi vývozom a dovozom)
- tovarové alebo produkčné, pri použití tejto metódy výpočtu HDP sa všetky výrobky a služby, ktoré boli vyprodukované pomocou výrobných faktorov na území daného štátu za sledované obdobie, vynásobia ich cenou a získané údaje sa agrigujú (sumarizujú)
- príjmové (dôchodkové), ide o súčet všetkých dôchodkov, ktoré dostávajú, vlastníci jednotlivých výrobných faktorov t.j. hrubé mzdy, hrubé zisky a príjmy zo samozamestnávania
Nominálny a reálny HDP
Nominálny HDP je vyjadrený v bežných trhových cenách, jeho veľkosť sa mení v závislosti zmeny trhových cien tovarov a služieb a zároveň v závislosti od počtu predaných ks.
Reálny HDP získavame z nominálneho HDP vylúčením zmeny trhových cien, t.j. HDP vyjadríme v stálych cenách.
Ak máme vylúčiť vplyv zmeny cien (inflácie) používajú sa na to rôzne cenové indexy, napr.: implicitný cenový deflátor.
Ekonomický rast – je medzi ročný prírastok HDP (reálny).
Čisté ekonomické bohatstvo – čistý blahobyt, v porovnaní z HDP presnejšie vyjadruje výsledok hospodárenia, pretože okrem HDP odráža ešte tieto fakty:
-produkty svojpomocnej nepeňažnej produkcie
-vlastnú v domácnosti konanú prácu
Hospodársky cyklus – je vývoj periodicky sa opakujúceho vzostupu a poklesu ekonomiky. Dĺžka cyklu sa meria od dna po dno alebo od vrcholu po ďalší vrchol.
- expanzia, konjuktúra – rast - ekonomika sa rozvíja, reálny HDP rastie, rastie dopyt po výrobných faktoroch, vznikajú priaznivé podmienky na rozšírenie produkcie, rastie zamestnanosť, z rastom objemu výroby rastie produktivita práce, čím sa znižujú jednotkové výrobné náklady, podnikateľom rastú zisky, zvyšuje sa efektívnosť výroby, v dôsledku rastu dopytu sa zvyšujú ceny.
- vrchol – bod, keď ekonomika dosahuje maximum - dopyt po kapitály je veľmi vysoký, v dôsledku čoho dochádza k rastu úrokových mier a cien, problémy s odbytom tovaru, takto dochádza ku skrytej a neskôr otvorenej nadvýrobe.
- recesia – klesajúca ekonomická aktivita - obmedzuje sa výroba, rastie nezamestnanosť, rastie inflácia, bankroty, nedostatok kapitálu, klesá kúpyschopnosť
- dno – pokles výroby a ďalších ekonomických aktivít, nezaznamenávame ďalšie prírastky
Endogénne – sú spôsobené snahou podnikateľa maximalizovať zisky na úkor miezd, čo vedie k poklesu kúpyschopnosti (dopytu), pohyb úrokových sadzieb, zmeny odvetvovej štruktúry ekonomiky.
Exogénne – sú príčiny mimo vnútra ekonomiky, klimatické podmienky, vojny, voľby, významné objavy, náleziska zdrojov.
Cykly podľa trvania sú:
- Krátkodobé – 3-5,7 rokov, v dôsledku zmien v stave zásob hotových výrobkov, v najdôležitejších odvetviach hospodárstva
- Strednodobé – 6-7,11 rokov, je v zmenách úrokovej miery a v zmenách dopytu po investíciách
- Dlhodobé – viac ako 20 rokov, hlavnou príčinou je technický pokrok a jeho využitie v praxi
Inflácia
Znehodnotenie peňažnej jednotky v dôsledku ekonomickej nerovnováhy. Prejavuje sa rastom cenovej hladiny všetkých tovarov a služieb resp. trvalým znižovaním kúpnej sily peňazí. Infláciu môžu vyvolať rozličné činitele: emisia prebytočného množstva peňazí, zaostávanie výroby tovarov za rastom kúpy schopného dopytu, prílev takých tovarov na trh, ktoré nemajú odbyt.
Inflácia môže byť:
- podľa mieri intenzity:
a) mierna – max. 9%
b) cválajúca – 10-999%
c) hyperinflácia – nad 1000%, je typická pre výnimočné stavy ako vojna, katastrofy - podľa očakávania:
a) očakávaná – vnáša neistotu do podnikateľských rozhodnutí
b) neočakávaná – má zvyčajne veľký sociálny dosah, pretože vláda nerobí predinflačné opatrenia, je výhodná pre dlžníkov - podľa vyváženosti:
a) proporcionálna – ak ceny rastú rovnako rýchlo ako mzdy
b) neproporcionálna – ceny rastú rýchlejšie ako mzdy - podľa príčin:
a) dopytová – je vyvolaná prehnaným záujmom investorov o jeden segment trhu, umelým pridávaním peňazí národnou bankou, nárastom miezd nezodpovedajúcim produktivite práce
b) nákladová – vzniká nárastom cien surovín, energií - podľa výsledkov merania:
a) otvorená – dochádza pri nej k rastu cien v dôsledku rastu výrobných nákladov alebo prevahy dopytu nad ponukou
b) skrytá – pri nej sa rast cien z rozličných dôvodov neprejavuje, avšak je nedostatok tovarov - podľa vybilovancovanosti:
a) vybilancovaná – ak cenová hladina stúpa ale pomer cien jednotlivých tovarov sa navzájom nemení
b) nevybilancovaná – keď rastie cenová hladina a súčasne sa mení pomer cien jednotlivých produktov
Dôsledky inflácie:
- ekonomická nerovnováha spôsobujúca problémy medzi výrobou a spotrebou (mení sa štruktúra spotreby), rastú výdavky na základné životné potreby
- postihuje finančný majetok a dôchodky obyvateľstva
- pokles reálnych miezd, pokles kúpyschopnosti obyvateľstva
Nezamestnanosť
Nezamestnaný sú ľudia, ktorý si aktívne hľadajú prácu. Sociálno ekonomický jav spojený s infláciou znižujúci HDP, spôsobuje pokles dôchodkov. Zaznamenáva sa pokles dopytu. Ukazovateľom je miera nezamestnanosti (%).
Mn = nezamestnaný/pracovné sily
Prirodzená miera nezamestnanosti je, keď počet voľných miest sa rovná alebo je väčší ako počet nezamestnaných.
Materiálové hospodárstvo podniku
V transformačnom procese podniku sa spotrebúvajú zásoby, ktoré slúžia na zabezpečenie prevádzky, t.j. na priamu výrobu alebo na realizáciu služieb, tieto zásoby sú súčasťou krátkodobého majetku, ktorý sa zúčastňuje len jedného výrobného cyklu, pretože sa na rozdiel od dlhodobého spotrebúva naraz a celú hodnotu prenáša na výrobky.
Podnik zvyčajne vytvára zásoby vo všetkých fázach transformačného procesu, preto do zásob zahŕňame:
- materiál – základný, pomocný, prevádzkový, náhradné diely, obaly, drobný hmotný majetok
- nedokončená výroba – bola vykonaná aspoň jedna operácia ale ta finálna nie
- polotovary – sa z hľadiska technologického procesu považujú za hotové výrobky, avšak budú na nich vykonané výrobné operácie v inom podniku
- hotové výrobky – prešli všetkými výrobnými operáciami a sú hotové pre odbyt
- obchodné tovary – všetko to, čo podnik nakúpi na ďalší predaj
Význam zásob: majú prekonať časový a priestorový nesúlad medzi jednotlivými fázami reprodukčného procesu, zabezpečiť plynulú činnosť podniku.
Zásobovacie činnosti – nákup, preprava, skladovanie
Zásobovacími činnosťami sa v podniku zaoberá organizačná jednotka MTZ – materiálové a technické zásobovanie.
Faktory ovplyvňujúce veľkosť útvaru MTZ – objem zásob, počet dodávateľov, územné rozčlenenie.
Spôsob obstarania
Just in time – nulové zásoby
Just in case – náhodné obstaranie – pri vzniku potreby sa zásoby obstarajú
Skladové obstaranie
Nákupná politika
Vychádza z odbytovej politiky podniku, nákupná politika je súhrn opatrení pozostávajúcich z týchto prvkov, ide o prvky súvisiace s:
a) predmetom nákupu – množstvo, kvalita, cena
b) so zdrojom nákupu – spôsob dodania, počet dodávateľov, rozmiestnenie dodávateľov
c) tvorbou podmienok nákupu – nákupná reklama, dodávateľsko odberateľské vzťahy, vytváranie nákupných organov
Voľba dodávateľa - súvisí s hodnotením trhovej pozície dodávateľa a s podmienkami dodania. Základnými dodacími podmienkami sú cena, kvalita, množstvo.Finančné inštitúcie a banky
Finančné inštitúcie predstavujú miesto, kde sa rozdeľujú a sústreďujú finančné prostriedky. Plnia úlohu sprostredkovateľov na finančnom trhu a to medzi veriteľom a dlžníkom. V pozícii veriteľa môžu stáť obyvatelia, podniky, banky, štát, verejná správa a iné. Tovarom na finančnom trhu sú peniaze. K finančným inštitúciám zaraďujeme banky, poisťovne, správcovské spoločnosti.
Banková sústava:
V SR je banková sústava dvojstupňová:
1. stupeň – emisná banka (NBS) centrálna
2. stupeň – komerčné banky
Emisná banka
Je od vlády nezávislá inštitúcia. Za svoju činnosť zodpovedá parlament. Jej hlavné funkcie:
- emisia peňazí (vydávanie)
- menová funkcia (reguluje množstvo peňazí v obehu, stanovuje úrokové sadzby, povinné minimálne rezervy, nakupuje a predáva obligácie a štátne dlhopisy)
- devízová funkcia (určuje kurz slovenskej koruny voči iným menám, spravuje zlaté rezervy štátu, usmerňuje platovú bilanciu štátu a uzatvára platobné dohody so zahraničnými bankami)
- bankový dohľad (dohliada na činnosť bánk a iných FO a PO, v prípade zistenia vážnych nedostatkov uvalí nútenú správu)
