John Maynard Keynes

J. M. Keynes patrí spolu s K. Marxom a A. Smithom k najvýznamnejším ekonómom v histórii. Bol synom významného britského ekonóma. Pracoval v britskej vláde ako finančný poradca na Ministerstve financií. Bol kľúčovým účastníkom rokovaní, ktoré nasledovali po I. a II. svetovej vojne a považujeme ho aj za zakladateľa hospodárskej politiky ako vedy.

V 30-tych rokoch sa začala veľká hospodárska kríza. Napriek ubezpečeniam klasických ekonómov, že situáciu vyriešia trhové sily, dosiahla nezamestnanosť a bankroty podnikov vo vyspelých krajinách na americkom i európskom kontinente rekordnú výšku. V tomto období (1936) bola publikovaná Keynesova kniha ”Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí”. Táto kniha zmenila ekonomické myslenie 20. storočia takým spôsobom, ako ho v 18. storočí zmenilo Smithovo ”Bohatstvo národov”. Keynes ukázal, že je možné, aby ponuka a dopyt boli v rovnováhe v bode, ktorý je hlboko pod bodom plnej zamestnanosti. A navyše Keynes odvodil, že nezamestnanosť môže trvať donekonečna, pokiaľ nezasiahne niekto, kto by zvýšil celkovú ponuku práce.
Keynes mal ”niekým” na mysli vládu. Tvrdil napríklad, že ak vláda vydá peniaze na verejné práce, povedie príjem predtým nevyužitých pracovníkov k zvýšeniu dopytu, k obnoveniu činnosti podnikov a k obnoveniu plnej zamestnanosti. Návrh, aby sa vláda nedržala zásady nezasahovania - ”laissez faire”, ale aby dala prednosť vlastnej aktívnej úlohe pri ekonomickej stabilizácii, bol v 30-tych rokoch 20. storočia považovaný za revolučný. Od tohto obdobia sa myšlienky ”keynesiánskej revolúcie” stali súčasťou všeobecného vedomia, hoci prax niektoré z nich do určitej miery skorigovala.