Každá spoločnosť si našla spôsob, ako odpovedať na základné ekonomické otázky: Čo? Ako? Pre koho? Tieto ekonomické systémy sú vo všeobecnosti zaraďované do jednej z troch kategórií: tradičnej, príkazovej a trhovej ekonomiky.
Tradičná ekonomika. Ako už samotný názov hovorí, o riešení troch ekonomických otázok rozhodujú tradície. Tradičné ekonomické systémy sa obyčajne nachádzali v odľahlých krajinách sveta. Tieto systémy sú typické pre izolované kmene, skupiny i pre celé krajiny. Dnes sú zriedkavé a je pre ne typické, že väčšina ľudí sa venuje základným činnostiam v poľnohospodárstve alebo lovu. Tovary a služby, produkované týmto systémom, majú tendenciu nemeniť sa po mnoho rokov. V tradičnej ekonomike sa málo vyrába a väčšina ľudí žije na hranici životného minima. V lepšom období, keď je úroda dobrá, prebytky sa rozdeľujú podľa tradícií. Napríklad najväčšiu časť dostane náčelník alebo veľkí majitelia pôdy, ostatok sa rozdelí tradične podľa zvyku.
Príkazová ekonomika. Krajiny bývalého socialistického tábora, Albánsko, Čína, Kuba, bývalé Československo – to sú príklady príkazových ekonomík. Základom tohto ekonomického systému, ktorý sme odvrhli v roku 1989, je predovšetkým štátne vlastníctvo a centrálne ekonomické plánovanie.
O tom, čo sa bude vyrábať, v podstate rozhodujú plánovači, riadení politickým vodcom, ktorí zostavujú plán celého národného hospodárstva. Tieto plány môžu nariadiť zvýšenie dovozu traktorov, ak je potrebné vyrobiť viac potravín. Plánovači rozhodujú o tom, čo sa bude vyrábať, kde bude umiestnená továreň, aká technológia sa bude v nej používať, zároveň rozhodujú aj o tom, pre koho bude vyrobený tovar určený – hlavne prostredníctvom stanovenia miezd, tiež zo strany plánovačov.
Trhová ekonomika. Keď sa mladá rocková skupina objavila na televíznej obrazovke so svojim koncertom, mali jej členovia obuté staromódne traktorky. Onedlho obchody s obuvou oznamovali, že je veľký záujem o traktorky, aké nosia členovia skupiny. O krátky čas boli obchody plné traktoriek.
Popísaná situácia by sa nemohla stať v tradičnej, ani v príkazovej ekonomike. Zmeny v módnych štýloch sa v tradičnej ekonomike vyskytujú len veľmi zriedka. V príkazovej ekonomike je možné urobiť rozhodnutie na nátlak verejnosti, ale rozhodnutie sa vykoná v centre. V trhovej ekonomike, resp. v systéme slobodného podnikania je veľmi pravdepodobné, že ak zákazníci majú záujem o traktorky, v krátkom čase ich dostanú.
Trhová ekonomika je systém, v ktorom spoločne navzájom pôsobia kupujúci a predávajúci, aby zodpovedali tri základné ekonomické otázky. Okrem predávajúcich a kupujúcich sú v trhovej ekonomike podstatné ešte niektoré ďalšie prvky. Jedným z nich je súkromné vlastníctvo, ktoré označuje právo jednotlivcov a podnikateľských subjektov vlastniť a nadobúdať majetok. Súkromné vlastníctvo stimuluje ľudí na to, aby využili svoj potenciál na výrobu tovarov a služieb, ktoré predajú so ziskom. Túžba po zisku je ďalšou súčasťou trhového hospodárstva a nazývame ju ziskový motív. Ziskový motív je hnacím motorom, ktorý núti výrobcu vyrábať to, o čo je na trhu záujem a za ceny, ktoré sú ochotní kupujúci akceptovať.
Ziskový motív tiež stimuluje výrobcov, aby produkovali pri najnižších nákladoch, pretože najnižšie náklady im umožnia:
•zvýšiť ziskové rozpätie ako rozdiel medzi výrobnými nákladmi a predajnou cenou,
•znížiť ceny, a tak predávať lacnejšie ako konkurencia.
Ekonómovia často prirovnávajú trh k volebným urnám, kde počet hlasov nahrádza množstvo peňazí, ktoré sú spotrebitelia ochotní minúť na konkrétny výrobok.
Zmiešaná ekonomika. Najväčším rozdielom medzi príkazovou a trhovou ekonomikou je úloha vlády a vlastníctvo. V dnešnom svete neexistujú tzv. „čisté“ ekonomiky. Aj keď vo väčšine ekonomík trhy ovplyvňujú väčšinu ekonomických rozhodnutí, úloha vlády sa neustále zväčšuje. V súčasnosti výdavky vlády vo vyspelých ekonomikách predstavujú až 40 % hrubého domáceho produktu, ale na začiatku storočia to bolo sotva 5 %. Táto zmes trhových síl a účasť vlády vedie ekonómov k tomu, aby pomenovali súčasný ekonomický systém ako zmiešanú ekonomiku.
