Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (United Kingdom of Great Britain and Nothern Ireland) je jeden z najvyspelejších štátov sveta, zaujíma významné miesto v priemysle, medzinárodnom obchode, v leteckej a námornej doprave, či vo vývoze kapitálu a investícií...
Nachádza sa v západnej Európe, severozápadne od Francúzka v podobe siedmych ostrovov a zaberá plochu 244 820 km2, z čoho 3230 km2 zaberá voda. Pobrežná čiara je dlhá 12 429 km, ak zahrnieme aj Rockallské a Shetlandské ostrovy. Z celkovej plochy je 25 % orná pôda, 46 % tvoria pasienky, 10 % lesný porast. Zavlažovaná plocha je 1080 km2. Teritoriálne moria sú 12 námorných míľ od pobrežia a exkluzívna zóna pre rybolov je 200 námorných míľ od pobrežia.
Británia sa delí na 47 krajín, 7 metropolitných oblastí, 26 dištriktov, 9 regiónov a 3 ostrovy. 4 historické oblasti - Anglicko (Greater London, 6 metropolitných grófstiev, 39 grófstiev), Škótsko (9 krajov a 3 ostrovné oblasti), Severné Írsko (26 okresov), Normanské ostrovy a ostrov Man sú autonómnymi časťami Británie. Čo sa týka obyvateľstva, 81.5 % Angličania, 9.6 % Škóti, 2.4 % Íri, 1.9 % Walesania, 1.8 % Ulsteri a zvyšok tvoria Galovia a farební prisťahovalci. Hlavné mesto je Londýn so 6 754 000 obyvateľov. Celkovo žije v Británií 57 591 677 obyvateľov (júl 1997), prevažujú ženy, 19 % tvoria populáciu deti (0-14 rokov), 15-64 ročný tvoria 65 % obyvateľstva a ľudia nad 65 rokov tvoria 16 %. Prírastok obyvateľstva je 0.24.

Pôrodnosť je 11.83/1000 obyv. a úmrtnosť 10.77/1000 obyv. Briti sa dožívajú priemerného veku 77.25 rokov, muži 74.67 a ženy 79.96 rokov. Na jednu ženu pripadá asi 1.65 detí. 27 miliónov obyvateľov vyznáva anglikánske náboženstvo, 9 miliónov Rímsko-Katolícke, 1 mil. Muslimské, 800 000 Presbyteriánske... Úradným jazykom je Angličtina, ktorou hovorí drtivá väčšina obyvateľstva, ale používa sa aj Walesština (26 % obyv. Walesu), či Škótština (asi 60 000 Škótov). Nezávislosť Británie sa datuje od 1 januára 1801, kedy bolo celé územie stabilizované. Typ vlády: konštitučná monarchia (kráľ + parlament). Najväčší Britský štátny sviatok sú narodeniny kráľovnej (druhá nedeľa v mesiaci Jún). Na čele štátu stojí kráľovná Queen Elizabeth II. (od 6 februára 1952), jej nástupca je Prince Charles. Na čele vlády stojí Prime Minister (Tony Blair), vládny kabinet tvorí kabinet ministrov, ktorých určuje prime minister. Parlament tvorí snemovňa lordov (1200 kresiel) a dolná snemovňa (659 kresiel).

Spojené kráľovstvo je jednou z najväčších svetových obchodných mocností a finančných centier a kapitalistická ekonomika štátu patrí medzi 4 najväčšie v západnej Európe. Veľká Británia je členom EU, OSN a NATO
Pred 17 rokmi vládnuci Toriovia zredukovali osobné vlastníctvo. Poľnohospodárstvo je veľmi intenzívne, vysoko mechanizované a jeho produktivita sa radí nad európsky štandard. Produkuje okolo 60 % z celkového množstva potravín.
Británia má obrovské zdroje uhlia a zemného plynu, a taktiež rezervy ropy, inak sú zásoby nerastných surovín nedostatočné. Ako platidlo sa používajú libry, 1 libra šterlingov = 100 pencí. Výnosy tvorí asi 421.5 miliárd amerických dolárov a náklady 474.9 miliárd dolárov. Prevažuje vývoz, rôzny tovar, stroje palivá, chemikálie polotovary a dopravné prostriedky. Anglicko vyváža najmä do partnerských štátov Európskej uníe, ktorej je tiež členom. Štátny dlh sa odhaduje len na 16.2 miliárd dolárov.

Doprava – železnice tvoria spojnice medzi jednotlivými oblasťami v celkovej dĺžke 17 651 km, používajú sa vo väčšine na nákladnú prepravu. Cestnú sieť tvorí asi 388 831 km ciest, lodná doprava je možná riekami (najmä počas prílivu) asi 3200 km. Potrubná preprava – surová ropa 933 km, petrolej 2993 km, a zemný plyn 12800 km. Najvýznamnejšie prístavy sú: Aberdeen, Belfast, Bristol, Cardiff, Grangemouth, Hull, Leith, Liverpool, London, Manchester, Sullom Voe, Tees a Tyne. Kráľovské loďstvo tvorí 150 lodí z celkových 2 719 891 lodí. Británia má 387 letísk.

Británia je veľmi vyspelý štát s dobre rozvinutím hospodárstvom a rozkvitajúcim turizmom, ale ani tak sa nemôže vyhnúť problémom. Napr. otázka postavenia Severného Írska v Írsku, Gibraltarský problém so Španielmi, spor s Argentínov o Falklandské ostrovy, Južnú Georgiu a Južné Sandwichské ostrovy, spor o Rockalldské ostrovy s Dánskom a Islandom. Anglicko sa tiež stáva vstupnou bránou pre latinsko-amerických priekupníkov s kokaínom, ktorí prenikajú na Európsky trh, výrobcovia syntetických drog, heroínu, centrum prania špinavých peňazí. Taktiež nemalým problémom Británie je veľké znečistenie, najmä v metropolitných oblastiach.

Menová politika
Britský bankový systém sa skladá z centrálnej banky a komerčných bánk, ktoré poskytujú základné bankové služby. Centrálnou bankou je Bank of England, prezývaná tiež ako “Old lady“. Bola založená rozhodnutím parlamentu a panovníka v roku 1694. Má výhradné právo vydávať bankovky v Anglicku a Walse. Za vydávanie mincí zodpovedá Royal Mint (kráľovská mincovňa). Banka sa zaviazala udržiavať monetárnu a finančnú stabilitu. O výške úrokových sadzieb rozhoduje Banková komisia pre monetárnu politiku. Výšku úrokových sadzieb stanovuje v súlade s inflačným cieľom, ktorý každoročnej stanovuje Chancellor of the Exchequer. Banka implementuje rozhodnutie o úrokovej sadzbe prostredníctvom fungujúceho finančného trhu. Banka určí úrokovú sadzbu, za ktorú požičiava bankám a ostatným finančným inštitúciám. Je tesne prepojená s finančným trhom. Tento kontakt veľkým dielom prispieva k informovanosti o jej práci, vrátane úloh týkajúcich sa finančnej stability, a publikačnej činnosti o monetárnej a bankovej štatistiky.

Bank of England sa skladá zo 4 hlavných častí, Monetárna analýza a štatistika, Trh, Finančná stabilita a Bankový servis. Táto štruktúra funguje od roku 1998.
Menová analýza a štatistika zodpovedá za realizáciu ekonomických analýz, potrebných pre menovú stabilitu. Štvrťročne vydáva buletíny a inflačné reporty.
Finančná stabilita zodpovedá za stabilitu celého finančného systému ako celku.
Trh určuje výšku úrokových sadzieb a implementuje ju vzhľadom na likviditu v bankovom sektore.
Bankový servis realizuje služby pre vládu a ostatné finančné inštitúcie.

Mnoho finančných operácií je vykonávaných mimo bankového systému, touto činnosťou sa zaoberajú predovšetkým finančné korporácie, investičné a iné združenia, stavebné spoločnosti a podobne. ). Za menovú politiku zodpovedá Bank of England a za fiškálnu politiku Ministerstvo financií a práce. Banka reguluje menovú politiku vlády a zároveň pôsobí ako hlavný bankár vlády.
Jedným z dvoch hlavných cieľov Bank of England je cenová stabilita. Cenová stabilita je zameraná na cenovú stabilitu, nízku infláciu a dôverihodnosť meny. Stabilné ceny sú stanovené inflačným cielením zo strany vlády, ktoré sa banka snaží regulovať prostredníctvom rozhodnutí o úrokovej sadzbe, ktoré stanovuje Komisia monetárnej politiky.

Hlavným cieľom každej centrálnej banky je bezpečnosť hodnoty meny z hľadiska toho aké hodnoty bude nadobúdať. Rastúce ceny – inflácia – znižuje hodnotu peňazí. Monetárna politika je riadená tak, aby dosahovala tento cieľ a riadila sústavu pre neiflačný ekonomický rast. Tak ako vo väčšine rozvinutých krajinách, je monetárna politika vo Veľkej Británii riadená hlavne prostredníctvom vplyvu na cenu peňazí – úrokovej sadzby. V máji 1997 dala vláda banke nezávislosť na stanovenie monetárnej politiky prostredníctvom úrovne úrokových sadzieb, tak aby sa zhodovala s vládnym inflačným cielením – práve na 2%.
Nízka inflácia však nie je všetko. Je to, ale dôležitý faktor, ktorý napomáha podporiť dlhodobú stabilitu v ekonomike. Cenová stabilita je predpoklad na dosiahnutie ďalšieho ekonomického cieľa, sústavného rastu a zamestnanosti. Vysoká inflácia môže ohroziť funkčnosť ekonomiky.

Británia a euro
Veľká Británia zatiaľ nie je pripravená na zavedenie eura. Taký je očakávaný záver britského ministra financií Gordona Browna. Dve tretiny z Britov podľa výskumov verejnej mienky preferujú zachovanie vlastnej meny – britskej libry. Keďže T. Blair patril k tej pätine Britov, ktorí euru verili, môže to považovať za svoju osobnú prehru. Väčšina populácie, podobne ako v Dánsku či vo Švédsku, jednotnú menu stále odmieta. A nie celkom neoprávnene. Vyplýva to z osemnástich čiastkových analýz, o ktoré sa pri hodnotení eura opiera aj britský minister financií Gordon Brown. Spoločná mena by podľa nich pozitívne pôsobila iba v oblasti zahraničného obchodu. Ak by sa krajina pripojila k eurozóne, jej obchodná výmena by narástla – efekt na výrobu, a teda hospodársky rast by bol pozitívny. Zvýšená konkurencia na trhu tovarov a služieb by navyše spomaľovala rast cien.

Mimo zahraničného obchodu sa však Británii oplatí ostať pri libre. Ako príklad možno použiť trh nehnuteľností. Hoci na prvý pohľad ide o menej podstatný sektor, vo Veľkej Británii patrí medzi najsledovanejšie. Ceny bytov tu vzrástli za posledných osem rokov dvaapolnásobne a o ekonomických dôsledkoch prípadného spľasnutia realitnej bubliny sa živo diskutuje. Úrokové sadzby Európskej centrálnej banky by podľa britského ministerstva financií mohli viesť k nestabilite. Tradícia hypotekárneho financovania je v Británii podstatne dlhšie ako v Európe, čomu zodpovedá aj väčší objem poskytnutých úverov. Okrem toho, na trh nehnuteľností sú nadviazané ďalšie trhy s cennými papiermi. Aj preto je tamojší obchod s realitami citlivejší na zmeny sadzieb ako v krajinách kontinentálnej Európy. Euro aj dolár. Ďalšiu diskusiu vyvoláva určenie hraníc, v ktorých by sa libra pred prijatím eura musela hýbať, rovnako ako stanovenie záverečného fixného kurzu. Vzhľadom na zloženie zahraničného obchodu, v ktorom sú USA zastúpené silnejšie ako v ostatných európskych štátoch, libra sa musí vyrovnať tak s eurom, ako aj dolárom.
Kurz eura v librách
(mesačné zatváracie hodnoty)

PRAMEŇ: Bloomberg
Zatiaľ čo pre iné krajiny zóny bolo najdôležitejšie správne trafiť svoj kurz k euru, pre Britániu je mimoriadne dôležitá aj dolárová politika. „Ak by sa kurz k euru a doláru zafixoval nevhodne, zvyšovanie nezamestnanosti a stagnácia hospodárstva by boli veľmi reálne,“ tvrdí G. Brown. Proti prechodu na euro hovorí aj načasovanie a dĺžka hospodárskych cyklov Spojeného kráľovstva. Vývoj britskej ekonomiky sa často prispôsobuje skôr hospodárstvu USA ako cyklu krajín EMÚ. Aj preto sú jeho fázy oveľa výraznejšie ako v krajinách kontinentálnej Európy a vyžadujú citlivejšiu úrokovú politiku. Snáď najjasnejšie má britské ministerstvo financií v tom, aký dôsledok by prijatia eura malo na pozíciu krajiny na svetových finančných trhoch a ako by to zmenilo likviditu jej kapitálových trhov. To, že sa celosvetovo zvyšuje záujem o aktíva denominované v eurách, podľa G. Browna nejde na úkor Londýna. „Britský finančný sektor bude konkurencieschopný, či už krajina prijme spoločnú menu alebo nie,“ lakonicky konštatuje minister. Euro im nechýba. Ako dlhodobo neprekonateľnou prekážkou sa javí odpor proti euru priamo medzi obyvateľmi Veľkej Británie. Pôvodné predpoklady, podľa ktorých sa nepriateľské naladenie k spoločnej mene bude postupne znižovať, sa nespĺňajú. Neprijatie európskej ústavy, dlhodobé nezhody v únii o jej podobu a financovanie spojené s hádkou okolo britského rabatu, sa preniesli aj do vzťahu ostrovanov k euru. Zatiaľ čo pred troma rokmi ho odmietalo asi 75 percent obyvateľov kráľovstva, na koncom minulého roka to bolo už 80 percent. Rovnako nie sú Briti presvedčení, že Európska menová únia a jej Pakt stability a rastu im dáva dostatočnú flexibilitu na riešenie prípadných problémov.

Ekonomická situácia
Druhá najväčšia ekonomika EÚ tak pokračuje v expanzii, ktorá trvá už dvanásť rokov a je najdlhšia v jej novodobej histórii. Silný rast zaznamenalo kráľovstvo napriek zvyšovaniu úrokových sadzieb. Podiel na tvorbe hospodárstva sa zvýšil najviac v sektore finančných služieb, poisťovníctva a IT biznisu. Na druhej strane pretrváva trend poklesu podielu výroby. Dlhodobo dobré ekonomické prostredie stimuluje aj nárast počtu malých a stredných firiem. Len za rok 2004 ich počet vzrástol o dvestotisíc a presiahol hranicu štyroch miliónov. Ich ročné tržby dosiahli viac ako bilión libier. „Malé a stredne veľké firmy sú skutočným motorom britského hospodárstva,“ hodnotil ich prínos Nigel Griffiths, minister výstavby a malého podnikania. Aj vďaka rozmachu malého a stredného podnikania klesá nezamestnanosť nepretržite každý mesiac už viac ako rok. Slabnúca ponuka práce vytvára tlak na rast miezd a následne aj inflácie. Tú sa centrálnej banke vďaka zvyšovaniu úrokových sadzieb už darí udržiavať pod hranicou dvoch percent, ktorú si stanovila za svoj cieľ.

Štátny dlh
19941995199619971998199920002001200220032004
EU (25 countries)::::67.5 (r) 66.7 (r) 62.9 (r) 62.061.463.063.4
EU (15 countries)66.4 (r) 70.8 (r) 72.6 (r) 71.0 (r) 68.9 (r) 67.9 (r) 64.1 (r) 63.162.564.064.3
Veľká Británia48.651.852.350.847.745.142.0 (r) 38.738.239.741.5

Dlh verejného sektoru, vyjadrený ako percento hrubého domáceho produktu (HDP), bol na konci januára 2006 43,4%, čo znamená nárast oproti januáru 2005, keď dosiahol 42,9%. Dlh
Dosiahol vrchol v roku 1996 na úrovni 52,3% HDP, čo bolo najviac od polovice 80´ rokov. Úroveň dlhu potom stabilne klesala, ako sa upravil systém verejného financovania a dosiahol minimum vo februári 2002. Potom začal opäť rásť.
Čistý dlh bol na konci januára £ 442,7 miliárd, v roku 2005 bol £ 406,8 miliardy. Predpokladá sa, že koncom marca 2006 dosiahne úroveň £ 456,6 miliardy.

Inflácia v %

19971998199920002001200220032004
EU (25 countries)2.6 (ei) 2.1 (ei) 1.6 (ei) 2.4 (i) 2.5 (i) 2,11,92,1
EU (15 countries)1.7 (e) 1,31,21,92,22,12.02.0
Veľká Británia1,81,61,30.81,21,31,41,3

CPI ročnej inflácie - vládne cielené meranie- zostalo nezmenené na 1,9 % v januári.
Najväčší stúpajúci efekt na ročnú mieru CPI pochádza z transportu. Tento rok rástli ceny palív, priemerná cena za liter ultra-nízko sírnatého benzínu bola okolo 1,7p, minulý rok ceny narástli až na 3p za liter. V závislosti od toho, ceny leteniek klesli menej ako v minulom roku. Preto nárast cestovného v decembri 2005 bolo menší ako za uplynulé obdobie, hlavne na medzinárodných trasách.
Ďalší významný stúpajúci efekt bol spôsobený zmenami v cenách pevných telefónnych sieti.
Tlak na CPI smerom nadol spôsobil nábytkársky priemysel, kde ceny nábytku klesali viac ako rok predtým a tovary a služby všetkého druhu ovplyvnené hlavne finančnými službami.
Ďalší pokles vyvolal pokles cien zábavy, kultúry, dovoleniek, vybraných hier a hračiek. Čiastočný vyvážený rastúci efekt spôsobili média.
Znižujúci efekt na úroveň celkovej inflácie mali zmeny v cenách jedla, určitých druhov zeleniny, oblečenia a obuvy.

Úroveň zamestnanosti v (%)

19941995199619971998199920002001200220032004
EU (25 countries):::60.661.261.962.462.862.862.963.3
EU (15 countries)59.860.160.360.761.462.563.464.064.264.364.7
Veľká Británia67.968.569.069.970.571.071.2 (b) 71.471.371.571.6

Úroveň zamestnanosti klesla na 71,4% za posledný kvartál 2005. Trend zamestnanosti klesá, zatiaľ čo trend úrovne nezamestnanosti rastie. Ale číslo ľudí registrovaných v Jobseeker´s Allowance benefit klesá. Počet dobrovoľne nezamestnaných ľudí sa zvýšil.
Úroveň zamestnanosti práceschopného obyvateľstva bola za posledné 3 mesiace, do konca decembra 2005 71,4%, čo znamená pokles o 0,2% oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka.
Počet zamestnaných ľudí bol 28,77 mil, o 57 000 menej ako v predchádzajúcom kvartáli a o 183 000 menej ako v roku 2004. Kvartálny pokles na celkovej zamestnanosti bol zavinený poklesom počtu zamestnaných, obzvlášť žien.
Celkový počet odpracovaných hodín za týždeň bol 922,0 mil.
Nezamestnanosť dosiahla 5,1%.Počet nezamestnaných sa zvýšil o 123 000 za rok a dosiahol 1,54 mil. Počet ekonomicky neaktívnych ľudí v produktívnom veku sa zvýšil o 59 000 na 7,95 mil., čo je najväčšie číslo od začiatku roku 1971.Je to spôsobené zvýšeným počtom žien v domácnosti.

HDP na jedného obyvateľa
index EU-25 = 100

19961997199819992000200120022003200420052006
EU (25 countries)100100100100100100100100100100100
EU (15 countries)109109109110110110109109 (f) 109 (f) 108 (f) 108 (f)
Veľká Británia109112112112113113116116116116 (f) 116 (f)

Rast HDP v %

1996199719981999200020012002200320042005
EÚ2,31,42,42,82,83,71,70,90,61,8
Veľká Británia2,92,83,33,12,93,92,31,82,23,1

HDP rástol v štvrtom kvartáli 2005 o 0,6%. Celkovo vzrástla v roku 2005 britská ekonomika o 1,8%. Rast v štvrtom kvartáli bol ťahaný hlavne sektorom služieb a dôrazom na dopravu, komunikáciu, finančné a obchodné služby. Pokles bol zaznamenaní vo výrobe, a mierny nárast verejných službách. Spotreba obyvateľstva vzrástla o 1,0% oproti roku 2004.
Rástol aj export, za posledný štvrťrok o 1,1% , z toho export tovarov vzrástol o 1,7% pričom export služieb sa nezmenil. Import vzrástol o 0,3%, z čoho dovoz tovarov vzrástol o 0,7% a dovoz služieb poklesol o 0,9%.

Úrokové sadzby vo Veľkej Británii v %

1996199719981999200020012002200320042005
3-mesačná medzibanková úr.sadzba
6,116,927,425,556,195,044,063,734,644,76
Overnight6.527.225.225.85 (b)5.093.953.664.424.73
Dlhodobé úrok. sadzby7.947.135.605.015.335.014.914.584.934.46

Vývoj GBP/USD a EUR/USA

1996199719981999200020012002200320042005
USD1111111111
GBP0,6530,6340,6410,6110,6040,6180,6610,6940,6670,612
EUR0,9381,0851,1171,0610,885

Záver

Vo svojej práci som sa snažila opísať menový systém, menovú politiku Bank of England a tiež stručne zachytiť ekonomickú situáciu vo Veľkej Británii v predchádzajúcich rokoch, hlavne v roku 2005.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Analýza agregátnych ukazovateľov vo Veľkej Británii