Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (United Kingdom of Great Britain and Nothern Ireland) je jeden z najvyspelejších štátov sveta, zaujíma významné miesto v priemysle, medzinárodnom obchode, v leteckej a námornej doprave, či vo vývoze kapitálu a investícií...
Nachádza sa v západnej Európe, severozápadne od Francúzka v podobe siedmych ostrovov a zaberá plochu 244 820 km2, z čoho 3230 km2 zaberá voda. Pobrežná čiara je dlhá 12 429 km, ak zahrnieme aj Rockallské a Shetlandské ostrovy. Z celkovej plochy je 25 % orná pôda, 46 % tvoria pasienky, 10 % lesný porast. Zavlažovaná plocha je 1080 km2. Teritoriálne moria sú 12 námorných míľ od pobrežia a exkluzívna zóna pre rybolov je 200 námorných míľ od pobrežia.
Británia sa delí na 47 krajín, 7 metropolitných oblastí, 26 dištriktov, 9 regiónov a 3 ostrovy. 4 historické oblasti - Anglicko (Greater London, 6 metropolitných grófstiev, 39 grófstiev), Škótsko (9 krajov a 3 ostrovné oblasti), Severné Írsko (26 okresov), Normanské ostrovy a ostrov Man sú autonómnymi časťami Británie. Čo sa týka obyvateľstva, 81.5 % Angličania, 9.6 % Škóti, 2.4 % Íri, 1.9 % Walesania, 1.8 % Ulsteri a zvyšok tvoria Galovia a farební prisťahovalci. Hlavné mesto je Londýn so 6 754 000 obyvateľov. Celkovo žije v Británií 57 591 677 obyvateľov (júl 1997), prevažujú ženy, 19 % tvoria populáciu deti (0-14 rokov), 15-64 ročný tvoria 65 % obyvateľstva a ľudia nad 65 rokov tvoria 16 %. Prírastok obyvateľstva je 0.24.

Pôrodnosť je 11.83/1000 obyv. a úmrtnosť 10.77/1000 obyv. Briti sa dožívajú priemerného veku 77.25 rokov, muži 74.67 a ženy 79.96 rokov. Na jednu ženu pripadá asi 1.65 detí. 27 miliónov obyvateľov vyznáva anglikánske náboženstvo, 9 miliónov Rímsko-Katolícke, 1 mil. Muslimské, 800 000 Presbyteriánske... Úradným jazykom je Angličtina, ktorou hovorí drtivá väčšina obyvateľstva, ale používa sa aj Walesština (26 % obyv. Walesu), či Škótština (asi 60 000 Škótov). Nezávislosť Británie sa datuje od 1 januára 1801, kedy bolo celé územie stabilizované. Typ vlády: konštitučná monarchia (kráľ + parlament). Najväčší Britský štátny sviatok sú narodeniny kráľovnej (druhá nedeľa v mesiaci Jún). Na čele štátu stojí kráľovná Queen Elizabeth II. (od 6 februára 1952), jej nástupca je Prince Charles. Na čele vlády stojí Prime Minister (Tony Blair), vládny kabinet tvorí kabinet ministrov, ktorých určuje prime minister. Parlament tvorí snemovňa lordov (1200 kresiel) a dolná snemovňa (659 kresiel).

Spojené kráľovstvo je jednou z najväčších svetových obchodných mocností a finančných centier a kapitalistická ekonomika štátu patrí medzi 4 najväčšie v západnej Európe. Veľká Británia je členom EU, OSN a NATO
Pred 17 rokmi vládnuci Toriovia zredukovali osobné vlastníctvo. Poľnohospodárstvo je veľmi intenzívne, vysoko mechanizované a jeho produktivita sa radí nad európsky štandard. Produkuje okolo 60 % z celkového množstva potravín.
Británia má obrovské zdroje uhlia a zemného plynu, a taktiež rezervy ropy, inak sú zásoby nerastných surovín nedostatočné. Ako platidlo sa používajú libry, 1 libra šterlingov = 100 pencí. Výnosy tvorí asi 421.5 miliárd amerických dolárov a náklady 474.9 miliárd dolárov. Prevažuje vývoz, rôzny tovar, stroje palivá, chemikálie polotovary a dopravné prostriedky. Anglicko vyváža najmä do partnerských štátov Európskej uníe, ktorej je tiež členom. Štátny dlh sa odhaduje len na 16.2 miliárd dolárov.

Doprava – železnice tvoria spojnice medzi jednotlivými oblasťami v celkovej dĺžke 17 651 km, používajú sa vo väčšine na nákladnú prepravu. Cestnú sieť tvorí asi 388 831 km ciest, lodná doprava je možná riekami (najmä počas prílivu) asi 3200 km. Potrubná preprava – surová ropa 933 km, petrolej 2993 km, a zemný plyn 12800 km. Najvýznamnejšie prístavy sú: Aberdeen, Belfast, Bristol, Cardiff, Grangemouth, Hull, Leith, Liverpool, London, Manchester, Sullom Voe, Tees a Tyne. Kráľovské loďstvo tvorí 150 lodí z celkových 2 719 891 lodí. Británia má 387 letísk.

Británia je veľmi vyspelý štát s dobre rozvinutím hospodárstvom a rozkvitajúcim turizmom, ale ani tak sa nemôže vyhnúť problémom. Napr. otázka postavenia Severného Írska v Írsku, Gibraltarský problém so Španielmi, spor s Argentínov o Falklandské ostrovy, Južnú Georgiu a Južné Sandwichské ostrovy, spor o Rockalldské ostrovy s Dánskom a Islandom. Anglicko sa tiež stáva vstupnou bránou pre latinsko-amerických priekupníkov s kokaínom, ktorí prenikajú na Európsky trh, výrobcovia syntetických drog, heroínu, centrum prania špinavých peňazí. Taktiež nemalým problémom Británie je veľké znečistenie, najmä v metropolitných oblastiach.

Menová politika
Britský bankový systém sa skladá z centrálnej banky a komerčných bánk, ktoré poskytujú základné bankové služby. Centrálnou bankou je Bank of England, prezývaná tiež ako “Old lady“. Bola založená rozhodnutím parlamentu a panovníka v roku 1694. Má výhradné právo vydávať bankovky v Anglicku a Walse. Za vydávanie mincí zodpovedá Royal Mint (kráľovská mincovňa). Banka sa zaviazala udržiavať monetárnu a finančnú stabilitu. O výške úrokových sadzieb rozhoduje Banková komisia pre monetárnu politiku. Výšku úrokových sadzieb stanovuje v súlade s inflačným cieľom, ktorý každoročnej stanovuje Chancellor of the Exchequer. Banka implementuje rozhodnutie o úrokovej sadzbe prostredníctvom fungujúceho finančného trhu. Banka určí úrokovú sadzbu, za ktorú požičiava bankám a ostatným finančným inštitúciám. Je tesne prepojená s finančným trhom. Tento kontakt veľkým dielom prispieva k informovanosti o jej práci, vrátane úloh týkajúcich sa finančnej stability, a publikačnej činnosti o monetárnej a bankovej štatistiky.

Bank of England sa skladá zo 4 hlavných častí, Monetárna analýza a štatistika, Trh, Finančná stabilita a Bankový servis. Táto štruktúra funguje od roku 1998.
Menová analýza a štatistika zodpovedá za realizáciu ekonomických analýz, potrebných pre menovú stabilitu. Štvrťročne vydáva buletíny a inflačné reporty.
Finančná stabilita zodpovedá za stabilitu celého finančného systému ako celku.
Trh určuje výšku úrokových sadzieb a implementuje ju vzhľadom na likviditu v bankovom sektore.
Bankový servis realizuje služby pre vládu a ostatné finančné inštitúcie.

Mnoho finančných operácií je vykonávaných mimo bankového systému, touto činnosťou sa zaoberajú predovšetkým finančné korporácie, investičné a iné združenia, stavebné spoločnosti a podobne. ). Za menovú politiku zodpovedá Bank of England a za fiškálnu politiku Ministerstvo financií a práce. Banka reguluje menovú politiku vlády a zároveň pôsobí ako hlavný bankár vlády.
Jedným z dvoch hlavných cieľov Bank of England je cenová stabilita. Cenová stabilita je zameraná na cenovú stabilitu, nízku infláciu a dôverihodnosť meny. Stabilné ceny sú stanovené inflačným cielením zo strany vlády, ktoré sa banka snaží regulovať prostredníctvom rozhodnutí o úrokovej sadzbe, ktoré stanovuje Komisia monetárnej politiky.

Hlavným cieľom každej centrálnej banky je bezpečnosť hodnoty meny z hľadiska toho aké hodnoty bude nadobúdať. Rastúce ceny – inflácia – znižuje hodnotu peňazí. Monetárna politika je riadená tak, aby dosahovala tento cieľ a riadila sústavu pre neiflačný ekonomický rast. Tak ako vo väčšine rozvinutých krajinách, je monetárna politika vo Veľkej Británii riadená hlavne prostredníctvom vplyvu na cenu peňazí – úrokovej sadzby. V máji 1997 dala vláda banke nezávislosť na stanovenie monetárnej politiky prostredníctvom úrovne úrokových sadzieb, tak aby sa zhodovala s vládnym inflačným cielením – práve na 2%.
Nízka inflácia však nie je všetko. Je to, ale dôležitý faktor, ktorý napomáha podporiť dlhodobú stabilitu v ekonomike. Cenová stabilita je predpoklad na dosiahnutie ďalšieho ekonomického cieľa, sústavného rastu a zamestnanosti. Vysoká inflácia môže ohroziť funkčnosť ekonomiky.

Británia a euro
Veľká Británia zatiaľ nie je pripravená na zavedenie eura. Taký je očakávaný záver britského ministra financií Gordona Browna. Dve tretiny z Britov podľa výskumov verejnej mienky preferujú zachovanie vlastnej meny – britskej libry. Keďže T. Blair patril k tej pätine Britov, ktorí euru verili, môže to považovať za svoju osobnú prehru. Väčšina populácie, podobne ako v Dánsku či vo Švédsku, jednotnú menu stále odmieta. A nie celkom neoprávnene. Vyplýva to z osemnástich čiastkových analýz, o ktoré sa pri hodnotení eura opiera aj britský minister financií Gordon Brown. Spoločná mena by podľa nich pozitívne pôsobila iba v oblasti zahraničného obchodu. Ak by sa krajina pripojila k eurozóne, jej obchodná výmena by narástla – efekt na výrobu, a teda hospodársky rast by bol pozitívny. Zvýšená konkurencia na trhu tovarov a služieb by navyše spomaľovala rast cien.

Mimo zahraničného obchodu sa však Británii oplatí ostať pri libre. Ako príklad možno použiť trh nehnuteľností. Hoci na prvý pohľad ide o menej podstatný sektor, vo Veľkej Británii patrí medzi najsledovanejšie. Ceny bytov tu vzrástli za posledných osem rokov dvaapolnásobne a o ekonomických dôsledkoch prípadného spľasnutia realitnej bubliny sa živo diskutuje. Úrokové sadzby Európskej centrálnej banky by podľa britského ministerstva financií mohli viesť k nestabilite. Tradícia hypotekárneho financovania je v Británii podstatne dlhšie ako v Európe, čomu zodpovedá aj väčší objem poskytnutých úverov. Okrem toho, na trh nehnuteľností sú nadviazané ďalšie trhy s cennými papiermi. Aj preto je tamojší obchod s realitami citlivejší na zmeny sadzieb ako v krajinách kontinentálnej Európy. Euro aj dolár. Ďalšiu diskusiu vyvoláva určenie hraníc, v ktorých by sa libra pred prijatím eura musela hýbať, rovnako ako stanovenie záverečného fixného kurzu. Vzhľadom na zloženie zahraničného obchodu, v ktorom sú USA zastúpené silnejšie ako v ostatných európskych štátoch, libra sa musí vyrovnať tak s eurom, ako aj dolárom.