VÝROBNÉ STATKY, SLUŽBY, VÝROBNÉ FAKTORY
dopyt, ponuka :Cieľom a podstatou ekonomickej činnosti ľudí je vytvárať statky a služby a tým uspokojiť svoje potreby. - potreba je uvedomený alebo neuvedomený nedostatok - väčšina ľudských potrieb je uspokojovaná výrobou statkov a služieb - pod vplyvom statok rozumieme každú vec, ktorá slúži na uspokojenie ľudských potrieb
Statky možno rozdeliť na :
- voľné
- ekonomické
voľné statky : v prírode voľne dostupné
ekonomické statky : predmety, ktoré neexistujú v neobmedzenom množstve a ktoré sú výsledkom výrobnej činnosti ľudí.
- pre ekonomické statky je typická ich vzácnosť, ktorá vyplýva z obmedzenosti zdrojov a zároveň z ich užitočnosti
Potreby môžeme členiť z rôznych hľadísk :
- z vývojového pohľadu sú to potreby primárne ( príjmanie potravy ... ) a sekundárne ( potreby, komunikácie ... )
- z hľadiska subjektov ich členíme na individuálne, kolektívne a spoločenské.
Svoje potreby ľudia uspokojujú spotrebovaním statkov – tomuto hovoríme spotreba.
- človek nedokáže z množstva potrieb uspokojiť všetky, preto sa musí rozhodovať a spotrebu niektorých statkov uprednostniť
- spotrebu ovplyvňuje bohatstvo, príjmy spotrebiteľa a jeho rozhodnutie akú časť svojich príjmov uvolní
výrobky - sú hmotné ekonomické statky, ktoré vystupujú ako predmety krátkodobej spotreby ( potraviny, obuv ... ) alebo dlhodobej spotreby ( auto ... )
služby - sú nehmotné ekonomické statky na rozdiel od výrobkov sa spotrebujú v momente keď sa poskytnú - aj poskytovanie služieb si vyžaduje prítomnosť výrobných faktorov ( napr.: služby verejnej dopravy vyžadujú úpravu vozidiel )
- činnosti súvisiace s reprodukciou sú ekonomické činnosti rôznych ekonomických subjektov ( domácnosti, podniky, štát )
- všetky subjekty, ich činnosť a výsledky, ekonomické vzťahy medzi nimi, prírodné a osobné bohatstvo, ktoré využívame – to všetko tvorí ekonomiku
statky - sú veci na uspokojenie človeka a delíme ich na :
- voľné ( nie sú výsledkom výroby )
- vzácne ( sú výsledkom výroby )
- podľa účelu používania :
- kapitálové
- spotrebné
- ekonomika ktorá vyprodukuje viac výrobkov ako obyvatelia dokážu spotrebovať je prebytkom ekonomiky, opakom je nedostatok- rozšírenie spoločnej deľby práce, za hranice štátov viedlo k medzinárodnej deľbe práce a vzniku svetového trhu- v medzinárodnej deľbe práce sa stávajú špeciálnymi výrobcami jednotlivé krajiny- preto je pre súčasný svet charakteristická vzájomná prepojenosť jednotlivých ekonomík- ekonomiky uzavreté pred svetom existujú dočasne- ekonomické subjekty sa odlišujú charakteristikou výstupu, formou vlastníctva alebo formálnosťou činnosti- na základe týchto kritérí členíme ekonomiku na sektory :
1.primárny sektor : činnosti s prírodnými procesmi a živ.org. ( poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ťažobný priemysel ... )
2.sekundárny sektor : činnosti s premenou zdrojov prírody a činnosti spojené s priemyselným rozvojom ( energetika, strojárstvo ... )
3. terciálny sektor : sú to služby obyvateľstva a obsluhovaním prvých dvoch fáz
4. kvarciálny sektor : informačné služby zamerané na tvorbu a prenos informácii
Výrobné vstupy :
práca - cieľavedomá činnosť ľudí na výrobu statkov a služieb - je to súhrn fyzických a psychických vlastností človeka
prírodné zdroje - všetko čo sa získava z prírody
kapitál - sú to statky, ktoré slúžia na výrobu statkov a služieb - fyzický a finančný
Výrobné výstupy :- sú to výrobky alebo služby- môže mať formu : - finálneho výrobku, polovýrobku, nepodarku
- výrobok, ktorý je určený na predaj – tovar
PONUKA : - je množstvo tovaru, ktoré výrobcovia dodávajú pri určitej cene na trh - ponuku okrem ceny výrobku ovplyvňujú tieto faktory :
a) náklady výroby ( na náklady produkcie ) – pokles nákladov umožní s rovn. strojmi vyrobiť väčší počet výrobkov
b) ceny alternatívnych výrobkov – pokles cien hovädzieho mäsa povedie poľnohospodárstvo k zvýšeniu ponuky bravčového mäsa a to aj vtedy keď sa jeho cena nemení
c) organizácia trhu – činnosť trhu môže byť ovplyvnená : štátnym opatrením ...
d) zmeny výrobných podmienok – vyjadrujú vplyv počasia na ponuku výrobkov
Graf : P - znázorňuje vzťah medzi objemom produkcie ( Q ) a cenou produkcie ( P ) - s rastúcou cenou rastie počet výrobkov a tým aj ponuka - podľa tohto zákona vyvoláva rast ceny rast ponuky a naopak - predávať za vysokú cenu je pre výrobcu zaujímavejšie než predávať lacno, pri vyšších cenách obsiahne aj vyšších Q tržieb a pri rovnakej miere nákladov aj vyšší zisk ( množstvo ) - ponuková krivka má rastúci tvar preto, že ostatný výrobcovia obmedzia výrobu iných výrobkov v prospech výrobkov s vyššou cenou- ďalšou príčinou je skutočnosť, že do výroby vstupujú noví výrobcovia a to i tí, pre ktorých vzhľadom k ich nákladom a predchádzajúcej cene bola vtedy výroba nulou- ponuková krivka vyjadruje závislosť množstva na cene, ostatné faktory neberieme do úvahy- pokles ceny substítov nám posunie krivku doprava ( ak sa zvýši cena hov.mäsa zvýši ponuka bravčového mäsa )
DOPYT :- je množstvo tovaru, ktoré sú kupujúci ochotní za určitú cenu kúpiť- závisí na rade faktorov no rozhodujúcim faktorom je cena- dopyt po tovare sa podľa zákona klesajúceho dopytu mení v opačnom smere než cena, čiže platí že ak cena zrastie dopyt klesne a ak klesá cena a tovar sa stáva lacnejším stáva sa príťažlivejší pre kupujúcichDopyt okrem ceny zabezpečujú aj tieto faktory :a)zmeny cien substitútov a komplementovb)zmena výšky dôchodku. Keď stúpnu príjmi obyvateľstva, zvyšuje sa dopyt po predmetochdlhodobej spotreby c) kus, zvyky, preferencie ľudí sú vplyvy pôsobiace diferencovane podľa štátov, oblastí ...- ak sa zmení niektorý z týchto faktorov dochádza k posunom dopytovej krivky
