Nevýhodou je možnosť využitia len jedného kritéria (ceny).
Dražby sú v rámci velkej privatizácie najmenej používanou metódou.

Verejná súťaž
Metóda verejnej súťaže je považovaná za najtransparentnejšiu metódu a so súťaživosťou a možnosťou prístupu širokého okruhu záujemcov, ktorú poskytuje, sa považuje za najvýhodňejšiu metódu.
Základné princípy verejnej súťaže sú:
· povinnosť všetkých jej účastníkov postupovať pri jej realizácii v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
· všetkým účastníkom musia byť poskytnuté rovnaké informácie a stanovené rovnaké podmienky,
· výber najvhodnejšieho návrhu sa uskutoční podľa zásad slobodnej a čestnej súťaže a zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými navrhovateľmi.

Neštandardné metódy sú tie metódy, ktorých aplikácia na rozdiel od štandardných prichádza do úvahy tam, kde neexistujú trhové inštitúcie, sústava cien je deformovaná, funkcia peňazí je obmedzená, nie sú primerané právne predpoklady a pod. Sú to metódy špecificky „šité“ na konkrétne podmienky určitého štátu. U nás bola uplatňovaná ako neštandardná metóda kupónová privatizácia, ktorú neskôr nahradila dlhopisová privatizácia.






3. Privatizácia na Slovensku
Po páde komunizmu v r. 1989 bol základným cielom procesu privatizácie transformácia ekonomiky na podmienky trhového hospodárstva a tento proces je podmienený zásadnou zmenou vlastníckych vzťahov. V podmienkach Slovenskej republiky sa tento proces presadil v r. 1990 ako súčasť ekonomickej reformy v rámci ČSFR. Proces transformácie zahŕňa reštitúcie, t.j. vrátenie majetku bývalým vlastníkom, prechod vymedzeného majetku štátu do vlastníctva obcí, likvidáciu neefektívnych štátnych podnikov, malú a veľkú privatizáciu. V rámci týchto foriem transformácie rozhodujúci význam a najväčší podiel na prevode majetku štátu na iné osoby má malá a veľká privatizácia. Malá privatizácia
Privatizácia podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické a fyzické osoby v znení neskorších predpisov, tzv. malá privatizácia bola prvou etapou privatizácie a uskutočnila sa v rokoch 1991 až 1993. Išlo o časove a rozsahom ohraničenú prvú etapu transformácie, ktorá však spolu s reštitúciami položila pevný základ súkromného sektoru v obchode, službách a v miestnom a malom priemysle. Jedinou metódou bola verejná dražba pri ktorej na nadobúdatela neprechádzali záväzky privatizovanej prevádzkovej jednotky. Finančné prostriedky získané z malej privatizácie boli príjmami osobitného účtu MSPNM SR, ktorý nie je súčasťou zdrojov štátneho rozpočtu. Tieto finančné prostriedky boli v znení neskorších predpisov prevedené z osobitného účtu MSPNM SR na FNM SR v rokoch 1993 - 1998 v celkovom objeme 12,1 mld. Sk.
Veľká privatizácia
Velká privatizácia bola rozdelená na prvú a druhú vlnu kvôli náročnosti procesu z hľadiska procedurálneho, počtu privatizovaných subjektov ako aj objemu majetku vstupujúceho do privatizácie. Legislatívny rámec pre prevod majetku štátu počas velkej privatizácii bol zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Tento zákon bol počas privatizácie 19 krát novelizovaný. V období rokov 1991 - 1993 prebiehala 1. vlna privatizácie, ktorá zahrnula majetok 678 štátnych podnikov v celkovej hodnote 169 mld. Sk a týkala sa majetku štátnych podnikov z oblasti priemyslu, služieb a ostatných oblastí. Uplatňovali sa neštandardné metódy, hlavne kupónová privatizácia. 2.