440/2000 a vytyčuje štyri základné úlohy v oblasti telekomunikácií v tomto trojročnom období:

komercionalizácia - „vyčistenie" frekvencií pre mobilných operátorov a to tak na sieti GSM (frekvencie 900/1800 MHz), ako aj uvoľnenie siete UMTS (mobilné siete tretej generácie v súčasnosti využívané iba na armádne účely; 1900 - 2170 MHz)
privatizácia - ukončenie privatizácie ST a tým zvýšenie objemu súkromného kapitálu v odvetví telekomunikácíí
liberalizácia - ukončenie monopolu ST na hlasovú službu a tým aj liberalizácia cien, ktorá je základným predpokladom úspešnej konkurencie; tiež vytvorenie nezávislého regulačného orgánu, ktorý nebude súčasťou ministerstva, ako v súčasnosti Telekomunikačný úrad SR
konkurencia - vytvorenie podmienok pre viac operátorov na pevnej sieti
Ďalej Telekomunikačná politika vytyčuje niektoré projekty, ktoré sú spoločne označované ako Projekt Informačnej spoločnosti, prebiehajúci v rámci celosvetového projektu GIS (globálna informačná spoločnosť). Zahŕňa najmä európsky projekt eEurope a národný projekt pripojenia stredných škôl na sieť Internet Infovek. Z Telekomunikačnej politiky vyplývajú aj legislatívne úlohy, najmä zákony o elektronickom obchode a podpise. IV. Distribúcia tlače na Slovensku
--------------------------------
Do oblasti spojov zahŕňame aj distribúciu tlače. Je to významný pilier demokracie, ktorého fungovanie zabezpečuje predpoklady pre dodržiavanie Ústavou garantovanej slobody tlače. Veľký význam má najmä sieť novinových stánkov a podobných zariadení na predaj periodickej tlače, ktorých je v SR približne päťtisíc a zabezpečujú až 96 % jej predaja. Trh distribúcie tlače bol liberalizovaný už v roku 1990, keď naň vstúpil popri Poštovej novinovej službe, a. s. (PNS) aj súkromný Mediaprint-Kapa, s. r. o. Poštová novinová služba vznikla v r. 1954. Najprv bola súčasťou pošty, pretože tá mala najrozvinutejšiu prepravnú sieť. Do roku 1990 to bol monopolný distribútor tlače. V roku 1993 vznikla samostatná slovenská PNS. O rok neskôr sa transformovala PNS na akciovú spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu. V tom istom roku vláda (premiér J. Moravčík) schválila privatizačný projekt PNS, ktorý rátal s 51 % účasťou štátu (z toho 34 % trvalý podiel). Privatizácia sa však do r. 1998 neuskutočnila. Vo februári 1998 odkúpila spoločnosť Danubiaprint, a. s. - najsilnejšia tlačiarenská spoločnosť, ktorá tlačila 5 z 8 celoslovenských denníkov - 97 % akcií PNS. Tým však nastala koncentrácia, čo podlieha schvaľovaciemu konaniu PÚ SR. Pôvodný návrh, aby kúpna zmluva medzi Fondom národného majetku (FNM) a Danubiaprintom začala platiť až potom, čo PÚ SR koncentráciu odobrí, sa neakceptoval. FNM uzavrel kúpnu zmluvu s Danubiaprintom s klauzulou, že ak PÚ SR koncentráciu neodobrí, bude mať FNM právo od zmluvy odstúpiť. Predajná cena PNS bola 190 mil. Sk rozdelená na splátky do r. 2004 spolu s investičným záväzkom Danubiaprintu 220 mil. Sk. Účtovný zisk PNS za rok 1997 bol zisk 40 mil. Sk. Nové vedenie však argumentovalo, že pri kontrole zistili, že reálne je PNS v strate. Splátky veriteľom - vydavateľom periodickej tlače v tom čase meškali v priemere dva týždne. Prepojením s Danubiaprintom sa však spojili aj finančné toky. PNS môže totiž profitovať z toho, že peniaze od predplatiteľov dostáva na začiatku predplatiteľského obdobia (najčastejšie rok), ale vydavateľom ich platí postupne. PNS „požičiavala" peniaze svojmu akcionárovi - Danubiaprintu, z hľadiska PNS za nevýhodných podmienok.