V roku 1999 sa ich objem síce znížil (pošta bola medzi podnikmi s najvyšším úbytkom aktív), ale akvizíciou PNS nastane pravdepodobne opačný posun. Efektívnym využívaním svojich aktív si pošta môže zabezpečiť alternatívny dlhodobý zdroj príjmov. Z hľadiska štruktúry príjmov, najdôležitejšími klientmi pre poštu sú podniky. 80 % príjmov tvoria príjmy z reklamy, ktoré majú v ponuke poštových služieb rôznu podobu. Od letákových zásielok, cez tzv. tlačoviny, katalógy (infotlačoviny) až po reklamu na poštových zásielkach. V súčasnosti je SP v situácií, keď je každý produkt (s výnimkou balíkov) rentabilný. To sa už nedá povedať o jednotlivých poštách; z 1622 pôšt si na seba dokáže zarobiť len približne 200 (12,33 %). Až 60 % nákladov SP tvoria osobné náklady. A to mzdy v SP zaostávajú za celoslovenským priemerom o 1000 - 1500 Sk. Z toho je zrejmé, že náklady pošty sú z prevažnej väčšiny len na bezprostredné zabezpečenie svojej činnosti. Z rozvojových projektov investovala v r. 1999 pošta len do dokončenia Projektu rozvoja pôšt do roku 2000 88,3 mil. Sk, na podnikový informačný systém, ktorý sa vysporiadal s problémom Y2K (prechod na rok 2000) SAP R/3 13 mil. Sk a bežné (obnovovacie) investície predstavovali 127,5 mil. Sk. Perspektívnou oblasťou pre poštu by mohlo byť vykonávanie vedľajších činností. Tu pošta podľa môjho názoru nedostatočne využíva svoj potenciál. Z hlavnej činnosti plynie pošte až 90 % výnosov. Pritom má pošta na pridružené činnosti ten najlepší predpoklad. Vybudovaná sieť vyše 1600 pôšt po celom Slovensku - nepopierateľne má najbližšie k potencionálnym zákazníkom. Zdroje pre svoju činnosť by SP mohla získavať aj z výnosu z investícií - napr. z Poštovej banky, a. s., kde je po poslednom zvyšovaní základného imania majiteľom 12,5 % akcií. Táto banková inštitúcia, ktorej SP ponúkla k dispozícií svoju infraštruktúru, mala však v ostatnom období dosť veľké finančné problémy, a tak je finančný tok opačný - SP investovala do zvýšenia základného imania 240 mil. Sk. Ak však Poštová banka zlepší svoje hospodárenie, môže v budúcnosti SP využiť tieto zdroje najmä na investície do poštových činností. Projektov je totiž viacero, ale ich vysoká finančná náročnosť a nedostatok peňažných prostriedkov ich nedovoľujú zrealizovať. Zo všetkých spomeniem len projekt priblíženia služieb občanom. SP plánovala zriadiť vysunuté poštové pracoviská napr. poštové priehradky v obchodných domoch, kde by poskytovala svoje najzákladnejšie služby. Problémom sú však vysoké náklady na vybudovanie a najmä prevádzku takýchto aktivít (najmä prenájom týchto priestorov).