SPOJE POSPÁJANÉ KAUZAMI
=====================

Úvod
-----
Spoje patria spolu s dopravou medzi tie verejno-prospešné služby, s ktorými prichádzame do styku takmer denne. Preto ich - v porovnaní s inými verejnými službami - vnímame veľmi citlivo. Bez spojov si dnes nevieme ani život predstaviť. Spoje (najmä telekomunikácie a pošta) nám pomáhajú v komunikácií s našim okolím, najmä tým vzdialenejším. Svoju prácu, v ktorej som sa snažil rozobrať možnosti financovania spojov u nás, som skoncipoval trocha netradične. V maximálnej možnej miere som sa vyhol teoretickým a všeobecným konštatovaniam, naopak sústredil som sa na konkrétne údaje, ktoré som získal najmä z Internetu. Keďže cieľom seminárov z Financií verejno-prospešných organizácií je najmä diskusia o aktuálnych otázkach, vypichol som vo svojej práci niekoľko tém, o ktorých si myslím, že by boli vhodné na diskusiu na seminári. Problematika spojov je natoľko široká, že na odporúčanom počte strán ju nemožno dostatočne vystihnúť. Preto som sa venoval len vybraným zaujímavým okruhom otázok z prostredia spojárskych podnikov. I. Spoje v SR
-------------
Pod pojmom spoje rozumieme najmä prevádzkovanie telekomunikačných služieb a činnosti súvisiace s dopravou zásielok (pošta). V našich podmienkach do tejto oblasti verejno-prospešných služieb zaraďujeme aj distribúciu tlače, ktorá sa postupom času oddelila od pošty, ale jej verejno-prospešnosť je len ťažko popierateľná. Verejno-prospešný charakter spojov vyplýva najmä z infraštruktúry. Ako mnohé iné verejno-prospešné služby, aj poskytovanie služieb spojov je založené na tzv. sieťovej organizácií. Táto predstavuje vybudovanú technickú a organizačnú infraštruktúru. Vybudovanie inej - paralelnej siete by bolo ekonomicky náročné a najmä nehospodárne. Preto je záujmom štátu, aby tieto prirodzené monopoly nezneužívali svoje monopolné postavenie, lebo by to ohrozilo dostupnosť ich služieb, ktoré sú v každodennom živote veľmi potrebné. Spoje spadajú do kompetencie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré je (spolu so svojimi organizačnými zložkami) v súčasnosti jediným regulačným orgánom v tomto odvetví, i keď dôsledkom aproximačných procesov sa regulačné orgány konštituujú ako na výkonnej moci (a teda ministerstve) nezávislé orgány. Privatizácia v oblasti spojov
Je zrejmé, že privatizácia neobišla ani rezort spojov.

Na tomto mieste treba zdôrazniť, že do spojov už krátko po začiatku transformácie ekonomiky na trhové hospodárstvo vstúpili aj súkromné subjekty, významné postavenie - aj vďaka zákonom garantovanému monopolu - si však zachovali štátne subjekty Slovenská pošta, š. p., Slovenské telekomunikácie, š. p. a Poštová novinová spoločnosť, š. p. Privatizáciu prirodzených monopolov rieši u nás zákon 92/1991 Zb. v znení neskorších zmien o strategických podnikoch. Prvá novinová spoločnosť, š. p. v ňom nikdy nefigurovala, od začiatku celého procesu privatizácie sa rátalo s predajom väčšej časti štátneho podielu v tomto podniku. Slovenské telekomunikácie, š. p. figurovali medzi podnikmi, ktoré mali ostať vo vlastníctve štátu. Ostatnou novelou tohto zákona sa však stal aj tento podnik „privatizovateľný", pričom zákon neurčuje podiel štátu na jeho vlastníctve. Slovenská pošta, š. p. je v zmysle tohto zákona zaradená medzi tie podniky, ktorých privatizácia je vylúčená. To korešponduje s európskym trendom, pretože všade v Európe - s výnimkou Holandska - sú pošty štátne. II. Slovenská pošta, š. p.
------------------------

Slovenská pošta, š. p. Banská Bystrica zabezpečuje širokú škálu poštových služieb. Tie by sa dali rozdeliť do troch kategórií:

listová a balíková služba
peňažné služby
iné služby (napr. poštové priečinky, Poste Restante, propagácia na listových zásielkach apod.)
Cieľom Slovenskej pošty (SP) je byť zákaznícky orientovanou inštitúciou so spoľahlivými, primerane dostupnými a vysoko efektívnymi službami. Z tejto definície je zrejmé, že hospodársky výsledok, resp. finančná stránka je druhoradá, pre manažment pošty je prioritnou úlohou zabezpečiť chod poštového systému. To je základný identifikačný znak, na základe ktorého môžeme hovoriť o SP ako o verejno-prospešnom subjekte. 1. INFRAŠTRUKTÚRA A VÝKONY SLOVENSKEJ POŠTY

(Tabuľka 1: Infraštruktúra a výkony poštových služieb v SR)
Ukazovateľ - 1996 - 1997 - 1998
Počet pôšt - 1 617 - 1 621 - 1 624
-> z toho na vidieku - 1 343 - 1 284 - 1 287
-> počet obyvateľov na 1 poštu - 3 326 - 3 324 - 3 321
Počet doučovacích rajónov - 5 456 - 5 816 - 5 571
-> z toho cezpoľné - 1 385 - 1 379 - 1 502
Poštové schránky - 7 678 - 7 378 - 7 670
-> počet obyvateľov. na 1 schránku - 701 - 730 - 703
Obyčajné listové zásielky - 493 720 101 - 348 347 366 - 364 225 996
-> z toho do zahraničia - 26 967 314 - 18 658 448 - 16 452 408
-> zo zahraničia - 16 703 396 - 18 924 650 - 29 041 204
Doporučené zásielky - 48 190 911 - 48 979 708 - 47 780 023
-> z toho do zahraničia - 1 542 330 - 1 422 183 - 1 155 745
-> zo zahraničia - 1 436 582 - 997 407 - 1 069 474
Prioritné zásielky - 0 - 0 - 1 160 969
Počet zásielok doručovateľ.

spoločností - 0 - 0 - 638 874
Počet colne prerokovaných zásielok
-> Slovenská pošta - 430 267 - 448 779 - 1 296 666
-> neštátne subjekty - 0 - 213 659 - 91 020

Tabuľka 1 zachytáva stručný prehľad vybraných ukazovateľov poštových spoločností v SR za roky 1996 - 1998. Je z nej zrejmé, že v oblasti doručovania nepôsobí len SP, ale aj súkromné spoločnosti. Ich význam je však obmedzený existenciou monopolu na poštovú výhradu, ako i nižšou cenovou dostupnosťou. Orientujú sa najmä na podnikateľskú sféru a na doručovanie dokumentov a balíkov. Doručovanie listových zásielok dosiahlo svoj útlm v roku 1997. Potom nastal znova mierny nárast. V roku 2000 mala SP cieľ prijať cca 1,2 mil. listových zásielok denne, čo predstavuje 440 mil. ročne, a teda trend mierneho nárastu listových zásielok. Aj keď zisk - ako som už spomenul - nie je prioritnou úlohou SP, neznamená to, že by jej cieľom bola strata. Snaží sa preto tiež optimalizovať svoje výkony a dosahovať maximálnu hospodárnosť, ale tak, aby neboli ohrozené jej základné ciele - dostupnosť, kvalita a efektívnosť. S tým súvisia aj zmeny v počte pôšt, ktorý sa v r. 1999 zredukoval na 1622. 2. ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA SLOVENSKEJ POŠTY

SP si zachovalo podobnú organizačnú štruktúru ako v minulosti, tzn. organizáciu formou odštepných závodov. Odštepnými závodmi sú štyri riaditeľstvá pôšt: Západoslovenské, Stredoslovenské, Východoslovenské a Riaditeľstvo pôšt Bratislava. Takýmto riešením existujú predpoklady pre lepšiu organizáciu činnosti pošty v jednotlivých regiónoch. Keďže však jednotlivé riaditeľstvá pôšt nie sú schopné z jedného miesta dostatočne riadiť poštovú prevádzku v celom regióne, zriadili sa strediská poštovej prevádzky. Tieto sú podriadené príslušnému riaditeľstvu pôšt a riadia poštovú prevádzku na území iba niekoľkých okresov. Len v Bratislave je tento stupeň riadenia vynechaný, vzhľadom na koncentráciu pôšt na malom území a relatívne vysokú homogénnosť regiónu. Ide teda o stupeň riadenia, ktorý je najbližšie elementárnym jednotkám infraštruktúry SP - poštám. Ďalej sú v organizačnej štruktúre SP ešte dva odštepné závody. Technická ústredňa pôšt (TÚP), ktorej súčasťou je Prevádzka TÚP a Filatelistické služby POFIS. Prevádzka TÚP zabezpečuje technickú stránku fungovania pôšt - opravy a údržby, technické vybavenie pôšt a jej pracovníkov apod. Výpočtová a kontrolná ústredňa pôšt, známa tiež ako VAKÚP má na starosti počítačové spracovanie poštových výkonov. Napr. ak zasiela fyzická osoba poštovou poukážkou peniaze na účet v banke, prechádza táto transakcia práve VAKÚPom, ktorý pošle banke avízo o ich pripísaní. Grafické zobrazenie organizačnej štruktúry SP je uvedené v prílohe (linka).

Otázka do diskusie: Aké zmeny by pomohli Slovenskej pošte z hľadiska zvýšenia hospodárnosti jej činnosti, aby súčasne nebol narušený bezprostredný styk s klientom?

3. FINANČNÉ HOSPODÁRENIE SLOVENSKEJ POŠTY

(Tabuľka 2: Ekonomické ukazovatele Slovenskej pošty)
Ukazovateľ - 1997 - 1998 - 1999
Zamestnanci - 18 581 - 18 001 - 17 900
Tržby (tis. Sk) - 3 626 739 - 3 940 544 - 4 651 842
Poradie medzi podnikmi s najväčšími tržbami - 30. - 34. - 26. Hrubý zisk (tis. Sk) - 504 - 11 312 - 147 849
Aktíva (v tis. Sk) - 4 812 402 - 5 866 837 - 5 614 377

SP je už dlhodobo jedným z najsilnejších zamestnávateľov v SR. Uvádza sa na druhom až treťom mieste, v závislosti od toho, ako sa jednotlivé štatistiky pozerajú na VSŽ; či ich chápu ako jednu spoločnosť alebo ako viacero spoločností. Z tabuľky je tiež zrejmé, že počet zamestnancov SP má klesajúcu tendenciu. Podobne ako v mnohých iných štátnych spoločnostiach, aj v SP bojujú s problémom prezamestnanosti. Preto postupne znižujú počet pracovníkov. Aj tento rok sa zníži ich celkový počet. SP totiž prepustí v priebehu tohto roka všetkých pracovníkov v dôchodkovom veku. Je to akási tichá forma hromadného prepúšťania, pretože SP v tomto prípade „nevyprodukuje" nezamestnaných; dôchodcovia bez práce nie sú kvalifikovaní ako nezamestnaní. Tržby SP sa budú v tomto roku pohybovať na úrovni 5 mld. Sk. Vo výške tržieb patrí SP do tretej desiatky medzi slovenskými podnikmi. Výkonnosť SP je ovplyvnená nielen množstvom podaných zásielok, ale tiež výškou poštovného. To však stále patrí medzi regulované ceny. A história ukázala, že rozhodnutia cenového orgánu až následne reagujú na ekonomické potreby pošty. Existuje tu teda pravidelne dočasné napätie medzi výnosmi a nákladmi, a to odvtedy, čo sa zvýšia náklady pošty v dôsledku inflácie alebo deregulácie cien, až do doby, keď cenový orgán povolí a pošta pripraví podmienky pre zvýšenie poštovného. Tento fakt bol zreteľný najmä v minulom roku, keď pošta za prvý polrok (pred veľkou dereguláciou cien) dosiahla zisk 285 mil. Sk a na konci roka bol „iba" 148 mil. Sk. Vo svojej samostatnej histórií pošta vždy dosiahla zisk. Niekedy išlo o zisk iba účtovný (čistý hospodársky výsledok po zdanení skĺzol v dôsledku daňovo neuznaných položiek do straty), ale v podstate si pošta vždy udržala vyrovnaný hospodársky výsledok. V roku 1999 však pošta dosiahla výrazný zisk, svojim 148-miliónovým ziskom sa zaradila medzi najziskovejšie podniky Slovenska (23. miesto). To umožnilo pošte prevziať znova aktivity PNS, ako i investovať do rozvojových programov. SP patrí medzi najväčšie podniky aj z hľadiska výšky aktív, ktorých má v súčasnosti vyše 5,5 mld. Sk.

V roku 1999 sa ich objem síce znížil (pošta bola medzi podnikmi s najvyšším úbytkom aktív), ale akvizíciou PNS nastane pravdepodobne opačný posun. Efektívnym využívaním svojich aktív si pošta môže zabezpečiť alternatívny dlhodobý zdroj príjmov. Z hľadiska štruktúry príjmov, najdôležitejšími klientmi pre poštu sú podniky. 80 % príjmov tvoria príjmy z reklamy, ktoré majú v ponuke poštových služieb rôznu podobu. Od letákových zásielok, cez tzv. tlačoviny, katalógy (infotlačoviny) až po reklamu na poštových zásielkach. V súčasnosti je SP v situácií, keď je každý produkt (s výnimkou balíkov) rentabilný. To sa už nedá povedať o jednotlivých poštách; z 1622 pôšt si na seba dokáže zarobiť len približne 200 (12,33 %). Až 60 % nákladov SP tvoria osobné náklady. A to mzdy v SP zaostávajú za celoslovenským priemerom o 1000 - 1500 Sk. Z toho je zrejmé, že náklady pošty sú z prevažnej väčšiny len na bezprostredné zabezpečenie svojej činnosti. Z rozvojových projektov investovala v r. 1999 pošta len do dokončenia Projektu rozvoja pôšt do roku 2000 88,3 mil. Sk, na podnikový informačný systém, ktorý sa vysporiadal s problémom Y2K (prechod na rok 2000) SAP R/3 13 mil. Sk a bežné (obnovovacie) investície predstavovali 127,5 mil. Sk. Perspektívnou oblasťou pre poštu by mohlo byť vykonávanie vedľajších činností. Tu pošta podľa môjho názoru nedostatočne využíva svoj potenciál. Z hlavnej činnosti plynie pošte až 90 % výnosov. Pritom má pošta na pridružené činnosti ten najlepší predpoklad. Vybudovaná sieť vyše 1600 pôšt po celom Slovensku - nepopierateľne má najbližšie k potencionálnym zákazníkom. Zdroje pre svoju činnosť by SP mohla získavať aj z výnosu z investícií - napr. z Poštovej banky, a. s., kde je po poslednom zvyšovaní základného imania majiteľom 12,5 % akcií. Táto banková inštitúcia, ktorej SP ponúkla k dispozícií svoju infraštruktúru, mala však v ostatnom období dosť veľké finančné problémy, a tak je finančný tok opačný - SP investovala do zvýšenia základného imania 240 mil. Sk. Ak však Poštová banka zlepší svoje hospodárenie, môže v budúcnosti SP využiť tieto zdroje najmä na investície do poštových činností. Projektov je totiž viacero, ale ich vysoká finančná náročnosť a nedostatok peňažných prostriedkov ich nedovoľujú zrealizovať. Zo všetkých spomeniem len projekt priblíženia služieb občanom. SP plánovala zriadiť vysunuté poštové pracoviská napr. poštové priehradky v obchodných domoch, kde by poskytovala svoje najzákladnejšie služby. Problémom sú však vysoké náklady na vybudovanie a najmä prevádzku takýchto aktivít (najmä prenájom týchto priestorov).

Otázka do diskusie: Na aké druhy činností by sa pošta mohla orientovať v budúcnosti, keď sa preprava dokumentov bude vo väčšej miere uskutočňovať elektronickou formou?

4. MONOPOL A KONKURENCIA

Zákon o pošte garantuje SP monopol na tzv. poštovú výhradu. Tá predstavuje súbor činností, ktoré môže vykonávať iba pošta. Ani to však SP nezaručuje dostatočný prísun peňažných prostriedkov. A to najmä preto, že s výnimkou úradných zásielok, tu existujú tendencie na prepravu dokumentov iným (alternatívnym) spôsobom ako je pošta. Až 80 % listov sa v súčasnosti píše na počítačoch, a narastajúce vybavenie verejnosti prístupom na Internet, zvyšuje tendenciu túto časť korešpondencie posielať Internetom (najmä elektronickou poštou). Svoju úlohu zohrávajú tiež doručovateľské spoločnosti. Ponúkajú síce služby s oveľa vyššími cenami, ale aj neporovnateľne rýchlejšie - teda kvalitnejšie. Sú oveľa schopnejšie sa prispôsobiť zákazníkovi ako štátny podnik. Získavajú tak veľa zákazníkov na úkor SP. Kým v období centrálne riadeného hospodárstva bola pošta takmer výhradným subjektom na prevod finančných hotovostí od a pre fyzické osoby, v súčasnosti veľkú úlohu zohrávajú banky. Preto aj SP transformuje svoje peňažné produkty na produkty bankového typu, najmä v spolupráci s Poštovou bankou. Je však len ťažké predpokladať, že by SP dosiahla niekedy v dohľadnej budúcnosti taký podiel na peňažných službách, ako pred rokom 1990. Existujú však i rozvojové impulzy pre SP. Zásielkový obchod zažíva svoju renesanciu a ešte určite nie je za svojim horizontom. Od zásielkových obchodov pošta získava najmä zákazky vo forme doručovania katalógov, ale i dobierkovo zasielané produkty. Svoje významné postavenie by mohlo dosiahnuť aj mail-order - zasielanie objednávok poštou na tovar, ktorý je prezentovaný v tlačových médiách, alebo letákovým spôsobom. Presun peňažných tokov fyzických (ale i právnických) osôb na banky vytvára predpoklady pre množstvo listových zásielok - najmä zasielanie výpisov poštou. Navyše SP má jednu veľkú devízu - blízky vzťah k zákazníkovi. Nielen na dedinách a mestečkách, ale i vo väčších sídlach je poštár vnímaný ako sused, súčasť komunity. To môže pošta využiť pri svojich nových produktoch. SP môže získať bohatú databázu informácií, ktorú následne zúžitkuje (okrem zo zákona tajných informácií z poštového styku). Pošta napr. v roku 1999 rozoslala dotazníky do domácností, v ktorých zisťovala o aké reklamné informácie majú záujem. Tým vytvorila predpoklady pre poskytovanie účinného direct marketingu.

Na to, aby sa pošta mohla vyrovnať s konkurenciou (či už s konkurenciou neštátnych subjektov, ale konkurenciou technológií), je potrebná reštrukturalizácia pošty. V prvom rade prijatie nového, súčasným podmienkam prispôsobeného zákona o pošte, pretože platný zákon z r. 1946 už nezodpovedá zmeneným potrebám ani podmienkam. Nevyhovujúca je tiež prepravná sieť, ktorá je nízko flexibilná stále sa meniacim požiadavkám na poštu. Problémom je aj právna forma SP. A to preto, že štátny podnik v zmysle zákona nemá majetok, ani peniaze. Len spravuje majetok štátu a hospodári s jeho prostriedkami. Nakladanie s majetkom, ale i finančné hospodárenie je preto podriadené byrokratickému procesu schvaľovania zriaďovateľom - Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií. Tiež nové produkty musia byť schválené ministerstvom. To je značná nevýhoda oproti konkurencii. Transformácia pošty na akciovú spoločnosť by zmenila i chápanie pošty. Mnohí ju totiž považujú za inštitúciu - úrad. Pošta je však svojou podstatou špecifickým dopravným podnikom. Otázka do diskusie: Ktoré faktory môžu zohrať dôležitú úlohu pri zmene postavenia pošty (či už negatívnom alebo pozitívnom)? Do akej miery by sa mohlo pošty dotknúť napr. schválenie zákona o elektronickom podpise?

III. Telekomunikácie
-------------------

1. TELEKOMUNIKAČNÉ ČINNOSTI

Mylná je predstava, že v oblasti telekomunikácií sú len pevná a mobilné siete. V súčasnosti sa v oblasti telekomunikácií pohybuje vyše sto spoločností v týchto oblastiach:

* základná hlasová služba (monopol Slovenských telekomunikácií do r. 2002)
* mobilná sieť NMT 450 MHz (EuroTel)
* mobilné siete GSM 900, 1800 MHz (EuroTel, Globtel)
* mobilné siete tretej generácie UMTS 1900 - 2170 MHz (zatiaľ sa komerčne nevyužívajú)
* prenos dát (24 poskytovateľov)
* služby siete Internet (74 poskytovateľov)
* satelitné služby (25 poskytovateľov)
* paging (4 poskytovatelia)
* neverejné hlasové siete a služby (4 poskytovatelia)
* teletext (2 poskytovatelia)
* audiotex (13 poskytovateľov)
* verejné rádiotelefónne a dátové služby, napr. telegraf (2 poskytovatelia)

Všetky tieto služby sa môžu poskytovať len na základe licencie Telekomunikačného úradu SR, ktorý spadá do kompetencie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. 2.

INFRAŠTRUKTÚRA TELEKOMUNIKÁCIÍ

(Tabuľka 3: Infraštruktúra telekomunikácií)
Ukazovateľ - 1996 - 1997 - 1998 - 2000
Počet hlavných telefónnych staníc - 1 246 471 - 1 391 864 - 1 539 283 - 1 672 942
Penetrácia (v %) - 25,9 - 28,5 - 30,6
Podiel digitálnych staníc - 37,6 - 50,7 - 62,1 - 67,92
Počet mobilných telefónnych staníc - 28 658 - 200 141 - 465 364
Internet provideri - 0 - 41 - 49
Telefaxy - 55 395 - 56 359 - 54 037

V súčasnosti je na slovenskou skoro 1,7 mil. hlavných telefónnych staníc (HTS). Oveľa vyššiu vypovedaciu schopnosť má však ukazovateľ počet domácich HTS na 100 obyvateľov, ktorý sa nazýva penetráciou. V podstate ide o percento obyvateľstva, ktorí majú zavedenú HTS. Kým v r. 1996 to bolo len 23,3 HTS/100 ob., tak koncom minulého roka to už bolo vyše 30 %. Cieľom Slovenských telekomunikácií je zvýšiť penetráciu do konca roka na 35 %. Nový investor - Deutsche Telecom sa zaviazal zvýšiť vybavenosť domácností HTS do konca r. 2004 až na 45 %, čo pri predpoklade stabilného počtu obyvateľov znamená zvýšiť počet HTS takmer na dvojnásobok. Modernosť telefónnej siete je charakterizovaná ukazovateľom digitalizácie HTS. Tá sa začala na začiatku 90. rokov a má byť ukončená do r. 2004. K 30. júnu 2000, keď bolo zapojených 1 672 942 HTS, predstavoval podiel digitálnych staníc 67,92 %. Telekomunikácie však zahŕňajú aj iné služby ako verejná telefónna sieť. Ide tiež o mobilné siete, ktorých hustota sa z 0,5 % v r. 1996 zvýšila na 17 % v minulom roku. Je to jeden z najdynamickejšie sa vyvíjajúcich ukazovateľov. Ako je čitateľné z tabuľky 3, stagnáciu až mierny úbytok zaznamenali telefaxy. To je spôsobené tým, že do popredia sa dostávajú iné formy prenosu obrazových informácií a dokumentov prostredníctvom telekomunikačnej techniky, najmä elektronická pošta. 3. SLOVENSKÉ TELEKOMUNIKÁCIE, A. S.

Slovenské telekomunikácie (ST) boli pôvodne štátnym podnikom. Keď sa však rozhodovalo o ich privatizácií, nutnou podmienkou bola ich transformácia na a. s., ktorá sa uskutočnila k 1. januáru 2000. Pôvodne bol 100 % majiteľom ST, a. s. štát. V júli však bola podpísaná zmluva s Deutsche Telecom, ktorý odkúpil 51 % akcií tohto strategického podniku. Organizačná štruktúra
---------------------
Podobne, ako Slovenská pošta aj ST sú organizované formou odštepných závodov. Ústredie, na čele ktorého stojí generálny riaditeľ, je tvorené 7 sekciami. Postavenie odštepných závodov majú 4 oblastné riaditeľstvá - Bratislava, Západ, Stred a Východ. Špecializovanými závodmi sú Technická ústredňa telekomunikácií, OZ Telemont a OZ Rádiokomunikácie. Spolu pracovalo na začiatku roka v ST 14 217 pracovníkov. Je to tretí najväčší zamestnávateľ po ŽSR a Slovenskej pošte. Spoločným problémom všetkých troch štátnych inštitúcií (i keď ST sú v súčasnosti už sprivatizované) je prezamestnanosť. S tou bojujú aj ST, ktoré rok čo rok znižujú počty svojich zamestnancov.

Pre porovnanie: Ak by mala byť produktivita práce, v telekomunikáciách vyjadrovaná ukazovateľom počet HTS na 1 pracovníka, porovnateľná s maďarským Matávom, ktorý je tiež akvizíciou Deutsche Telecom, mohlo by v ST pracovať max. 7000 pracovníkov, čo je necelá polovica súčasného stavu!

Otázka do diskusie: Do akej miery sa vstup zahraničného investora môže prejaviť v prístupe k otázke zamestnanosti v podniku Slovenské telekomunikácie?

Finančné ukazovatele
---------------------
O finančnom hospodárení ST som našiel informácie z viacerých zdrojov, ktoré sa však vo veľkej miere rozchádzali. Budem vychádzať z údajov z Výročnej správy 1999, ktorú majú zverejnené telekomunikácie na svojej internetovej stránke. Ako je zrejmé z tabuľky 4, ST dosahujú niekoľkonásobne vyššie tržby ako Slovenská pošta. V ostatnom účtovnom období dosiahli vyše 18 mld. Sk. ST dosahujú tiež pravidelne zisk, a v tomto ukazovateli majú stabilné miesto v prvej desiatke najziskovejších podnikov Slovenska. I keď rok 1998 bol aj pre ST veľmi kritický a zisk po zdanení dosiahol historické minimum, keď klesol pod 1 mld. korún. ST by mohli byť financované aj zo svojich investičných aktivít. To je však v tomto období dosť problematické, čo je zrejmé aj z údajov v tabuľke, keď výnosy z investičnej činnosti klesli v dvojročnom období o 6 mld. Sk. ST majú totiž dva veľké investičné podiely v spoločnostiach EuroTel Bratislava, a. s. a Poštová banka, a. s. O Poštovej banke som sa už zmienil v predchádzajúcej časti, že je v súčasnosti stratová, a peňažné toky smerujú nie z banky smerom k akcionárom ale naopak. Ani EuroTel na tom nie je lepšie. V roku 1998 bol v dvestomiliónovej strate a hospodársky výsledok za minulý rok nebol ani zverejnený, z čoho sa dá usudzovať, že pravdepodobne tiež nešlo o zisk. ST teda nateraz nemôžu rátať s výrazným zdrojom financovania zo svojich „dcérskych" spoločností. Telekomunikácie zverejnili už aj priebežné výsledky hospodárenia za tento rok. V prvom polroku dosiahli zisk 1 953 696 tis. Sk, pričom prevádzkový zisk predstavoval až 2 377 210 tis. Sk. Aj z tohto je zrejmé, že najmä finančná činnosť neprináša v súčasnosti pre ST zdroj financovania, ale naopak prostriedky odčerpáva. Na druhej strane to však vytvára predpoklady pre budúce zdroje financovania. Za spomínané obdobie dosiahli telekomunikácie nárast produktivity práce o 13 % a miezd o 6 %, čo vytvára predpoklady pre priaznivejší hospodársky výsledok ako v minulom roku. (Tabuľka 4: Finančné ukazovatele ST v r. 1997 - 1999)

Finančné ukazovatele (mil.

Sk) - 1997 - 1998 - 1999
Výnosy - 15 249 - 16 974 - 18 424
Prevádzkové náklady - 10 628 - 13 000 - 14 286
Zisk z prevádzkovej činnosti - 4 621 - 3 974 - 4 138
Zisk pred zdanením - 4 219 - 1 751 - 1 601
Zisk po zdanení - 2 233 - 902 - 1 626
Osobitný odvod do štátneho rozpočtu - 0 - 500 - 100
Nerozdelený zisk - 2 233 - 402 - 1 526
Aktíva celkom - 41 310 - 48 955 - 50 905
Dlhodobé aktíva - 37 216 - 43 692 - 44 456
Vlastné imanie - 22 239 - 22 586 - 24 112
Peňažné prostriedky z investičnej činnosti - 10 716 - 9 644 - 4 743

Výnosy ST predstavujú najmä tržby za telekomunikačné služby, a to tak pre domácnosti, ako aj firmy. Tieto ceny však nie sú tvorené trhovo, ale sú regulované, pričom regulácia potrvá dovtedy, kým sa neodstráni monopol na hlasovú službu, ktorý je novým telekomunikačným zákonom garantovaný do začiatku roka 2003. V porovnaní so zahraničím sú u nás vysoké ceny hovorov a relatívne nízke poplatky za pevnú sieť. Deutsche Telekom počíta s vyrovnaním tejto disproporcie a to tak, že by sa mali znižovať ceny za hovory ale zvyšovať fixné poplatky (až o 30 %), čím by sa mohlo dosiahnuť zvýšenie príjmov až o 40 % na jednu stanicu. Limitujúcou je tu však konkurencia mobilných telefónnych sietí, čo sa odrazilo aj pri poslednej úprave cien od 1. 8. tohto roku, keď sa zvyšoval základný mesačný poplatok a znížili sa ceny hovorov (resp. sa predĺžili časové impulzy na niektoré druhy hovorov). Zvýšenie fixného poplatku bolo kompenzované poskytnutím 11 voľných impulzov pre fyzické osoby; jednoznačne to však zvýši príjmy ST, lebo právnické osoby toto „zvýhodnenie" nedostali. Opatrením, ktoré môže pozitívne ovplyvniť výdavky ST, bol odpredaj telefónnych prístrojov k aprílu 2000, keď si domácnosti mohli vybrať, či si telefón odkúpia za symbolickú korunu, alebo si ho prenajmú za 18,50 Sk. Telekomunikácie pri predaných prístrojoch už nebudú znášať náklady na opravu, a z tých prístrojov, ktoré predané neboli majú z fixného poplatku dostatočný zdroj na zabezpečenie údržby a opráv telefónnych aparátov. Negatívnym spôsobom ovplyvňuje hospodárske výsledky ST problém falošných telefónnych kariet. ST sa s ním len ťažko dokážu vysporiadať. V nedávnej minulosti boli síce zablokované staré telefónne automaty, na ktorých unikalo vo forme falošných telefónnych kariet veľmi veľké množstvo potenciálnych príjmov, na volania do zahraničia, táto blokáda sa však netýka niektorých miest, ktoré mali a majú podľa môjho názoru výrazný podiel na tomto úniku finančných prostriedkov. Nazdávam sa, že oveľa efektívnejšie by bolo, keby sa investovalo viac prostriedkov do zložitejších čipov umiestnených tak na telefónnych kartách, ako aj v telefónnych prístrojoch, ktoré by zamedzilo výrobe falošných čipov a telefonovaniu na úkor telekomunikácií. Problematickým bodom vo financovaní ST sú aj pohľadávky voči verejno-právnym médiám za služby súvisiace so šírením rozhlasového a televízneho vysielania (Slovenský rozhlas, Slovenská televízia) zabezpečované OZ Rádiokomunikácie, ktoré dlhujú ST miliardové sumy a ktoré v záujme ich vysielania bude musieť uhradiť asi štát.

Nevyjasnený je tiež podľa vedenia ST fiktívny záväzok za tlač telefónnych zoznamov, ktorú si uplatňuje spoločnosť Herold Tele Media. Otázka do diskusie: Ktoré skutočnosti a do akej miery, môžu pozitívne, resp. negatívne ovplyvniť hospodárske výsledky telekomunikácií?

Privatizácia
-----------
Privatizácia ST rezonovala v našej spoločnosti pol druha roka. O potrebe zahraničného investora v podniku sa hovorilo už od r. 1995. Do roku 1998 však stihlo (ešte staré vedenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií) iba vybrať poradcu na privatizáciu; víťazom tendra sa stala spoločnosť Slávia kapitál, o. c. p., a. s. Koncom roku 1998 sa rozhodlo o transformácií ST zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť, vypísal sa nový tender na poradcu, víťazom sa stalo konzorcium okolo Deutsche Bank (súčasťou ktorého je aj Slávia kapitál). Postupne sa vyšpecifikovali traja seriózni záujemcovia o kúpu podielu v ST: France Telecom (podniká na slovenskom telekomunikačnom trhu prostredníctvom podielu v Globtel, a. s.), KPT - holandská telekomunikačná spoločnosť a Deutsche Telecom. Ako prvý z tendra odstúpil France Telecom. Súboj ostatných dvoch záujemcov bol veľmi dramatický. V čase, keď sa mali odovzdávať finálne ponuky, odovzdalo v obálke KPT nie svoju finančnú ponuku, ale odstúpenie, a tak sa rozhodovanie o privatizácie dostalo do polohy - predať ST Deutsche Telecom (DT), alebo nie? Nakoniec vláda rozhodla o predaji 51 % balíka akcií DT za 1 mld. Sk, pričom 600 mil. je kúpna cena a 400 mil. je vklad do základného imania. Práve o spôsobe privatizácie a použití prostriedkov sa viedli v odbornej, ale i laickej verejnosti dlhé spory. Vláda totiž najprv chcela predať len 34 % akcií, výnos z predaja investovať do zvýšenia základného imania ST. Nový investor mal zvýšiť trhovú cenu akcií, a až vtedy sa malo predať zvyšných 17 % akcií. Takto by štát získal z predaja ST oveľa vyšší finančný prínos. Podmienkou úspešného dokončenia privatizácie bolo vydanie licencie pre ST Telekomunikačným úradom, čo sa udialo v priebehu septembra, schválenie nového telekomunikačného zákona, ktorý presne vymedzil reguláciu tak regulačným orgánom ako i orgánom cenovým. Otázka do diskusie: Bol postup vlády v otázke privatizácie správny z hľadiska maximálne dosiahnuteľného efektu (dlhodobý aj krátkodobý pohľad)?

Problémy s monopolným postavením
----------------------------------
Monopol ST sa síce vzťahuje iba na hlasovú službu, to však je v oblasti telekomunikácií veľmi dôležitá služba, ktorá sa využíva aj v službách Internetu lebo slúži na prenos dát najmä pre individuálnych záujemcov.

A práve v tejto oblasti majú ST už vyše roka problémy tak s Asociáciou poskytovateľov Internetu (API) ako aj s Protimonopolným úradom SR (PÚ SR). Všetko sa to začalo na jar roku 1999, keď ST spustili svoju akciu Internet zadarmo. Poskytovanie tejto služby považovali provideri (poskytovatelia internetových služieb) za diskriminačné, pretože ST si účtovala za pripojenie do Internetu iba telefónne poplatky, pričom provideri si museli účtovať ešte aj fixný poplatok (telefónny poplatok ostáva ST). Navyše - pre zatraktívnenie služby - ST účtovali tým, ktorí ich službu využili, nižšie ceny ako štandartné poplatky na pripojenie na Internet. PÚ SR na základe podnetu API však vydal rozhodnutie o zneužívaní monopolného postavenia a uložil ST pokutu 3 mil. Sk. Druhý spor nastal v lete tohto roka. ST začali nasadzovať frekvenčné filtre. Tie neumožňujú využívať na prenos dát do Internetu miestne metalické vedenia. ST oznámili zákazníkom využívajúcim práve tento spôsob pripojenia, aby prešli na digitálny prenos dát. Ten je však približne trikrát drahší, pretože využíva oveľa viac drahých technických zariadení. ST nedodržiavajú pri poskytovaní týchto služieb ani odporúčania Rady ES a Európskeho parlamentu, ktoré hovoria o odporúčaných cenách týchto služieb v záujme dostupnosti týchto služieb pri napĺňaní projektu Informačnej spoločnosti. Tento spor vyvrcholil druhou pokutou od PÚ SR pre ST, tentokrát vo výške 10 mil. Sk. Realizácia spomenutého kroku ST by totiž mohla mať za následok odpojenie najmä štátnych inštitúcií od Internetu (školy, úrady, vedecké inštitúcie), ale aj mnohých domácností, ktoré by si nemohli dovoliť drahý digitálny prenos. Zmrazilo by to niekoľkostomiliónové investície do oblasti Internetu v SR. 4. TELEKOMUNIKAČNÁ POLITIKA

Tento dokument bol schválený vládou uznesením č.

440/2000 a vytyčuje štyri základné úlohy v oblasti telekomunikácií v tomto trojročnom období:

komercionalizácia - „vyčistenie" frekvencií pre mobilných operátorov a to tak na sieti GSM (frekvencie 900/1800 MHz), ako aj uvoľnenie siete UMTS (mobilné siete tretej generácie v súčasnosti využívané iba na armádne účely; 1900 - 2170 MHz)
privatizácia - ukončenie privatizácie ST a tým zvýšenie objemu súkromného kapitálu v odvetví telekomunikácíí
liberalizácia - ukončenie monopolu ST na hlasovú službu a tým aj liberalizácia cien, ktorá je základným predpokladom úspešnej konkurencie; tiež vytvorenie nezávislého regulačného orgánu, ktorý nebude súčasťou ministerstva, ako v súčasnosti Telekomunikačný úrad SR
konkurencia - vytvorenie podmienok pre viac operátorov na pevnej sieti
Ďalej Telekomunikačná politika vytyčuje niektoré projekty, ktoré sú spoločne označované ako Projekt Informačnej spoločnosti, prebiehajúci v rámci celosvetového projektu GIS (globálna informačná spoločnosť). Zahŕňa najmä európsky projekt eEurope a národný projekt pripojenia stredných škôl na sieť Internet Infovek. Z Telekomunikačnej politiky vyplývajú aj legislatívne úlohy, najmä zákony o elektronickom obchode a podpise. IV. Distribúcia tlače na Slovensku
--------------------------------
Do oblasti spojov zahŕňame aj distribúciu tlače. Je to významný pilier demokracie, ktorého fungovanie zabezpečuje predpoklady pre dodržiavanie Ústavou garantovanej slobody tlače. Veľký význam má najmä sieť novinových stánkov a podobných zariadení na predaj periodickej tlače, ktorých je v SR približne päťtisíc a zabezpečujú až 96 % jej predaja. Trh distribúcie tlače bol liberalizovaný už v roku 1990, keď naň vstúpil popri Poštovej novinovej službe, a. s. (PNS) aj súkromný Mediaprint-Kapa, s. r. o. Poštová novinová služba vznikla v r. 1954. Najprv bola súčasťou pošty, pretože tá mala najrozvinutejšiu prepravnú sieť. Do roku 1990 to bol monopolný distribútor tlače. V roku 1993 vznikla samostatná slovenská PNS. O rok neskôr sa transformovala PNS na akciovú spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu. V tom istom roku vláda (premiér J. Moravčík) schválila privatizačný projekt PNS, ktorý rátal s 51 % účasťou štátu (z toho 34 % trvalý podiel). Privatizácia sa však do r. 1998 neuskutočnila. Vo februári 1998 odkúpila spoločnosť Danubiaprint, a. s. - najsilnejšia tlačiarenská spoločnosť, ktorá tlačila 5 z 8 celoslovenských denníkov - 97 % akcií PNS. Tým však nastala koncentrácia, čo podlieha schvaľovaciemu konaniu PÚ SR. Pôvodný návrh, aby kúpna zmluva medzi Fondom národného majetku (FNM) a Danubiaprintom začala platiť až potom, čo PÚ SR koncentráciu odobrí, sa neakceptoval. FNM uzavrel kúpnu zmluvu s Danubiaprintom s klauzulou, že ak PÚ SR koncentráciu neodobrí, bude mať FNM právo od zmluvy odstúpiť. Predajná cena PNS bola 190 mil. Sk rozdelená na splátky do r. 2004 spolu s investičným záväzkom Danubiaprintu 220 mil. Sk. Účtovný zisk PNS za rok 1997 bol zisk 40 mil. Sk. Nové vedenie však argumentovalo, že pri kontrole zistili, že reálne je PNS v strate. Splátky veriteľom - vydavateľom periodickej tlače v tom čase meškali v priemere dva týždne. Prepojením s Danubiaprintom sa však spojili aj finančné toky. PNS môže totiž profitovať z toho, že peniaze od predplatiteľov dostáva na začiatku predplatiteľského obdobia (najčastejšie rok), ale vydavateľom ich platí postupne. PNS „požičiavala" peniaze svojmu akcionárovi - Danubiaprintu, z hľadiska PNS za nevýhodných podmienok.

To malo za následok postupné zhoršovanie platobnej schopnosti PNS. Na konci roka meškali platby vydavateľom už dva mesiace a ich celková výška bola 100 mil. Sk. Na začiatku roka 1999 predala PNS svojich 861 stánkov spoločnosti KT Print za 7,8 mil. Sk (9060 korún za jeden stánok), aby si ich vzápätí prenajala za 1200 korún za stánok na mesiac. Aj toto ovplyvnilo finančné hospodárenie PNS. Likvidita sa zhoršovala. Predseda PÚ SR v januári 1998 rozhodol druhostupňovým rozhodnutím o zákaze koncentrácie PNS a Danubiaprintu; nové vedenie FNM od zmluvy ustúpilo. FNM zrealizoval prevod majoritného podielu na svoj účet v Stredisku cenných papierov. V tom čase už boli záväzky voči vydavateľom takmer pol miliardy korún, vydavatelia podali návrh na konkurz. PNS bola síce rentabilná (napr. za prvý štvrťrok 1999 dosiahla zisk 21 mil. Sk), ale už nebola schopná sa vysporiadať s astronomicky vysokým dlhom. Nové vedenie PNS sa k návrhu pripojilo, v opačnom prípade by totiž zo zákona členovia Predstavenstva PNS za záväzky spoločnosti ručili celým svojim majetkom, lebo dlhy prevýšili hodnotu majetku. PNS už nebola schopná realizovať predplatiteľské služby na rok 2000, preto päť najsilnejších vydavateľov založilo Privátnu novinovú spoločnosť, a. s., ktorá ju nahradila. Do konkurzu na majetok PNS sa však prihlásila iba Slovenská pošta, š. p., ktorá získala väčšinu jej majetku za 144,2 mil. Sk. Za 47 rokov svojej existencie sa PNS dostala od pošty naspäť k pošte. Odkúpený majetok je v súčasnosti účelovým strediskom pošty, ale nový majiteľ chce predstaviť nový systém distribúcie tlače Poštovou obchodnou novinovou spoločnosťou, v ktorej by mali svoje zastúpenie aj vydavatelia, pretože táto spoločnosť disponuje najmä ich prostriedkami. V pozadí týchto udalostí konkurenčná spoločnosť Mediaprint-Kapa získala z trhového podielu viac ako 10 %, tzn. v súčasnosti väčšiu polovicu trhu. Po krachu PNS je u nás jedinou veľkou distribučnou spoločnosťou. V. Vízie a problémy
------------------

1. SLOVENSKÉ TELEKOMUNIKÁCIE, A. S.

Slovenské telekomunikácie už s majoritným súkromným vlastníkom sa budú musieť pripraviť na vstup konkurencie začiatkom roka 2003. Navyše sa budú musieť sústrediť nielen na dosahovanie kvalitných hospodárskych výsledkov, ale aj na plnenie technických parametrov, ku ktorým sa zahraničný investor - Deutsche Telecom zaviazal pri kúpe väčšinového balíka akcií: ide najmä o zvyšovanie penetrácie a dokončenie digitalizácie telefónnej siete.

Nový manažment ST bude musieť uzavrieť niekoľko rokov trvajúci právny spor o pohľadávku voči firme Herold Tele Media, ktorá si nárokuje na vlastnícky podiel v telekomunikáciách. Musí tiež urobiť účinné opatrenia na zabránenie úniku finančných prostriedkov prostredníctvom falošných telefónnych kariet. Dôležitý bude tiež spôsob, akým sa vysporiada s prezamestnanosťou. Ďalším cieľom bude zlaďovať pomer cien fixných poplatkov a telefónnych sadzieb na príjmoch ST s medzinárodným štandardom. A to nielen tak, aby sa ceny „priblížili" zahraničiu, ale tak, aby si telekomunikácie zachovali konkurencieschopnosť voči mobilným operátorom. Úlohou vlády a výkonnej moci je konštituovať nezávislý regulačný orgán, ktorý bude sledovať dodržiavanie legislatívy v oblasti telekomunikácií a vydávať licencie na jednotlivé telekomunikačné činnosti. Rezortné ministerstvo bude musieť doriešiť problém miliardových dlhov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu voči telekomunikáciám. 2. SLOVENSKÁ POŠTA, Š. P.

Úlohou Slovenskej pošty je pripraviť samú seba na transformáciu na a. s. a tento proces následne zrealizovať v záujme vyššej konkurencieschopnosti so súkromnými subjektami. Pošta by sa mala orientovať na komerčné využitie svojej neobvykle hustej siete pobočiek v prospech iných spoločností, podobne ako to využila v prospech Poštovej banky. Aj SP musí riešiť problém prezamestnanosti, ktorá odčerpáva značné finančné toky. Transformáciou pošty na akciovú spoločnosť by pošta mohla voľnejšie nakladať so svojim majetkom, čo by vytvorilo predpoklady nových finančných zdrojov. Pošta musí prijať tiež účinné opatrenia na zvýšenie rentability širšieho okruhu pôšt, ale takým spôsobom, aby to neohrozilo dostupnosť poštových služieb. Cestou na riešenie tohto problému je najmä rekonštrukcia poštovej prepravnej siete. Aj na reguláciu poštových činností by mal vzniknúť nezávislý orgán, ktorého existencia by mohla vytvoriť predpoklady pre zrušenie administratívneho monopolu. V oblasti pošty však treba najmä prispôsobiť platnú legislatívu súčasným podmienkam (platný poštový zákon je z r. 1946 doplnený vyhláškou z r. 1949), čo už nebude zrejme možné riešiť novelou, ale úplne novým zákonom. 3. DISTRIBÚCIA TLAČE

V oblasti distribúcie tlače je potrebné prijať taký model, ktorý bude uspokojovať všetky zainteresované strany, t. j. rezortné ministerstvo, zákazníkov (predajné miesta periodickej tlače, koneční odberatelia - čitatelia) a vydavatelia, ktorým prostriedky distribútorom tlače zverené patria. To bude možné iba vtedy, ak budú mať vydavatelia možnosť participovať na riadení spoločnosti, ktorá ich prostriedky zveruje, a to aspoň na úrovni členstva v dozornej rade.

Systém distribúcie sa taktiež nevyhne modernizácií, pretože ten v súčasnosti využívaný má svoje korene ešte v časoch dávno minulých. V systéme distribúcie tlače by si - podľa môjho názoru - mal nechať svoje relatívne významné postavenie štát (či už priamo, alebo nepriamo napr. cez Slovenskú poštu), aby mohol trvalo zabezpečiť fungovanie tohto systému šírenia informácií, i keď pomaly (ale o to istejšie) ho nahrádzajú elektronické média - rozhlas, televízia ale najmä Internet. Záver
------

V mojej práci som sa snažil zhrnúť čo najširšie množstvo informácií o podnikoch z oblasti spojov v SR. Nemohol som sa zamerať len na oblasť financovania, ale musel som pozornosť venovať aj iným faktom, ktorých poznanie je dôležité pre hodnotenie tejto stránky fungovania spojov. Tiež som v práci hľadal možnosti riešenia zásadných problémov financovania pošty, telekomunikácií i distribúcie tlače. Uvedená oblasť je nielen veľmi obšírna, ale aj zaujímavá. A to najmä preto, že v informačnej spoločnosti, nástup ku ktorej hlása aj náš štát, sa tieto podniky chtiac-nechtiac budú musieť prispôsobiť novým trendom komunikácie a šírenia informácií. Je dôležité s tým počítať už dnes, niekoľko rokov dopredu, pretože ak by tieto spoločnosti boli na túto situáciu nepripravené, mohlo by to znamenať pre ne (ale aj pre ich zákazníkov, teda radových občanov) katastrofálne následky v podobe veľmi nepriaznivých hospodárskych výsledkov. A nakoľko ide o spoločnosti s významným (až monopolným) postavením na trhu, mohlo by to negatívne ovplyvniť dostupnosť týchto služieb pre verejnosť. Zabezpečenie dostupnosti verejne prospešných služieb v oblasti telekomunikácií a spojov všeobecne je jedným zo základných predpokladov (ak nie najdôležitejším) pre rozvoj spoločnosti na prahu tretieho milénia, a preto by sa malo zveriť do rúk na výkonnej moci nezávislým orgánom. Informačné zdroje
------------------

1. Archív týždenníka o hospodárstve a podnikaní TREND. 2. MAZÁG, M. - Distribúcia s otáznikom. Stratégie 8/1999. 3. Internetová prezentácia Slovneských telekomunikácií. 4. In-zine o výpočtovej technike LOAD.sk. 5. JASOVSKÝ, J. - Via vita - cesta je život. Hospodárske noviny, 29. 7. 1998. 6. Internetová prezentácia Slovenskej pošty. 7. Internetová prezentácia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. 8. Ročenka dopravy, pôšt a telekomunikácií 1999. Štatistický úrad SR, Bratislava 1999. 9. Informačný server analytickej spoločnosti P67-value. Poznámka: Nakoľko bola práca zameraná na aktuálne otázky financovania, ktoré nie sú častým predmetom informácií dostupných médií, musel som sa orientovať na informácie z Internetu.

=====

Záverečná poznámka autora: Túto prácu dávam k dispozícií na REFERATY.sk s ročným oneskorením, preto je potrebné niektoré dáta aktualizovať. Závery práce sú však aj dnes - 12 mesiacov po napísaní práce stále aktuálne.

Licenčné ustanovenie: Táto práca je výsledkom duševnej práce autora, a preto sa na ňu vzťahuje autorské právo podľa autorského zákona. Je hrubým porušením tohto práva prezentovanie tejto práce alebo jej ucelenej časti pod iným menom. Pre použitie výsledkov tejto práce dodržiavajte všeobecne platné morálne zásady (citácia, odkaz na autora).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Možnosti financovania spojov v SR (2000)