Koncom roku 1992, keď sa pripravoval vznik Národnej banky Slovenska, sa stala aktuálnou potreba jej loga. Základnou otázkou bolo, čo by malo symbolizovať v tom období najmladšiu centrálnu banku na svete. Prevládol názor, že námetom loga by mal byť starobylý symbol, ktorý by vystihoval historické aj hospodárske tradície Slovenska. Po diskusiách historikov, umelcov a numizmatikov na pôde novovznikajúcej inštitúcie boli vytipované dva námety.Prvým bol "sokoliar", ozbrojený jazdec - lovec so sokolom na ľavej ruke vyobrazený na striebornej tepanej plakete z druhej polovice 9. storočia, ktorá sa našla pri archeologickom výskume staroslovanských usadlostí. Popri poľnohospodárstve, záhradníctve a vinohradníctve, ako aj vyspelej remeselnej výrobe patrilo sokoliarstvo k jedným z významných spôsobov získavania obživy starých Slovanov v 9. storočí nášho letopočtu, v období najväčšieho rozkvetu prvého štátneho útvaru na našom území.

Na kutúrne a historické tradície nitrianskych a moravských kniežatstiev priamo nadväzuje Slovenská republika, čo je deklarované aj v samotnom texte preambuly Ústavy Slovenskej republiky. Druhým námetom bol "Biatec", keltská minca, na averze ktorej sa nachádza vyobrazenie jazdca sediaceho na koni s ratolesťou v ruke a pod ním nápis Biatec. Doterajšie numizmatické a archeologické výskumy svedčia o tom, že Kelti, jeden z prvých historicky známych národov, razili svoje mince aj na území dnešnej Bratislavy približne v rokoch 70-44 pred naším letopočtom.Mince, ktoré sa v tom čase razili na území dnešnej Bratislavy, nemajú obdobu v celom vtedajšom keltskom svete. Boli zhotovené z kvalitného kovu - zo striebra a zlata. Na minciach z bratislavskej keltskej mincovne sú nápisy latinským písmom - kapitálou: BIATEC, NONNOS, DEVIL, BUSU, BUSSUMARUS, TITTO - spolu 14 rôznych nápisov, z ktorých sa nápis BIATEC objavuje najčastejšie (preto sa časom ujal pre všetky tieto mince názov Biatec, i keď v odbornej literatúre sú zväčša uvádzané ako tetradrachmy bratislavského typu).

Prvýkrát sa tak na našom území použilo latinské písmo. Podľa posledných výskumov predstavujú tieto nápisy osobné mená miestnych vládcov.Tieto mince majú priemer asi 25 mm a hmotnosť 16,5-17 g. Na ich lícnej strane sa zvyčajne striedajú rôzne stvárnenia hlavy, na rube je väčšinou jazdec na koni. Vyskytujú sa však aj rôzne mytologické motívy, napr. harpyja (vták s ľudskou hlavou), kentaur (kôň so mužskou hornou časťou tela) alebo grif (okrídlený lev s hlavou orla) či do klbka stočený drak alebo iné totemové symboly rôznych reálnych zvierat. Dá sa povedať, že bohatstvom námetov môže bratislavská keltská mincovňa smelo súperiť s vtedajšími rímskymi mincovňami.Najvýznamnejší nález keltských mincí typu "Biatec" sa viaže k stavbe budovy Tatra banky v Bratislave v roku 1923, keď sa pri kopaní jej základov našlo vo vrstve s laténskou keramikou na ploche 1-2 m2 voľne rozptýlených 76 veľkých a 324 malých mincí.

Napokon sa stal pri tvorbe loga NBS hlavným námetom Biatec (ide predsa len o logo bankovej inštitúcie a mince typu Biatec sú najstaršie mince dokázateľne razené na slovenskom území), bol však použitý aj námet sokoliara, čím sa skĺbili dve dávne významné obdobia a tradície Slovenska: keltská a veľkomoravská. Autor výtvarného stvárnenia loga NBS Anton Šulek umiestnil do kruhu jazdca na koni, avšak na rozdiel od predlohy posadil na jazdcovu pravú ruku sokola a lipovú ratolesť pozostávajúcu z troch lístkov premiestnil z jeho ruky pod nohy koňa. Jazdec na cválajúcom koni s dravcom v ruke symbolizuje určitú moc či nezávislosť, stabilitu a pružnosť v konaní, nesie so sebou lesk slávy i váženosti a nakoniec aj odvahy a odhodlania - všetko vlastnosti, ktoré by centrálna banka mala reprezentovať. Neoddeliteľnou súčasťou grafického stvárnenia loga je ešte v spodnej časti umiestnený nápis s názvom inštitúcie v slovenskom, resp. anglickom jazyku.Záverom treba dodať, že aj odborný časopis Národnej banky Slovenska nesie meno Biatec a obehová minca s nominálnou hodnotou 5 Sk má na lícnej strane vyobrazený Biatec - tetradrachmu bratislavského typu.