Školský systém zohráva vo funkcií štátu významnú úlohu a tvorí akúsi službu národu, ktorá odráža kultúrnu, morálnu ale aj hospodársku vyspelosť spoločnosti (národa). Malo by byť prispôsobené mentalite a osobitostiam toho-ktorého národa, štruktúre štátu. Školstvo nemá len vzdelávaciu, ale aj výchovnú funkciu, ktorej význam spočíva v jej masovom charaktere. Môže ovplyvniť celé pokolenia a prípadné chyby zapríčinia problémy generačného rázu. Každý školský systém má svoje špecifiká, kladie dôraz na iné oblasti a obory. Cieľ je ale spo-ločný.Analýza súčasného stavuEšte nedávno sme sa o školstve zmieňovali mnohými negatívnymi prívlastkami ako silná centralizácia riadenia, prebujnená byrokracia, absencia základných trhových princípov. Ab-sencia konkurencie, demokracie, nedostatočné rešpektovanie elementárnych ľudských a občianskych práv.

Demotivačný neprehľadný systém financovania základných a stredných škôl, ktorý ročne pohltí zo štátneho rozpočtu viac ako 30 miliárd korún. To všetko je realita, ktorá deformuje proces výchovy a vzdelávania žiakov v našich školách a má nepriaznivý dopad na celú spoločnosť. Žiaci nie sú vychovávaní v podmienkach reálneho sveta, ktorý vyžaduje protrhové, prodemokratické konkurenčné správanie jednotlivca, ale v izolovanom a od každodenného života odtrhnutom a nepodnetnom prostredí . Výsledkom je nepriprave-nosť absolventov škôl uplatniť sa na trhu práce, znížené sebavedomie. Nedostatočná je pri-pravenosť mladých ľudí riešiť svoje každodenné problémy samostatne a prevziať na seba zodpovednosť za svoj život. Aj preto sa u žiakov prejavuje zvýšená pasivita. Ale aspoň časť týchto problémov sa začala meniť prijatím programového vyhlásenia vlády SR z roku 2002.

„Hlavným a dlhodobým cieľom vlády v oblasti výchovy a vzdelávania je transformácia tradič-ného školstva na moderné školstvo 21. storočia, ktoré spolu s ostatnými zložkami systému celoživotného vzdelávania bude pripravovať ľudí pre život a prácu v nových podmienkach.“Ako však dobre vieme mnohé veci je možné transformovať pri dobre pripravenom pláne rozvoja a hlavne pri rozpočte zodpovedajúcom reálnym potrebám v danom systéme. Bohužiaľ realita je taká školy finančne prežívajú z mesiaca na mesiac, nerealizujú žiadne rozvojové programy, klesá počet mimoškolských aktivít, v školstve pôsobí vysoké percento nekvalifikovaných učiteľov a dôchodcov, mnohí učitelia pristupujú k svojmu povolaniu iba s rutinou, mnohí sú znechutení atmosférou v škole. Financovanie pred reformou školstvaZa najväčší problém v školstve väčšina odborníkov považuje financovanie. Na jednej strane je to finančná poddimenzovanosť školstva (z toho vyplývajúci investičný a rozvojový dlh v hodnote niekoľkých desiatok miliárd) a na druhej strane netransparentný spôsob a efektivita rozdeľovania existujúcich finančných prostriedkov štátneho rozpočtu v kapitole Školstvo.

Medzi občanmi často panuje fáma, že všetky štátne školy dostávajú prostriedky na základe istých objektívnych pravidiel a tak sa všetkým žiakom v krajine dostáva rovnako kvalitnej výchovnej a vzdelávacej starostlivosti. Skutočnosť však bola v minulosti veľmi často iná a často je iná aj dnes. Počas desaťročí sa vytvorili ukážkové školy, ktorým sa poskytovali vysoko nadštandardné dotácie. Nakoniec nemuseli to byť ani špeciálne určené školy, ktoré dostávali viac prostriedkov. Často postačovalo rozhodnutie príslušného úradu, alebo jednot-livého pracovníka, a jednej škole sa vyšlo v ústrety ochotnejšie ako druhej. Táto prax pretr-váva dodnes. V zásade to znamená, že žiakom sa nedostáva objektívne rovnaká vzdeláva-cia starostlivosť, ako by si ju priali ich rodičia. A často ľudia ani nevedia, že sa niektoré školy financujú lepšie než tie druhé. Principiálne je taká prax škodlivá.Zmena systému financovania – efektívnejšie financovanieOd roku 2004 sa presunuli do kapitoly ministerstva školstva všetky finančné prostriedky na prenesený výkon štátnej správy v regionálnom školstve, ktoré boli pred týmto rokom roz-ptýlené najmä v kapitolách krajských úradov. Dôsledne sa oddelilo financovanie prenese-ných kompetencií od originálnych.

V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole ministerstva školstva a poskytu-jú zriaďovateľom účelovo. Peniaze určené na financovanie originálnych kompetencií sa riešia zo všeobecných zdrojov regionálnych a územných samospráv. Organizácia poskytovania finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva školstva je postavená na dvojúrovňovom mo-deli. V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky zriaďovateľom prostredníctvom novozriadených krajských školských úradov. Objem finančných prostriedkov sa určuje nor-matívne podľa počtu žiakov a kategórie škôl alebo školských zariadení. Normatív, ktorým je objem finančných prostriedkov vyčlenených na jedného žiaka na rok, zohľadňuje rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl a školských zariadení, teplotné podmienky a v prípade malých základných škôl do istej miery aj veľkosť školy. Dru-hú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finanč-ných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Väzba objemu finančných pro-striedkov pridelených zriaďovateľom na počet žiakov predstavuje motivačný prostriedok na efektívnejšie využívanie pridelených finančných prostriedkov a racionalizáciu siete škôl.

Rovnako aj školy sú motivované na poskytovanie kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Okrem nor-matívne určených finančných prostriedkov sa v zákonom a nariadením vlády určených prí-padoch rozpisujú zriaďovateľom aj ďalšie finančné prostriedky (na tzv. špecifi ká, motivačné príspevky, na rozvojové projekty a na riešenie havarijných situácií). Ako nový prvok pri reali-zácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystu-puje v zákone využitie vzdelávacích poukazov. Zákon zavádza používanie rovnakých norma-tívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo ne-štátne subjekty. Od 1. januára 2005 sa v súvislosti s fiškálnou decentralizáciou upravilo fi-nancovanie výkonu originálnych kompetencií v školstve. Pre obce sa aj do tohto nového sys-tému premietol normatívny princíp.´Kategórie zdrojov podľa ich vynakladania na financovanie povinné-ho vzdelávania

Zdroje financovania povinného vzdelávania podľa ich vynakladania sú, pre účely me-dzinárodnej komparácie, rozdelené do piatich kategórií. Menovite ide o:a)kategóriu zdrojov vynakladaných na financovanie pracovníkov využívaných v školách, či už pri vyučovaní, riadení alebo iných službách,b)kategóriu zdrojov vynakladaných na krytie prevádzkových tovarov a služieb (napr. voda, elektrina, vykurovanie, foto kopírovanie, telekomunikačné poplatky, údržba atď.),c)zdroje vynakladané na financovanie kapitálového (investičného, hnuteľného aj nehnuteľného) majetku (napr. stavby a budovy s pozemkami, ihriská, nábytok a zariadenie, počítačové vybavenie atď.),d)špecifické zdroje vynakladané na financovanie pracovníkov a materiálno-vecných výdavkov niektorých škôl spojených výlučne s určitými rozlišovacími programami za-loženými na geografických, sociálnych, lingvistických alebo iných motívoch (napr. prioritné vzdelávacie oblasti, vyučovanie jazyka lingvistickej minority, špeciálne prog-ramy na pomoc deťom s oslabenou fyzickou mobilitou a pod.).