referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kristína
Sobota, 16. januára 2021
Školstvo
Dátum pridania: 19.07.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: twinspark
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 277
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 18.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 31m 30s
Pomalé čítanie: 47m 15s
 
Pracovníci spojení s týmito programami sa často zjavujú v kategórii oddelenej od všeobecnej kategórie pracovníkov. Inokedy sú zahrnutí v "personálnej" kategórii, e)konečne zmiešaná kategória obsahuje zdroje vynakladané školami na ponuku slu-žieb, ktoré sú len okrajovo porovnateľné k ich hlavným vzdelávacím povinnostiam. Môžu sa vzťahovať napr. k implementácii školského dopravného vybavenia, školské-ho stravovania alebo ubytovania pre žiakov a ďalších mimoškolských aktivít.Niektoré z uvedených piatich základných kategórií školských zdrojov, korešpondujú-cich s finančnými tokmi v povinnom vzdelávaní, sa môžu ďalej deliť v závislosti na podmien-kach, v ktorých školy vykonávajú svoju činnosť. Napr. financie na pracovníkov sa členia oso-bitne na pedagogických pracovníkov a osobitne na ostatných pracovníkov ak prichádzajú z rozdielnych zdrojov alebo rôznymi cestami.

Môže sa to udiať napr. ak učitelia sú platení mi-nisterstvom školstva a administratívni a technickí pracovníci školami. Táto kategorizácia ukazuje to, že, v princípe, len zdroje umožňujúce primeranú čin-nosť škôl sú započítavané. Predsa len, v niektorých štátoch, školy zahrňujú v ich prevádzko-vých rozpočtoch záhlavia (kapitoly), ktoré sa týkajú iných zdrojov, ako napr. na financovanie doškoľovania učiteľov, alebo výdavkov na prepúšťanie pracovníkov. Zdroje na financovanie týchto výdavkov sú brané do úvahy len v tom prípade, ak predstavujú súčasť riadenia škôl. Ak zodpovednosť za ich prideľovanie, alebo riadenie preberá štát, alebo iná verejno-právna ustanovizeň, neuvažuje sa s nimi v predkladanej štúdii. Schémy finančných tokov poskytujú informácie o zdrojoch financovania povinného vzdelávania, ktoré pochádzajú z verejného, alebo súkromného sektora. Neobsahujú údaje o príspevkoch rodičov, o dotáciách z európskych podporných fondov, kvantitatívne dáta (sumy peňazí, proporcie rozdelenia jednotlivých zdrojov) a príp. informácie o čiastočnom využití niektorých finančných tokov aj na iné, ako len školské, verejné služby. Finančné toky v povinnom vzdelávaníOrgán vybavujúci transakciu a nákup tovarov a služieb pre školu nemusí byť nevyhnutne aj ten, ktorý to skutočne financuje. Často sa využívajú finančné zdroje prevedené pre tento účel z iného orgánu.

Takéto presuny z orgánu na centrálne vyššej administratívnej úrovni na orgán s nižším administratívnym postavením sa prakticky vyskytujú v každom štáte. Sú aj výnimky z tohto pravidla. Napr. v Dánsku, v prípade malého množstva žiakov, existuje aj opačný prevod na vyšší orgán. Obce platia príspevok vláde za žiakov s trvalým bydliskom v ich obci, ktorí sa rozhodli zapísať do súkromnej školy a príspevok okresu za žiakov odká-zaných na rozšírenú podporu pri vzdelávaní. Ak odhliadneme od takýchto výnimiek, prevody sú vždy z vrcholného školského orgánu, spravidla príslušného ministerstva (ktoré samotné, ako súčasť vlády, dostáva prídely z rozpočtového výnosu z daní), na sprostredkovateľské orgány alebo školy a zo sprostredkovateľských orgánov na školy. V prípade, že si školy sami obstarávajú potrebné služby a tovary nevyhnutné finančné pro-striedky sa prevádzajú v ich prospech z vrcholného orgánu priamou alebo nepriamou cestou. Pri realizácii druhej možnosti finančné toky prechádzajú cez jeden alebo niekoľko sprostred-kovateľských orgánov.

Niektoré z nich sú regionálne alebo miestne pobočky ministerstva zodpovedajúceho za geografickú distribúciu zdrojov. Iné majú významnú mieru rozhodovacej autonómie a môžu využívať toto postavenie na čiastočné ovplyvňovanie prideľovania zdro-jov.V Slovenskej republike v skúmanom období (2001) finančné prostriedky na zabezpečenie pracovníkov základných škôl prichádzali z ministerstva financií (rozpočtová kapitola "kraj-ských úradov"), cez krajské úrady na okresné úrady, ktoré ich prerozdeľovali školám dvomi cestami. Buď priamo (školy bez právnej subjektivity), alebo v prípade škôl s právnou subjek-tivitou, cez ich riaditeľov. Výdavky na prevádzkové tovary a služby boli kryté dvoma finanč-nými tokmi. V prípade zabezpečenia učebníc išli peniaze na školy z ministerstva financií k prerozdeleniu na ministerstvo školstva a odtiaľ v naturálnej forme do vzdelávacích zariadení, zatiaľ čo pri hradení ostatných vecno-prevádzkových výdavkov sa postupovalo rovnako ako pri financovaní odmeňovania pracovníkov.

Z ministerstva financií, cez krajské a okresné úra-dy, prichádzali prostriedky na zabezpečenie kapitálových investícií, rovnakým spôsobom ako pri financovaní výdavkov na pracovníkov.V súčasnosti v Slovenskej republike, po prechode základných škôl pod obce, tok financií na odmeňovanie pracovníkov začína opäť z ministerstva financií, cez krajské úrady na okresné úrady, ktoré tieto prostriedky prerozdeľujú a kontrolujú efektívnosť ich využívania. Tieto finančné prostriedky pre základné školy sú účelovo určené. V prípade škôl – právnic-kých osôb obec zabezpečuje výlučne ich transfer z orgánov miestnej štátnej správy na školy. V prípade, že tieto finančné prostriedky sú určené pre školy, ktoré nie sú právnickými oso-bami (zamestnanci škôl sú zamestnancami obce) môže ich obec použiť výlučne na platy a odvody pre zamestnancov školy. Finančné prostriedky na vecno-prevádzkové výdavky a kapitálové výdavky (od roku 2003 rozpočtované v kapitole "Súhrnný vzťah k obciam a vyš-ším územným celkom") poskytuje štát formou transferu ako dotáciu na prenesený výkon štátnej správy na obce a prechod pôsobností z orgánov štátnej správy do samosprávnych pôsobnosti obci podľa zákona 416/2001 o decentralizačnej dotácií.

Decentralizačnú dotáčku poskytuje obciam ministerstvo financií formou „Oznámenia limitu výdavkov“. Finančné pro-striedky pre tento účel jednotlivým školám prideľuje príslušná obec. Ako z medzinárodného porovnania finančných tokov v povinnom vzdelávaní vyplýva, vo väčšine štátov sprostredkovateľské úrady majú ich vlastné daňové zdroje doplňujúce pri-delenie tých, ktoré dostávajú priamou alebo nepriamou cestou od ich hierarchicky vyšších úradov. Uplatňuje sa to napr. v provinciách a obciach Belgicka, ako aj v Dánsku, kde obce vyberajú dane z majetku ako aj príjmové dane. V Nemecku, orgány ktoré podporujú školy (Schulträger), okrem prídelov zo spolkových krajín, ich financujú z vlastných príjmov obcí. Podobne vo Francúzsku obce a departementy, ktoré dostávajú finančné prostriedky od ministerstva vnútra, môžu tiež použiť finančné prostriedky z radu miestnych daní. Rovna-ký postup sa používa v Českej republike, Fínsku, Litve, Maďarsku, Nórsku, Slovinsku a vo Švédsku, kde obce finančne podporované vládou odvádzajú peniaze na školy aj z ich vlast-ných daní.

V Spojenom kráľovstve (Anglicko, Wales a Škótsko) miestne orgány získavajú financie z miestnych daní. V porovnaní s tým, v Severnom Írsku školské a knižničné rady sú úplne financované ministerstvom školstva. Rozpočtové určenie daní, s ktorého právnou úpravou sa počíta aj v Slovenskej republike, takto významne upravuje cesty a výšku finanč-ných tokov v regionálnom školstve.- doplňujúce informácie k financovaniu povinného vzdelávaniaCelková úroveň výdavkov na povinné vzdelávanie sa v členských a kandidátskych krajinách EÚ stanovuje vždy na najvyššej (centrálnej úrovni). V štátoch s federatívnym usporiadaním môže byť touto vrcholnou úrovňou vláda spolkovej krajiny. Úroveň rozhodovania o vynakladaní verejných zdrojov na financovanie jednotlivých výdavkových položiek povin-ného vzdelávania sa v jednotlivých krajinách líši. Rozdiely sú napr. pri pedagogických a nepedagogických pracovníkoch, financovaných v niektorých štátoch EU. Decentralizácia financovaniaPrináša so sebou zostupný presun právomoci z vrcholnej úrovne, alebo centra smerom k sprostredkovateľským aktérom, zodpovedajúcim regionálnym alebo miestnym úradom.

Sprostredkovateľským orgánom je takto umožnené rozhodovať o množstve finančných zdro-jov a ich distribúcii pre školy zabezpečujúce povinné vzdelávanie. Ich manévrovací priestor závisí od právneho hľadiska, ktoré ale nie je charakteristickou črtou schém finančných tokov. Pri prideľovaní zdrojov školám, územné orgány využívajú spravidla globálnu dotáciu z vr-cholného alebo centrálneho školského orgánu určenú na pokrytie radu verejných služieb a aj ich vlastné zdroje, ako napr. výnosy z daní a iné formy miestnych príjmov. V jednotlivých štátoch EU je stupeň decentralizácie rôzny. V niektorých krajinách sumy peňazí na niektoré kategórie školských zdrojov, ktoré regionálne alebo miestne úrady dostávajú z centrálnych alebo vrcholných orgánov, sú predurčené posledne menovanými. Územné orgány môžu do-plniť tieto sumy z vlastných zdrojov, alebo môžu byť zaviazané tak urobiť. To sa praktizuje vo francúzskej komunite Belgicka (školstvo riadené obcami alebo provinciami), v Nemecku (špecifické kapitálové dotácie) a vo Francúzsku (dotácie na školské budovy a vybavenie pre stredné školy).

V severských štátoch, v Spojenom kráľovstve, v Litve a v Poľsku, decentrali-zácia financovania na miestne úrady (a v Poľsku aj na regionálne úrady) je veľmi rozsiahla a tieto úrady majú zodpovednosť za financovanie personálnych, prevádzkových a kapitálových zdrojov. Rovnako sa postupuje aj v Maďarsku a v Slovinsku, ale v týchto dvoch štátoch sú školy zabezpečované financiami pre tieto zdroje aj z iných verejných orgánov. Najrozšírenej-ším je prípad decentralizácie financovania školských kapitálových a prevádzkových zdrojov a čiastočne (v niektorých štátoch) aj zdrojov na nepedagogických pracovníkov sprevádzaný nedecentralizáciou zdrojov na učiteľov, ako najväčšej jednotlivej položky školských výdav-kov. Uplatňuje sa vo francúzskej komunite Belgicka (školstvo riadené obcami a provinciami), v Nemecku, v Španielsku (základné vzdelávanie), vo Francúzsku, v Taliansku, v Rakúsku (Volkschulen, Hauptschulen a Polytechnische Schulen) a v Českej republike. V Slovenskej republike je financovanie základných škôl decentralizované len v zmysle toho, že regionálne a miestne úrady nesú zodpovednosť za príspevky na školy, zatiaľ čo ich sumy sú určené na vrcholnej úrovni.

Nakoniec, financovanie školských zdrojov je skoro úplne zodpovednosťou komunity vo francúzskej komunite Belgicka v prípade škôl riadených komunitnými úradmi a grantami podporovaného súkromného školstva. Vysoký stupeň centralizácie je aj v Rakúsku na federálnej vládnej úrovni. V protiklade s mnohými príkladmi decentralizácie financovania, alebo distribúcie školských zdrojov je zaujímavé uviesť, že v niektorých krajinách, vrcholný alebo centrálny orgán obstaráva učebné materiály (hlavne učebnice) v naturálnej forme ško-lám s cieľom zabezpečiť zmysluplne ich jednotnosť a konzistentnosť v štáte ako celku (Litva, Rakúsko v prípade Volkschulen, Hauptschulen a Polytechnische Schulen, Slovenská repub-lika).Spolu s rôznymi cestami decentralizácie financovania na územné orgány mnoho štátov de-legovalo na školy finančné riadenie určených zdrojov. V súvislosti s tým bola školám udelená významná manažérska autonómia vo vzťahu k množstvu financií v hotovosti pokrývajúcich jednu alebo niekoľko kategórií zdrojov podľa ich vynakladania na financovanie povinného vzdelávania. Využívaním týchto peňazí si školy obstarávajú tovary a služby.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.