referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lukáš
Pondelok, 18. októbra 2021
Školstvo
Dátum pridania: 19.07.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: twinspark
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 277
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 18.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 31m 30s
Pomalé čítanie: 47m 15s
 
Ak dotácia v hotovosti pokrýva niekoľko kategórií zdrojov autonómia škôl je tak veľká, že im umožňuje rozhodovať o pomerných čiastkach vyznačených v rozpočtových hlavách. V niekoľkých kraji-nách nie je prakticky žiadna decentralizácia finančného riadenia na školy, ako je tomu vo väčšine prípadov zodpovednosti miestnych úradov v tejto oblasti. Takou je situácia vo fran-cúzskej komunite Belgicka (školy riadené obcami a provinciami), vo Francúzsku, v Nemecku, a Rakúsku (Volkschulen, Hauptschulen a Polytechnische Schulen). Tiež sa to uplatňuje v Českej republike a v Slovenskej republike na školách ktoré ešte nezískali právnu subjektivitu. Zdroje na zabezpečenie prevádzkových výdavkov a hnuteľností prevažujú medzi zdrojmi zahrnutými do decentralizácie finančného manažmentu na školy v jednotlivých štátoch. Na-proti tomu zdroje na zabezpečenie pracovníkov nie sú často decentralizované a nehnuteľný majetok ešte zriedkavejšie. Posledne menovaná tendencia je poplatná skutočnosti, že plá-novanie realizácie investícií do fixného majetku zahrňuje časový horizont niekoľkých rokov. Decentralizácia rozširuje riadenie financovania hnuteľností a (alebo) celého nepedagogické-ho personálu v školách spravovaných francúzskou komunitou v Belgicku, vo všetkých ško-lách v Španielsku, v stredných školách vo Francúzsku, vo všetkých školách v Taliansku a v allgemeinbildende hohere Schulen v Rakúsku.

Decentralizácia uskutočnená cestou celkovej dotácie na pokrytie personálnych a prevádzkových zdrojov v širokom slova zmysle jestvuje v Spojenom kráľovstve a v Poľsku. Riadenie krytia základného majetku (stálych kapitálových aktív) býva zodpovednosťou škôl len sporadicky. Praktizuje sa to napr. v grantami podporo-vanom súkromnom školstve vo francúzskej komunite Belgicka, v Anglicku (lacnejšie menšie stavby alebo prestavby, opravy budov a údržba), v niektorých školách v Poľsku (v závislosti od miestnych úradov) a v Maďarsku, kde finančné riadenie všetkých zdrojov (poskytovaných globálne) je decentralizované. Decentralizácia v riadení všetkých zdrojov sa uplatňuje v prípade škôl s právnou subjektivitou v Českej republike a v Slovenskej republike, ako aj škôl v Slovinsku. Tieto inštitúcie dostávajú oddelené dotácie pre každú kategóriu zdrojov, ktoré sú niekedy doplnené dotáciou zdrojov v naturálnej forme. Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že v nordických štátoch a v Litve miestne orgány rozhodujú o tom, či a v akom rozsahu bude finančné riadenie decentralizované na školy. To znamená, že decentralizačný obrazec v každej z týchto krajín nebude pre všetky školy rovnaký. Decentralizácia obstará-vania tovarov a služieb na školy môže byť pomerne veľká.

Tak ako vysoká miera centralizácie aj vysoký stupeň decentralizácie má, pri obmedzených zdrojoch, určité riziká. Patria k nim napr. otázny výsledok konkurencie výdavkov na školstvo a ostatných výdavkov územných samosprávnych orgánov v závislosti od ich priorít (školstvo nemusí byť vždy preferované, aj keď sa to všeobecne proklamuje), snaha ušetriť na personálnych výdavkoch prijímaním mladých alebo nedostatočne pripravených pedagó-gov na voľné pracovné miesta, uzatváranie pracovných pomerov na dobu určitú (možnosť uvoľňovania učiteľov počas školských prázdnin) a pod. Jednou z najdôležitejších zásad posudzovania zmien v oblasti správy a financovania školstva je úsilie o rovnosť vo vzdelávaní. Môže ísť o dva pohľady:-jednak ako na rovnosť zdrojov pre uspokojovanie potrieb vzdelávania, bez ohľadu na zriaďovateľa,-alebo ako na takú rovnosť zdrojov, ktorá by vyrovnávala nerovnosť šancí (napr. medzi školami rôznych zriaďovateľov - štátne, obecné, súkromné) a usilovala o rovnosť výsled-kov vzdelávania. V prvom prípade je možné vychádzať z princípu využívania normatívneho spôsobu stanove-nia príspevku z verejných rozpočtov, t. z., že predmetom dotácie nie je škola, ale dieťa, alebo žiak, ktorý je účastníkom vzdelávania.

Tento prístup platí pre všetkých zriaďovateľov škôl (štátnych, súkromných a cirkevných). V druhom prípade ide o vytvorenie takého systému financovania, ktorý by vyrovnával prí-padné handicapy (napr. málotriedky, školy na národnostne zmiešanom území), alebo na-opak zvýhodnenia vyplývajúce z podmienok v ktorých školy pôsobia. Neštátne školy, ktoré majú právo vyberať poplatky (školné) od občanov, by ich mali použiť len na preukázateľné nadštandardné vzdelávanie (štandardné vzdelávanie by malo byť financované z verejných rozpočtov porovnateľne ako na štátnych školách). Sú prípady aj štátnych škôl, ktoré sa usilu-jú o právo vyberať poplatky za nadštandardné vzdelávacie služby (napr. v Českej republike). Spoločnou podmienkou pre prideľovanie finančných prostriedkov z verejných rozpoč-tov, v oboch prípadoch, by malo byť dodržanie nárokov na kvalitu výučby, ktorá by mala byť, bez ohľadu na zriaďovateľa, rozhodujúca aj v súvislosti s prípadnou redukciou škôl, ich vyra-dením zo siete, čo má tiež dopad na možnosti ich financovania. Nedoriešeným problémom ale zostáva otázka jej presného zmerania.

Na uplatňovanie zásady rovnosti majú vplyv aj finančné toky v povinnom vzdelávaní. O konzistentnosti modelu financovania povinného vzdelávania s rozhodujúcou úlohou štátu sa v mnohých krajinách presvedčili celé pokolenia, ktoré mu vďačia za svoje vzdelanie. V kontraste s tým je však často v súčasnosti spochybňovaný. Pôvodcom určitého napätia pri zdrojovom zabezpečení školstva však môže byť pravdepodobne ústup od tohto koncepč-ného riešenia. Narastanie počtu subjektov a záujmov vstupujúcich do rozhodovania o fi-nančných zdrojoch pre školstvo nemusí byť vždy garanciou dodržania zásady rovnosti a transparentnosti finančných tokov. Možnosti využitia zahraničných skúseností pri zmene systému fi-nancovania regionálneho školstva v Slovenskej republikeSkúsenosti vybraných členských a kandidátskych krajín EÚ ukazujú na zmiešaný prístup pri zdrojovom zabezpečení povinného vzdelávania a finančných tokoch medzi centrálnymi or-gánmi, sprostredkovateľskými orgánmi a školami. Aj pri uplatňovaní všetkých možností sú-stredenia právomoci pri prideľovaní prostriedkov na určitých úrovniach riadenia (centrálna, miestna, centrálna a miestna) sa ukazuje že centralizovaný model je v Európe najčastejší.

To, naopak, navodzuje snahy dosiahnuť vyššiu efektivitu častejšie cestou decentralizácie t. j. rozširovaním účasti na rozhodovaní a činnosti škôl.Vzhľadom na skutočnosť, že financovanie v jednotlivých štátoch je tesne späté s riadením a celkovým chodom školstva, ktoré sú historicky zdôvodnené, jeho mechanické preberanie z konkrétnej krajiny (bez analyzovania vývojových zákonitostí) je nevyhovujúce. Zahraničné skúsenosti o zdrojoch financovania, ich rozdeľovaní a finančných tokoch v povinnom vzdelá-vaní, publikované v materiáloch Eurydice, umožňujú reprezentatívne porovnanie . Súčasne je ich možné využiť ako námety v rámci pripravovaných premien financovania regionálneho segmentu nášho školstva. V rámci prebiehajúcej reformy verejnej správy na Slovensku dochádza k zmenám celého radu právnych noriem (dotýkajú sa cca 60 zákonov), ktoré priamo alebo sprostredkovane ovplyvňujú aj legislatívny proces v oblasti ekonomického zabezpečenia regionálneho škol-stva. Kľúčovými sú dva zákony - zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (2003) a zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (2003). Finančné toky v regionálnom školstve, uvažované v týchto právnych úpravách sú, vzhľadom na nedokončenú reformu verejnej správy a nedoriešené rozpočtové určenie výno-sov z vybraných štátnych daní, otvorené.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.