V tejto seminárnej práci sa budem stručne zaoberáme vývojom financovania mimovlád-neho neziskového sektora na Slovensku za obdobie po roku 1989. Načrtneme princípy, ktoré sa uplatňujú pri financovaní neziskových organizácií a ktoré v mnohom vyplývajú z ich osobitostí. Obsiahlejšie sa budem venujeme analýze zdrojov, ktoré sa v uplynulom období použili na finan-covanie občianskych aktivít, a to či už od domácich alebo zahraničných subjektov, z verejného alebo súkromného sektora, od organizácií alebo jednotlivcov. V mnohých prípadoch sú v tejto časti sprístupnené čísla, ktoré sú pokusom o zachytenie skutočného stavu vynaložených zdro-jov, avšak so všetkými obmedzeniami, ktoré vyplývajú z neexistencie údajov či ich nedostupnos-ti, duplicitného vyjadrovania alebo nerovnakých údajov z rôznych prameňov. Dotkneme sa aj trendov, ktoré sa vo financovaní črtajú, resp. výzvy, ktorým neziskové organizácie na Slovensku čelia. Pre účely tohto textu používame výraz neziskový sektor, a to z toho dôvodu, že financova-nie občianskych aktivít a mimovládnych organizácií nemožno v mnohých aspektoch odčleniť od financovania ostatných verejnoprospešných činností zabezpečovaných inými verejnými subjek-tami či inštitúciami.

Základným predpokladom fungovania neziskovej organizácie, tak ako každého iného subjektu verejného či podnikateľského sektora, je zabezpečenie jeho financovania. Každý sub-jekt musí nejakým spôsobom získavať zdroje na úhradu nákladov svojho fungovania a činností, ktoré rozvíja. V neziskových organizáciach sa táto finančná stránka spája s ich špecifikami, ktoré v mnohom vyplývajú z ich servisného (a už i z názvu vyplývajúceho nekomerčného) postavenia v spoločnosti. Financovanie neziskového sektora je teda zaujímavou oblasťou, ktorá v sebe spá-ja prvky ekonomicko-finančné a sociálno-spoločenské. Pohľad na obdobie od znovuzrodenia tohto sektora na Slovensku až podnes naskytuje príležitosť sledovať vývoj mimovládneho ob-čianskeho života v zrkadle postupných politických, spoločenských, ale aj ekonomických pre-mien, ktoré naša krajina za uplynulé obdobie podstúpila. Mimovládny neziskový sektor na Slovensku po roku 1989 prešiel zaujímavým vývojom a dynamickými zmenami, ktoré sa dotýkali aj oblasti jeho financovania. Po znovuzrodení slobo-dy a demokracie sa celý občiansky sektor začal vzmáhať k životu a postupne sa rozvíjal vo svetle udalostí, ktoré na druhej strane aj spoluformoval.

Tak, ako sa úloha neziskového sek-tora v spoločnosti formovala v závislosti od spoločenského vývoja na Slovensku, ovplyvňovali oblasť jeho financovania nielen sociálno-ekonomické podmienky, ale najmä v druhej polovici deväťdesiatych rokov aj politické aspekty. Pod vplyvom autoritársko-nedemokratických praktík vtedajšej vládnej moci, preberali na seba mimovládne organizácie nielen úlohy, ktoré nedokázal pokryť štát či trh, ale nadobudli postavenie aj akéhosi strážcu demokracie, kontrolóra verejnej moci, poskytovateľa alternatív politického, ekonomického či sociálneho fungovania slovenskej spoločnosti. Znovuzrodenie a bohatý rozmach občianskeho života na Slovensku zásadným spôso-bom umožnila štedrá zahraničná podpora z verejných a súkromných nadačných zdrojov, ktoré v podstatnej miere umožnili organizáciam napĺňanie ich úloh v spoločnosti.

Domáce finančné kapacity boli a stále sú obmedzené v dôsledku historického vývoja, prebiehajúcej ekonomickej transformácie, systémových zmien a na druhej strane aj pre rozvoj občianskej spoločnosti nega-tívnymi spoločensko-kultúrnymi vplyvmi – neexistenciou vhodnej darcovskej klímy, nedostatkom vlastného občianskeho sebauvedomenia a pretrvávajúcej pasivity, prerušenej tradície angažo-vanosti a podpory občianskych aktivít. Prenos skúseností, modelov fungovania a know-how ob-čianskeho života zo zahraničia spolu s dostatočnou ponukou zahraničných zdrojov na jeho akti-vizáciu mali preto zásadný vplyv na vývin domáceho neziskového sektora.Po zmenách politickej situácie v roku 1998 a nastolených ekonomických a sociálnych reformách spolu s postupujúcimi integračnými snahami do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, do-chádza k postupnému ústupu politického angažovania sa mimovládnych organizácií.

Po potvrdení spoločenskej zmeny v roku 2002 s postupujúcicmi ekonomickými reformami sa zásadne kvalitatívne i kvantitatívne menia podmienky pre financovanie slovenského neziskové-ho sektora. Kľúčovým sa stáva zmena priorít zahraničných, najmä amerických nadačných dono-rov a ich postupný odchod smerom do krajín Balkánu a bývalých krajín Sovietskeho zväzu, ako aj okliešťovanie zahraničných verejných zdrojov, či už v dôsledku postupujúcej integrácie do euroatlantických štruktúr, alebo presvedčenia, že slovenská spoločnosť postupne prešla zásad-nou zmenou a tú by mali odrážať aj zmeny vo financovaní občianskych aktivít. Financovanie neziskového sektora na Slovensku musí po roku 2000 čeliť novým výzvam – väčšej odkázanosti na nové formy financovania, aktivizáciu vlastných a domácich zdrojov, ktoré sú však stále v plienkach a len pomaly sa vzmáhajú. Pri analýze financovania neziskového sektora na Slovensku môžeme využiť dva pohľa-dy. Jedným je takpovediac optika makroúrovne – celkovej štruktúry a objemu disponibilných zdrojov pre všetky mimovládne neziskové organizácie (MNO) na Slovensku a vývin týchto uka-zovateľov v neziskovom sektore za sledované obdobie.

Druhým pohľadom je financovanie na mikroúrovni – samotnej MNO – ktoré sa prejavuje v dostatku a udržateľnej štruktúre zdrojov fi-nancovania konkrétnej organizácie. Obe tieto úrovne sú úzko previazané a v tejto analýze sa budú prelínať. Najmä v časti o zdrojoch a ich štruktúre sa sústredíme na makroúroveň financo-vania celého sektora, v iných častiach o princípoch či trendoch budú do popredia vystupovať aj konkrétne aspekty financovania samotných organizácií.Trvalo udržateľný rozvoj mimovládnych neziskových organizácii ide ruka v ruke s riešením fi-nančných problémov, ktoré sú pre neziskovú sféru špecifické a možno v niečom pálčivejšie ako pre podnikateľský či verejný sektor. Špecifickosť sa prejavuje nielen v poslaní neziskovej organi-zácie či v spôsobe jeho napĺňania. Misia MNO sa častokrát dotýka čohosi nehmotného – napr. presadzovania hodnoty, dosahovania zmeny postoja či správania, poskytovania pomoci.

Z toho vyplýva, že produkt, s ktorým neziskové organizácie prichádzajú „na trh“, je častokrát nehmotnej povahy, je to väčšinou služba (hoci častokrát spojená s konkrétnym hmotným výrobkom) – ide napr. o sociálnu pomoc, pomoc narkomanom, kampaň proti týraniu žien, na ochranu detí či ži-votného prostredia, záchranu veľrýb, apod.). Do popredia sa dostáva aj skutočnosť, že v prípade neziskových organizácií sú cieľovou skupinou, adresátmi ich aktivít, ľudia, ktorí si za tieto služby väčšinou neplatia, alebo platia len čiastočne. A to či už preto, že si to nemôžu dovoliť, alebo by sa v inom prípade prijímateľmi takejto, povedzme spoločensky prospešnej, služby nestali. Do týchto vzťahov teda vstupuje tretí subjekt, ktorý má záujem nejaký spoločenský problém riešiť, dosiahnuť nejakú sociálnu zmenu, avšak uskutočňuje to iba poskytovaním vlastných prostriedkov, nie samotnou prácou.

Takto pri financovaní neziskových aktivít zohráva kľúčovú úlohu darca, (nadácia, štát, samospráva, firma, jednotlivec), ktorý sa svojím vkladom spolupodieľa na podpore takejto vzájomnoprospešnej (v prospech určitej skupiny, napr. členov šachového klubu) alebo verejnoprospešnej občianskej aktivity (v prospech každého, celej verejnosti). V prípade, že neziskový subjekt chce obsluhovať svojich klientov efektívne, musí potom vystupovať profe-sionálne nielen vo vzťahu k nim samotným (pri poskytovaní svojho produktu), ale aj voči týmto podporovateľom (pri získavaní zdrojov). MNO sa tak dostáva do akéhosi trojvzťahu organizácia-klient (prijímateľ služby)-darca (podporovateľ). To samozrejme platí v prípade, keď organizácia nepokrýva tieto náklady z vlastných zdrojov.Princípy financovania MNOMedzi základné princípy financovania MNO môžeme zaradiť: viaczdrojovosť, spolufinancovanie (kofinancovanie), samofinancovanie, fundraising (získavanie zdrojov), hospodárenie s cudzími zdrojmi, efektívnosť, preukázateľnosť použitia prostriedkov, úhradu nákladov činností súvisiacich s napĺňaním poslania organizácie, projektovosť, rozpočtovanie, účelovú viazanosť. Principiálny-mi predpokladmi efektívneho financovania sú predovšetkým dôveryhodnosť a dobré meno orga-nizácie a transparentnosť jej pôsobenia.