Podstata viaczdrojovosti spočíva v získavaní a využívaní viacerých zdrojov financovania neziskovej organizácie, a to nielen s cieľom zabezpečiť nezávislosť od jedného zdroja a vyhnúť sa tak prípadným negatívnym dôsledkom pri jeho neočakávanom zlyhaní. Dôvodom viazdrojovosti je aj fakt, že takmer žiadny z externých darcov-donorov nie je ochotný hradiť 100% nákladov nejaké-ho projektu, a tak je potrebné hľadať doplnkové zdroje na vykrývanie týchto finančných potrieb. Naopak, mnohí z týchto podporovateľov priamo podmieňujú svoju podporu požiadavkou, aby si organizácia na projekt alebo svoje fungovanie zabezpečila ďalšie zdroje. Hovoríme pritom o tzv. spolufinancovaní alebo kofinancovaní projektov. V časoch väčšieho dostatku finančných zdrojovv slovenskom neziskovom sektore (v 90. rokoch) nebolo pre organizácie problém získať prostriedky aj na úhradu prevádzkových nákladov organizácie (prenájom, energie, mzdy, telefóny apod.) od štedrých nadačných donorov. S postupujúcimi zmenami a poklesom tejto podpory je však vykrývanie réžijného fungovania jedným z najväčších ekonomicko-finančných problémov neziskových organizácií.

Ďalším princípom financovania neziskového sektora je spôsob nado-búdania, resp. získavania finančných i nefinančných zdrojov pre svoju činnosť. Tie môže organi-zácia vytvárať buď vlastnými kapacitami alebo ich môže získavať z vonkajšieho prostredia. Ak je organizácia schopná generovať príjmy vlastnou činnosťou (predajom služieb, výrobkov, príjma-mi z hmotného a nehmotného majetku či finančných investícií, podnikaním alebo členskými prí-spevkami od svojich členov) hovoríme o tzv. samofinancovaní. Niekde na hranici medzi samofi-nancovaním a získavaním zdrojov z externého prostredia sa nachádza aj sponzorstvo, ktoré predstavuje špecifický typ komerčného vzťahu, kde sa za podporu verejnoprospešného účelu ponúka služba, najčastejšie prezentácia sponzora. Väčšina neziskových organizácií je však od-kázaná na získavanie zdrojov z externého prostredia organizácie. Vtedy hovoríme o tzv. fundra-isingu, ktorý možno charakterizovať ako aktívnu činnosť neziskových organizácií zameranú na získavanie vonkajších finančných a nefinančných zdrojov. Tieto aktivity sa spoliehajú na filantropiu oslovovaných darcov a v ideálnom prípade by mali mať ambíciu vybudovať s týmto darcom vzájomne korektný vzťah či prípadne dlhodobé partnerstvo.

Ak je proces fundraisingu úspešný, jeho výsledkom je získanie nevyhnutných finančných prostriedkov, vecných či nemajetkových zdrojov alebo pomoci, ako sú napr. vecné dary, dobrovoľnícka práca, know-how, ale aj skúse-nosti z riadenia či správy organizácie, informácie a pod.Ako sme si už povedali väčšina neziskových organizácií je však odkázaná na získavanie zdrojov z externého prostredia organizácie vtedy hovoríme teda o tzv. fundraisingu, S fundraisingom je je spojených viac aspektov ktoré nemusia, alebo sa často nevyskytujú pri financovaní zo štátneho rozpočtu. Ako prvým je, „iný“ vzťah s hospodárením zdrojov ktoré nezisková organi-zácia dostala od darcu – donora ide o zodpovednosť voči darcovy ktorá sa musí prejaviť pravi-delným informovaním ako sa čerpajú a používajú jeho prostriedky. V praxi sa môže stať, že MNO si získané zdroje akosi „privlastnia“, pokladajú ich už za svoje, čím sa v organizácii môže vytratiť záväzok použiť ich na pôvodne stanovený účel. V prípade, že nezisková organizácia je schopná vytvoriť zdroje na svoju prevádzku vlastnou činnosťou, väčšinou sa zvyšuje jej finančná stabilita a trvalá udržateľnosť. Vytvorené príjmy či dokonca zisk sa však v prípade neziskového sektora nemôžu použiť na obohatenie vlastníkov organizácie či členskej základne.

Všetky príjmy sa musia použiť na úhradu nákladov činností súvisiacich s napĺňaním poslania organizácie. V tomto je rozdiel s podnikateľským sektorom, v ktorom sa vygenerovaný zisk rozdelí medzi vlastníkov podnikateľského subjektu.Veľmi častým princípom, s ktorým sa pri získavaní zdrojov v neziskovej organizácii od donorov stretávame, je tzv. projektovosť. Donori väčšinou podporujú konkrétne projekty, ktoré im vo forme návrhu predložia samotné organizácie. V rámci podpory projektu potom väčšinou vy-členia prostriedky na úhradu nákladov s týmto projektom bezprostredne súvisiacich. Pre MNO, ktoré fungujú poväčšine na projektovom základe, sa tak úspešné získavanie prostriedkov na projekty stáva otázkou ich prežitia. Sprievodným negatívnym javom pre organizačný rozvoj mô-že byť závislosť na projektových cykloch (financovanie je zabezpečené len počas dĺžky trvania projektu). Nevyhnutnou podmienkou pre dlhodobo úspešné financovanie je efektívnosť činností MNO. Byť efektívny v tomto zmysle znamená dosahovať kvalitné, konkurencieschopné výsledky účelným využívaním získaných zdrojov pri čo najnižších nákladoch.

Ani schopnosť zostaviť a predložiťkvalitný projekt pre získavanie cudzích zdrojov či samofinancovanie nie je zárukou dlhodobých úspechov. Celý manažment organizácie, či už personálny, finančný, programový, projektový apod. alebo i technologické kapacity organizácie by mali byť zamerané na odhaľovanie existujúcich potrieb a ich efektívne uspokojovanie u tej cieľovej skupiny a na tom „neziskovom trhu“,ktorý je pre organizáciu kľúčový. S projektovosťou a efektívnosťou úzko súvisí aj ďalší princíp, s ktorým sa pri financovaní z externých (cudzích) zdrojov možno stretnúť. Ak sa organizácii podarí získať podporu nejakého donora pre svoj projekt a ten sa rozhodne ho financovať, takto poskytnuté prostriedky sú väčši-nou účelovo viazané. To znamená, že sa môžu použiť iba v súlade so schváleným projektom a jeho navrhnutým rozpočtom. Organizácia získava prostriedky, ktoré musí použiť tak, ako sa k tomu zaviazala, hoci pri realizácii projektu sa častokrát navrhovaný rozpočet z rôznych dôvodov nepodarí dodržať. Vzniká tak deficitná či prebytková situácia v rozpočte.

Tieto finančné potreby sa buď musia vykrývať z iných zdrojov alebo sa naopak vzniknutý prebytok „musí“ zbytočne spotrebovať. Organizácia je totižto v prípade nejakého kladného zostatku v rozpočte projektu väčšinou povinná vrátiť ho donorovi. V praxi tak častokrát dochádza k situácii, že účelovo viaza-né prostriedky sa nepoužijú efektívne, ale v každom prípade sa minú, len aby sa nemuseli vra-cať donorovi. Elementárna slušnosť hovorí, že pri narábaní s cudzími zdrojmi je pre neziskovú organizáciu dôležité, aby si získala dôveru svojich podporovateľov. Na to musí sama pôsobiť dostatočne dôveryhodne, to znamená, že ich musí presvedčiť, že poskytnuté prostriedky nebu-dú zneužité na iný účel. Dôveryhodnosť a dobré meno organizácie sa tak stáva kľúčovou deví-zou, ktorou organizácia môže disponovať. V prípade jej straty či naštrbenia je častokrát ohroze-ná celková existencia organizácie či schopnosť získavať zdroje pre vlastné fungovanie.

Zdroje financovaniaVo všeobecnosti za hlavné kritéria rozdelenia zdrojov financovania možno považovať:Spôsob nadobudnutia- interné, vlastné zdroje (získané z vlastnej činnosti – samofinancovaním)- externé, cudzie zdroje (získané z iného zdroja – fundraisingom); Charakter zdrojov- finančné zdroje (finančné prostriedky)- nefinančné zdroje (vecné dary, čas, informácie, know-how, dobrovoľnícka práca, apod.); Pôvod zdrojov- domáce, miestne zdroje (zo Slovenska)- zahraničné zdroje (z iných krajín);Darujúci (financujúci) subjekt resp. sektor- verejné zdroje (štátna správa a samospráva, resp. multilaterálne inštitúcie, daňová asignácia),- súkromné zdroje (neverejná sféra)- nadačné (nadácie)- podnikateľské (podnikateľské subjekty)- individuálne (jednotlivci, verejnosť)- cirkevné (cirkvi a náboženské spoločnosti);Formu príjmu- dar, zbierka, dotácia, grant, príspevok, objednávka, kontrakt, apod.Verejné zdroje – zahraničnéNeziskový sektor na Slovensku sa preberal k svojej životaschopnosti najmä vďaka zahraničnej podpore, v ktorej vládne (štátne) zdroje zohrávali kľúčovú úlohu. K najaktívnejším podporovate-ľom, inštitúciam a programom, ktoré poskytovali prostriedky MNO na Slovensku, patrili Veľvys-lanectvo USA na Slovensku, Informačná služba Spojených štátov USIS, Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj USAID, ďalej Veľvyslanectvo Veľkej Británie a Severného Írska, Veľvysla-nectvo Kanady, Veľvyslanectvo holandského kráľovstva a Delegácia Európskej únie na Sloven-sku.Podpora z amerických verejných zdrojov prúdila na Slovensko prostredníctvom troch inštitúcií, resp. kanálov veľvyslanectva, USIS a USAID.

Dostupné údaje za podporu prostredníctvom veľ-vyslanectva hovoria, že do konca roku 2000 táto inštitúcia mohla poskytnúť 37.575.000 SKK na rôzne projekty. Prostriedky Veľvyslanectva USA určené na granty na Slovensku (v SKK) Zdroj: Fórum donorov, 2004.Približnú podporu pre MNO prostredníctvom Americkej rozvojovej pomoci USAID za obdobie rokov 1990-2000,resp. 2002 ukazuje nasledujúca tabuľka:Program USAID pre mimovládne organizácie na Slovensku v rokoch 1990-2000, resp. 2002 Poznámka: Údaje sú vybraté z celkových údajov za USAID podľa kontraktora/primárneho partnera/účelu použitia prostriedkov USAID, ktorým bolimimovládne organizácie (spolu aj s ďalšími subjektami) - nezahŕňa podporu politickým stranám.Údaje sú aktuálne k 6.2.2000 (hoci zahŕňajú aj niektoré zazmluvnené prostriedky na roky 2000-2002)Zdroj: USAID Slovakia, 2004.´Z podpory programu USAID prebiehal v rokoch 1995-1998 program DemNet (Democracy Ne-twork), ktorý administrovala Nadácia pre občiansku spoločnosť (Foundation For a Civil Society).

V rokoch 1999-2002 sa táto podpora realizovala hlavne prostredníctvom programu konzorcia dvoch slovenských organizácií – ETP Slovensko a Nadácie Ekopolis – Tvoja Zem. Tento prog-ram dostal od USAID celkovo 2 milióny USD.Britské veľvyslanectvo administrovalo program British Know How Fund, v ktorom sa MNO mohli uchádzať o podporu v programe technickej pomoci alebo malých grantov. V rámci programu malých grantov udelilo veľvyslanectvo v období rokov 1998-2003 celkovo 912.000 GBP, z čoho väčšinu prijímateľov tvorili neziskové organizácie.7 Kanada venovala Slovensku štedrú podporu na rôzne multilaterálne a bilaterálne projekty, rozvojovú pomoc alebo pritiahnutie priamych in-vestícií či technológií. Kanadská medzinárodná rozvojová pomoc CIDA vyčlenila za obdobie1991-2002 na podporu MNO 32.338 CAD a na občiansku spoločnosť spolu s posilnením vlády celkovo 2.657.264 CAD.8 Kanadské veľvyslanectvo v Prahe spolu so svojou kanceláriou v Bratislave administrovalo aj Fond Kanady pre miestne iniciatívy (Canada Fund for Local Initiatives).

V tomto programe s dôrazom na ľudské práva a práva menšín (najmä Rómov), na podporu žien a rovnosť šancí, občiansku participáciu, dobrovoľníctvo, komunitný rozvoj a udržateľnosť MNO podporili od roku 1990 okolo 120 projektov množstvom viac ako 840.000 CAD. Ďalším veľmi významným podporovateľom občianskych aktivít na Slovensku bolo Holand-sko. Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva v Bratislave podporilo v rokoch 1994-2002 v rámci svojho programu malých grantov MATRA-KAP projekty v celkovej výške 1.221.232 EUR.V rámci bilaterálnej pomoci prišli na Slovensko tiež prostriedky od ďalších vlád, časť z nich skončila aj v MNO.Napr. vlády Dánska či Francúzska mali v prioritách svojej podpory aj posilňovanie demokratizá-cie, budovanie občianskej spoločnosti a rozvoj MNO. Nórske kráľovstvo sa napr. v roku 2002 podieľalo 1 mil. NOR (cca 5.222.000 SKK) na aktivitách smerujúcich k zvýšeniu účasti v parla-mentných voľbách alebo prostredníctvom svojho veľvyslanectva vo Viedni vyčlenilo 150.000 NOK na podporu malých projektov. Niektoré vlády (napr. Španielska, Talianska) podporovali hlavne projekty v oblasti kultúry, na ktorých mohli participovať aj MNO (Report..., 2003).

Do MNO, hlavne na južnom Slovensku, prichádzali prostriedky aj od maďarskej vlády.Verejné zdroje – domácePodpora neziskového sektora z domácich verejných zdrojov zahŕňa viacero mechanizmov, ktoré priamou či nepriamou formou pomáhajú MNO napĺňať ich poslanie. Priamou podporou je posky-tovanie dotácií a grantov realizácia kontraktov a zmlúv, v rámci ktorých mimovládna nezisková organizácia poskytuje služby na objednávku štátu, ďalej je to prerozdeľovanie výnosov z lotérií, verejných zbierok a iných podobných hier a podpora prostriedkami predvstupovch/štrukturálnych fondov v rámci kofinancovania. Nepriamou formou podpory je odpustenie niektorých daní a ciel, odpočet darov zo základu dane či možnosť asignácie 1 resp. 2%podielu zaplatenej dane z príjmu v prospech niektorej MNO (pozri Belejová, 2000).Prideľovanie dotácií a grantov zo strany štátu pre MNO sa v zásade uskutočňuje dvoma spô-sobmi . (1) na základe predloženia projektov (35% z celkovej sumy) a (2) vopred určeným dlho-ročným prijímateľom – „tradičným organizáciam“ (65% z celkovej sumy).