V prípade „tradičných organizácií“ ide o organizácie, ktoré sú od svojho vzniku podporované zo štátneho rozpočtu každoročne, bez ohľadu na dosahované výsledky. Z mnohých môžeme spomenúť napríklad Dobrovoľnú požiarnu ochrana, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Konfederáciu poli-tických väzňov Slovenska, Národné stredisko pre ľudské práva, Združenie sudcov Slovenska, Horskú službu, Slovenský Červený kríž, Slovenskú katolícku charitu atď. Príspevky za služby na základe kontraktov a zmlúv medzi neziskovými organizáciami a subjektami štátu či samosprávy je jednou z ďalších foriem priamej podpory zo strany verejné-ho sektora. Aj keď skúsenosti ukazujú, že poskytovanie verejnoprospešných služieb neziskovou organizáciou je lacnejšie a efektívnejšie ako ich zabezpečovanie prostredníctvom štátnych inšti-túcií, doteraz nie sú vybudované vhodné podmienky pre financovanie týchto služieb z verejných zdrojov. Tento mechanizmus je ovplyvnený aj prebiehajúcou decentralizáciou verejnej správy a prenosom kompetencií a zdrojov na nižšie úrovne. Navyše tam, kde sa táto forma podpory uplatňuje (a to aj na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, aj oboch úrovní samosprávy – VÚC a mestá a obce) doteraz absentuje vyčíslenie, koľko bolo takto zmluvne zabezpečených prostriedkov pre neziskový sektor k dispozícii. Priama podpora MNO z verejných zdrojov sa uskutočňuje aj prerozdeľovaním výnosov z lotérií, verejných zbierok a iných podobných hier.

Prostriedky z lotérií a iných podobných hier sa medzi vybrané rozpočtové kapitoly rozdeľujú od roku 1999 (dovtedy sa rozdeľovali priamo z úrovne MF SR). Spočiatku sa pre príslušné kapitoly rozpočtovali v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Od roku 2003 sa rozpočtujú ako účelové prostriedky priamo v príslušných kapitolách. Najväčšia časť výnosov z lotérií smerovala doteraz na účely športovej reprezentácie a telesnej kultúry. Časť ide aj pre obce a mestá, keďže dopady prevádzkovania výherných prístrojov musia znášať samotné obce. Prostriedky na kofinancovanie predvstupových/štrukturálnych fondov predstavujú nové pole podpory verejného sektora pre MNO. V niektorých operačných programoch štrukturálnych fondov (napr. Základná infraštruktúra či Ľudské zdroje, a i.) a ich pod opatreniach sa prijímateľ-mi európskych peňazí môžu stať aj samotné MNO. Ich právne formy i finančná spoluúčasť závi-sia od jednotlivých programov a výziev ministerstiev. Vo všeobecnosti však možno povedať, že aj keď snahou vlády bolo, aby štátny rozpočet umožnil mimovládnym neziskovým organizáciam i samosprávam čo najširšiu účasť na týchto projektoch tým, že znížil náročnosť spolufinancovania pre samosprávy a MNO na 5% celkových nákladov, prax prvých mesiacov poukazovala na to, že nastavenie opatrení pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov najmä zo strany mi-nisterstiev MNO z tohto procesu skôr vylučuje.

Zákon o dani z príjmu umožňuje do konca roku 2003 uplatniť si fyzickým a právnickým osobám odpočet poskytnutého daru peňažnej i nepeňažnej povahy zo základu dane. Dar musí byť poskytnutý na verejnoprospešné účely (na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, podporu mládeže, ochranu zvierat, sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské, telovýchovné a športové účely). Pri právnických oso-bách musela byť hodnota daru minimálne 2.000 Sk, pričom v úhrne si právnická osoba mohla znížiť základ dane najviac o 2 %, u fyzických bola minimálna hodnota daru 500 Sk a maximálna možnosť znížiť si daňový základ o 10 %. Ako dar na zdravotnícke účely sa oceňovala hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov bezpríspevkového darcu na 2.000 Sk. Zá-kon však nejasne vymedzuje okruh prijímateľov, ktorých označil ako „obce a právnické osoby so sídlom na území SR“. V praxi tak dochádzalo k tomu, že väčšina darov skončila vo vládnych neziskových organizáciach – rozpočtových a príspevkových – ako napr. nemocnice, školy, so-ciálne zariadenia, detské domovy apod. Napriek tejto možnosti odpísať si časť z výšky poskyt-nutého daru z daňového základu, mnoho subjektov túto možnosť nevyužívalo z dôvodu nízkych, nemotivujúcich sadzieb odpisovania.

Výsledkom toho bolo, že takýto dar už nebol vnímaný ako nepriama podpora štátu, ale ako príjem zo súkromných zdrojov, keďže podiel finančných pro-striedkov darcu bol v tomto prípade oveľa väčší ako podiel, ktorého sa vzdal štát. Novým záko-nom o daniz príjmu, ktorým sa od roku 2004 zaviedla rovná daň, sa táto možnosť napriek protestu viace-rých MNO zrušila, čo bude mať pravdepodobne veľmi negatívny dopad na úroveň darcovstva na Slovensku. Asignácia 1%, resp. 2% dane z príjmov fyzických a právnických osôb je ďalším nástrojom nepriamej verejnej podpory pre MNO. V roku 2001 sa umožnilo fyzických osobám rozhodnúť o použití 1% podielu zaplatenej dane z príjmu v prospech ním určenej právnickej osoby, a to prvýkrát v roku 2002 za predchádzajúce daňové obdobie. V roku 2002 sa táto možnosť rozšírila aj na právnické osoby, ktoré mali mať možnosť poukázať na tento účel dane za rok 2003 (teda v roku 2004). Novým zákonom o dani z príjmov z konca roku 2003 sa možnosť asignácie po-dielu zaplatenej dane zvýšila na 2% pre fyzické aj právnické osoby. Potenciálne bolo týmto spôsobom možné v roku 2002 celkovo získať 346.245.960 Sk, v nasledujúcom roku 2003 sa táto čiastka pre verejnoprospešné účely vyšplhala na 372.229.327 Sk. Možnosť zaregistrovať sa v roku 2002 využilo 4.034 neziskových organizácií, ktoré napokon získali 101.882.272 Sk zo zaplatených daní z príjmu za rok 2001 (29,4 % z celkového potencio-nálneho množstva), v roku 2003 to bolo 3331 organizácií s celkovým príjmom 97.070.228 Sk z daní za rok 2002 (26,1 %).