Zoznam desiatich neziskových organizácií s najvyššou sumou získa-nou z 1% z dane v rokoch 2002 a 2003 dokumentuje nasledujúca tabuľka. Desať neziskových organizácií na Slovensku s najvyššou sumou získanou z 1% z dane z príjmu v rokoch 2002 a 2003 (v Sk) Súkromné zdroje – nadačné – zahraničnéK znovuzrodeniu neziskového sektora na Slovensku po roku 1990 významnou mierou pomáhali aj zahraničné súkromné zdroje. Veľké zahraničné nadácie, hlavne americké, od začiatku 90-tych rokov poskytovali granty MNO na Slovensku. Najväčším podporovateľom neziskového sektora na Slovensku za celé obdobie bol americký finančník George Soros, ktorý prostredníctvom siete svojich nadácií, z ktorých na Slovensku pôsobí Nadácia otvorenej spoločnosti Open Society Foundation, mohutne podporoval rozvoj občianskych sektorov a budovanie otvorených spoloč-ností v strednej a východnej Európe. Druhým najväčším podporovateľom boli Európske spolo-čenstvá prostredníctvom predvstupového fondu PHAREPo roku 2000 sa v neziskovom sektore na Slovensku výraznejšie začína prejavovať zmena prio-rít zahraničných donorov, ktorí presmerovávajú svoju podporu do oblasti Balkánu, krajín bývalé-ho Sovietskeho zväzu či na Blízky Východ.

V roku 2003 ukončila svoje pôsobenie na Slovensku Ford Foundation, od roku 2004 výrazne znížil svoju podporu aj Open Society Institute. Spolu s uzatvorenými programami verejnej podpory (napr. USAID či britského veľvyslanectva) tak v sek-tore vzniká nepriaznivá finančná situácia. Poslední súkromní nadační donori (americkí) sa roz-hodli združiť svoje prostriedky v Truste pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Euró-pe.Podpora zahraničných nadácií mala pre formovanie občianskeho života na Slovensku zásadný význam. Osobitnú úlohu zohrali predovšetkým americké súkromné nadácie a z nich úplne jedi-nečnou bola podpora amerického finančníka Georgea Sorosa prostredníctvom Open Society Institute. Svojím zameraním pomohla rozvinúť široké spektrum občianskej spoločnosti na Slovensku a svojím objemom vysoko presiahla hranicu jednej miliardy korún. Dostatočná náhrada za tieto zdroje v súčasnosti neexistuje a ich presun do iných častí sveta predstavuje zásadnú systémovú zmenu, ktorá je pre slovenské MNO veľmi citeľná.Súkromné zdroje – nadačné – domáceOd novebra 1989 prešiel nadačný sektor na Slovensku bohatým vývojom, ktorý, ako bolo už spomenuté, ovplyvnila najmä závislosť na zahraničných zdrojoch a nedostatok vlastného kapitá-lu. Zaujímavým mobilizačným momentom pre celý tretí sektor na Slovensku bola v roku 1996 kampaň Tretí sektor SOS, ktorá sa zrodila ako reakcia na pripravovaný nový zákon o nadáciach.

Vtedajšia vládna moc sa rozhodla obmedziť počet i postavenie nadácií a nečakane predložila výrazne reštriktívny návrh novej legislatívnej úpravy, voči ktorej sa vzniesla vlna kritiky a ktorá spôsobila mobilizáciu vyše 300 MNO.56 Nesúhlas s pripravovaným návrhom zákona sa preniesoldo protestu proti vtedajšiemu štýlu uplatňovania vládnej moci, ktorá smerovala k obmedzeniu občianskeho života a jeho ovládnutiu zo strany štátnej správy. Zákon s niektorými drobnými úpravami57 bol nakoniec aj napriek nesúhlasu občianskeho sektora prijatý a viedol k výraznému poklesu počtu nadácií, ich zániku alebo preregistrovaniu na iné právne formy. Väčšina existujúcich nadácií pôsobí ako operačné nadácie, ktoré sa orientujú iba na podporu vlastných programov a aktivít, bez rozdeľovania finančných prostriedkov iným organizáciam. Len malý počet nadácií plní skutočne donorskú funkciu, a to poskytovanie finančných prostried-kov ďalším organizáciam alebo jednotlivcom. Mnohé nadácie, ktoré poskytujú granty iným MNO pôsobili iba ako „prietokový ohrievač“ (Strečanský In: Nadácie...,2002), ktorý distribuuje prevaž-ne zahraničné zdroje. Neexistencia dostatočných základin, ktorých zhodnocovaním by sa získa-vali prostriedky na grantovanie pre MNO, ani nenasvedčujú tomu, že by sa v blízkej budúcnosti mala táto situácia významne zmeniť (Mesík In: Nadácie..., 2003).

Ako významné nadáciami na Slovensku sú napr. na deti a mládež zameraná Nadácia pre deti Slovenska, Nadácia Ekopolis, podporujúca udržateľný rozvoj komunít a občiansku participáciu, Nadácia na podporu sociálnych zmien – SOCIA. Vzdelávanie podporuje hlavne Vzdelávacia nadácia Jana Husa. V ostatných rokoch sa novým trendom v nadačnej oblasti stal vznik a pôsobenie tzv. komunitných nadácií. Ide o grantové organizácie, ktoré pôsobia v istej geogra-ficky vymedzenej oblasti (komunite) a ktoré svojím pôsobením a aktivizáciou miestnej komunity výrazne pomáhajú k formovaniu kultúry filantropie a medzi sektorovej spolupráce. Komunitné nadácie spája predovšetkým snaha zhromažďovať kapitál zo zdrojov miestneho spoločenstva a jeho redistribúciou vo forme malých grantov prispievať k zvyšovaniu kvality života v komunite, v ktorej pôsobia. Súkromné zdroje – podnikateľskéPre financovanie MNO je veľmi dôležitá aj podpora zo strany podnikateľského sektora. Motivá-cie pre podporu verejnoprospešného projektu alebo organizácie zo strany firiem môžu byť rôz-ne. Či už sú to snahy získať prostredníctvom propagácie takejto podpory lepší imidž v očiach zákazníka, v minulosti možno daňové úľavy alebo to môže byť úprimná snaha podeliť sa s úspechmi vlastnej podnikateľskej činnosti a prispieť k riešeniu nejakého spoločenského prob-lému a napomôcť rozvoju komunity.

Podpora MNO zo strany podnikateľských subjektov vychá-dzaz tzv. konceptu spoločenskej zodpovednosti podnikania, ktorej jedným z aspektov (popri envi-ronmentálnej zodpovednosti a ekonomickej výkonnosti firmy) je aj zodpovednosť sociálna alebo spoločenská. Prejavom takejto spoločenskej zodpovednosti je potom aj angažovanie sa podni-kateľských subjektov v podpore vlastnej komunity, do ktorej spadajú aj MNO.Dôležitú úlohu vo vzťahu podnikateľského a neziskového sektora zohráva podnikové darcovstvo alebo korporatívna filantropia, teda ochota podniku venovať nejakú hodnotu (finančnú či nefi-nančnú) na verejnoprospešný účel, a to buď jednorazovo alebo opakovane bez nároku na neja-kú protislužbu. Inou formou spolupráce podnikov a MNO, ktorú sprevádza aj nejaké protiplnenie zo strany neziskového subjektu (zväčša vo forme reklamy), môže byť klasický komerčný vzťah na báze sponzoringu. Vyššiu úroveň spolupráce predstavujú strategické partnerstvá, ktoré môžufungovať aj na komerčnejšom princípe tzv. dobročinného (zdieľaného) marketingu.