V súvislosti s využívaním prostriedkov európskych štrukturálnych fondov nový rozmer nadobúda medzisek-torová spolupráca a partnerstvá medzi subjektmi verejného, podnikateľského a neziskového sektora hlavne v oblasti komunitného a regionálneho plánovania a rozvoja.Podpora podnikateľských subjektov pre MNO na Slovensku sa postupne vyvíja. Vplýva na ňu predovšetkým rastúca ziskovosť firiem, tlak zo strany konkurentov, módnosť tejto témy či postu-pujúca zmena vo vnímaní vlastnej zodpovednosti aj smerom k neziskovým subjektom. Získať presné údaje o podpore z týchto zdrojov je nemožné, nakoľko neexistujú žiadne presné štatisti-ky. Môžeme uviesť len závery niekoľkých prieskumov, ktoré túto oblasť spolupráce na Slovensku mapovali v minulosti.Prečo sa súkromníci rozhodli podporiť verejnoprospešné aktivity? Dôvodmi, prečo sa firmy rozhodovali pre podporu, boli finančná situácia podniku, záujem o podporovanú činnosť, kvalita projektu a dobré meno nadácie. Vôbec najdôležitejším faktorom rozhodovania pre podporu bola prospešnosť projektu.

Finančný efekt pre firmu vo forme zväč-šenia okruhu zákazníkov či zvýšenia prestíže nehral významú rolu. Najmenej akceptovaným medzipodnikateľskými subjektami bol tretí sektor venujúci sa menšinovým právam. Väčšiu mieru dar-covstva by vyvolala zmena legislatívy v oblasti daní ako aj osobné kontakty a dostatok informácií o neziskových organizáciach. Zo záverov vyplýva, že na aktivity MNO prispeli dve pätiny res-pondentov. Hlavným dôvodom pre tých, ktorí neprispeli, bola nedôvera, nedostatočná informo-vanosť o MNO, nedostatok finančných prostriedkov či daňové regulácie. Ako dôležité sa pre darcov ukázala potreba vedieť, na aký cieľ budú prostriedky použité, resp. existencia možnosti odpočítať si dar z dane. Podporu získavajú najviac miestne a regionálne projekty s bezprostrednými dopadmi, a to najmä v oblastiach práce s deťmi, zdravotne postihnutými a sociálne odkázanými. Polovica respondentov uviedla, že protihodnota pri odovzdávaní daru nie je pre nich dôležitá .Osobný kontakt sa javí ako základný predpoklad vzájomnej dôvery a dobrej spolupráce (Fialová, 1998).Súkromné zdroje – individuálne – dobrovoľníctvoTak, ako je individuálne darcovstvo priamou formou finančnej podpory, zapájanie sa jednotlivcov do dobrovoľníckej činnosti možno pokladať za významný nefinančný zdroj pre MNO.

Dobrovoľnícka (a teda neplatená) práca v prospech iných môže nadobúdať veľa podôb – napr. lepenie obálok, distribúcia šatstva, oslovovanie darcov, zbieranie finančných prostriedkov, poskytnutie konzultácie či inej služby, práca s klientami a pod. – jej výsledkom môže byť pre MNO priamyči nepriamy finančný efekt. Číselné vyjadrenie tejto podpory pre MNO môže vychádzať z ocenenia bežnej normohodiny práce každého zamestnanca, hoci vzťah dobrovoľníka k organizácii a práca s nimi sa vyznačuje svojimi špecifikami. Finančný prínos dobrovoľníckej neplatenej práce pre verejnoprospešné aktivity MNO je nepochybný.Súkromné zdroje – cirkevnéVýpočet súkromných zdrojov by bol neúplný bez spomenutia financovania cirkevných organizá-cií a aktivít. Najväčšie cirkvi na Slovensku (rímskokatolícka, evanjelická a.v., gréckokatolícka a i.) majú svoje účelové zariadenia alebo samostatné neziskové organizácie zamerané väčšinou na napĺňanie sociálno-charitatívnych, edukatívnych, voľnočasových potrieb svojich členov, resp. širšej spoločnosti. Sú to napríklad Slovenská katolícka charita, Evanjelická diakonia, Tabita, n.o., Filantropia pravoslávnej cirkvi, Diakonia Apoštolskej cirkvi, ADRA – Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj či iné.

Financovanie týchto zariadení je popri iných napojené aj na zdroje pochá-dzajúce zo samotných cirkví (a to či už priamo alebo prostredníctvom účelových kostolných a cirkevných zbierok), či už doma alebo prostredníctvom zahraničných partnerov. V minulosti bola deklarovaná príslušnosť k niektorej z cirkví pre mnohé MNO problémom, keďže všeobecné po-vedomie viedlo „sekulárne“ zdroje k presvedčeniu, že tieto organizácie musia disponovať dosta-točným množstvom prostriedkov od vlastných cirkví. To spôsobovalo, že získať podporu napr. z bežných nadácií bolo pre nich problematické. (Beňáková, 2000).Cirkevné zdroje predstavujú neoddeliteľnú súčasť financovania verejnoprospešných aktivít. Výz-namnú úlohu v podpore tejto sféry občianskeho života zohrali a stále zohrávajú, podobne ako pri nadáciach, zahraničné zdroje, v tomto prípade zdroje zahraničných náboženských organizácií. Ich prítomnosť významne napomohla rozvoju verejno- či vzájomnoprospešných aktivít cirkev-ných a náboženských spoločností.

Spolu s veľmi vysokou mierou individuálneho darcovstva tradične v prospech cirkví, náboženských a kostolných zbierok (napr. Baťová, 2002) a reštituo-vaním a zhodnocovaním cirkevného majetku vytvárali finančný rámec, ktorý umožňuje cirkvám a náboženským spoločnostiam napĺňať ich širšie poslanie v spoločnosti, ako je len napĺňanie po-trieb svojich členov. Je pravdepodobné, že tak ako pri nadáciách, aj pri zahraničných cirkevných zdrojoch čoskoro príde k obmedzeniu poskytovaných prostriedkov a financovanie bude odkáza-né na väčšiu aktivizáciu domácich zdrojov. SamofinancovanieSamofinancovanie je proces, pri ktorom nezisková organizácia využíva svoje kapacity (ľudské, materiálne, finančné, know-how a pod.) na tvorbu a získavanie zdrojov (predovšetkým, avšak nie výlučne, finančných) pri súčasnom napĺňaní svojho poslania. Pritom napĺňanie nejakej verej-no- či vzájomneprospešnej misie organizácie je kľúčovým prvkom, ktorý ju odlišuje od podnikateľského subjektu. Hoci sa tvorba zisku môže na prvý pohľad pre neziskovú organi-záciu zdať ako čosi neprimerané, opak je pravdou. Aj neziskový, tak ako podnikateľský, subjekt môže tvoriťpozitívny hospodársky výsledok zo svojej činnosti.

Rozdiel je však v tom, že v prvom prípade je tento zisk určený na napĺňanie neziskových cieľov v rámci misie organizácie, a nie na obohatenie majiteľov tak ako u podnikateľov. Rozlišujeme niekoľko metód samofinancovania, a to od členských príspevkov, predaja vlastných produktov (knižky, publikácie, tričká, pohľadnice, remeselné výrobky a pod.), spoplatnenia po-skytovaných služieb (školenia, poradenstvo, konzultácie, preklady, tlmočenie, ubytovanie, stra-vovanie a pod.), využívania materiálnych statkov (prenájom vlastného priestoru iným subjektom, využívanie zariadení za úhradu), využívanie nemateriálnych statkov (patentov, metodík, postu-pov, „prenájom“ značky, loga a pod.) až po príjmy z vlastných realizovaných investícií (napr. príjmy z vlastného finančného kapitálu).Mimovládne neziskové organizácie napriek svojmu názvu, ktorý evokuje, že so ziskom nemajú nič spoločné, môžu vykonávať podnikateľské aktivity. Musí ísť o sústavné, samostatné konanie organizácie na vlastnú zodpovednosť, vlastný účet a vlastné meno s cieľom dosiahnutia zisku. Tento však musia použiť v zmysle svojho poslania a stanov na podporu neziskovej činnosti, nie na obohatenie zakladateľov.

Z jednotlivých právnych foriem neziskových subjektov, môžu pod-nikateľskú činnosť realizovať občianske združenia, neziskové organizácie poskytujúce všeobec-ne prospešné služby, záujmové združenia právnických osôb, cirkvi a náboženské spoločnosti – podnikanie nadácií je striktne regulované a zo zákona zakázané. S cieľom podpory podnikania MNO v strednej Európe (v Česku, Slovensku, Maďarsku a Slovinsku) a ich nezávislosti a stability začala svoje pôsobenie medzinárodná americko-čílska nezisková organizácia NESsT (Non-profit Enterprise and Self-sustainability Team). Doteraz pô-sobí na trhoch Latinskej Ameriky (Santiago de Chile) a Strednej Európy (Budapešť) a prostredníctvom komplexných tréningov, profesionálneho poradenstva, koučingu a dokonca rizikových finančných investícií podporuje perspektívne podnikateľské aktivity neziskových orga-nizácií a dlhodobo ich tak sprevádza na ceste k peniazom pre verejnoprospešný účel. Spolu so širokou sieťou svojich biznis poradcov a skúsených zamestnancov, bohatým teoretickým zákla-dom, informačnými materiálmi a inovatívnymi aktivitami je NESsT neoceniteľným prínosom pre udržateľnosť neziskových organizácií v stredoeurópskom priestore a jasným príkladom, ako čeliť výzvam budúcnosti.

Záver
Trendy a výzvy financovania MNONajvýraznejším trendom v oblasti financovania neziskového sektora je dramatický pokles dispo-nibilných zdrojov zo zahraničia, a to či už verejných alebo súkromných, neexistencia dostatočnej domácej náhrady, z toho vyplývajúce štrukturálne zmeny sektora. Ďalšími momentami sú nárast významu verejných (a špeciálne samosprávnych) zdrojov a štrukturálnych fondov, vplyv daňo-vých zmien a asignácie 2 % zaplatenej dane na rozvoj darcovstva z vlastných zdrojov, rozvoj medzisektorovej spolupráce s verejným sektorom v dôsledku decentralizácie a s podnikateľským v dôsledku presadzovania sa konceptu spoločenskej zodpovednosti podni-kania, nárast trojsektorových partnerstiev ako predpoklad čerpania európskych fondov. Pravde-podobne bude pokračovať kapitálová podvyživenosť domáceho nadačného sektora, pričom lep-šie perspektívy stoja pred komunitnými nadáciami, v oblasti darcovstva bude len pomalý trend zvyšovania domácich individuálnych a podnikateľských darov, resp. dobrovoľníctva. Oveľa väčší význam nadobudne samofinancovanie a podnikanie MNO a ako jeho predpoklady budovanie pozitívneho obrazu, dôveryhodnosti a transparentnosti.