Financovanie neziskových organizácií

V tejto seminárnej práci sa budem stručne zaoberáme vývojom financovania mimovlád-neho neziskového sektora na Slovensku za obdobie po roku 1989. Načrtneme princípy, ktoré sa uplatňujú pri financovaní neziskových organizácií a ktoré v mnohom vyplývajú z ich osobitostí. Obsiahlejšie sa budem venujeme analýze zdrojov, ktoré sa v uplynulom období použili na finan-covanie občianskych aktivít, a to či už od domácich alebo zahraničných subjektov, z verejného alebo súkromného sektora, od organizácií alebo jednotlivcov. V mnohých prípadoch sú v tejto časti sprístupnené čísla, ktoré sú pokusom o zachytenie skutočného stavu vynaložených zdro-jov, avšak so všetkými obmedzeniami, ktoré vyplývajú z neexistencie údajov či ich nedostupnos-ti, duplicitného vyjadrovania alebo nerovnakých údajov z rôznych prameňov. Dotkneme sa aj trendov, ktoré sa vo financovaní črtajú, resp. výzvy, ktorým neziskové organizácie na Slovensku čelia. Pre účely tohto textu používame výraz neziskový sektor, a to z toho dôvodu, že financova-nie občianskych aktivít a mimovládnych organizácií nemožno v mnohých aspektoch odčleniť od financovania ostatných verejnoprospešných činností zabezpečovaných inými verejnými subjek-tami či inštitúciami.

Základným predpokladom fungovania neziskovej organizácie, tak ako každého iného subjektu verejného či podnikateľského sektora, je zabezpečenie jeho financovania. Každý sub-jekt musí nejakým spôsobom získavať zdroje na úhradu nákladov svojho fungovania a činností, ktoré rozvíja. V neziskových organizáciach sa táto finančná stránka spája s ich špecifikami, ktoré v mnohom vyplývajú z ich servisného (a už i z názvu vyplývajúceho nekomerčného) postavenia v spoločnosti. Financovanie neziskového sektora je teda zaujímavou oblasťou, ktorá v sebe spá-ja prvky ekonomicko-finančné a sociálno-spoločenské. Pohľad na obdobie od znovuzrodenia tohto sektora na Slovensku až podnes naskytuje príležitosť sledovať vývoj mimovládneho ob-čianskeho života v zrkadle postupných politických, spoločenských, ale aj ekonomických pre-mien, ktoré naša krajina za uplynulé obdobie podstúpila. Mimovládny neziskový sektor na Slovensku po roku 1989 prešiel zaujímavým vývojom a dynamickými zmenami, ktoré sa dotýkali aj oblasti jeho financovania. Po znovuzrodení slobo-dy a demokracie sa celý občiansky sektor začal vzmáhať k životu a postupne sa rozvíjal vo svetle udalostí, ktoré na druhej strane aj spoluformoval.

Tak, ako sa úloha neziskového sek-tora v spoločnosti formovala v závislosti od spoločenského vývoja na Slovensku, ovplyvňovali oblasť jeho financovania nielen sociálno-ekonomické podmienky, ale najmä v druhej polovici deväťdesiatych rokov aj politické aspekty. Pod vplyvom autoritársko-nedemokratických praktík vtedajšej vládnej moci, preberali na seba mimovládne organizácie nielen úlohy, ktoré nedokázal pokryť štát či trh, ale nadobudli postavenie aj akéhosi strážcu demokracie, kontrolóra verejnej moci, poskytovateľa alternatív politického, ekonomického či sociálneho fungovania slovenskej spoločnosti. Znovuzrodenie a bohatý rozmach občianskeho života na Slovensku zásadným spôso-bom umožnila štedrá zahraničná podpora z verejných a súkromných nadačných zdrojov, ktoré v podstatnej miere umožnili organizáciam napĺňanie ich úloh v spoločnosti.

Domáce finančné kapacity boli a stále sú obmedzené v dôsledku historického vývoja, prebiehajúcej ekonomickej transformácie, systémových zmien a na druhej strane aj pre rozvoj občianskej spoločnosti nega-tívnymi spoločensko-kultúrnymi vplyvmi – neexistenciou vhodnej darcovskej klímy, nedostatkom vlastného občianskeho sebauvedomenia a pretrvávajúcej pasivity, prerušenej tradície angažo-vanosti a podpory občianskych aktivít. Prenos skúseností, modelov fungovania a know-how ob-čianskeho života zo zahraničia spolu s dostatočnou ponukou zahraničných zdrojov na jeho akti-vizáciu mali preto zásadný vplyv na vývin domáceho neziskového sektora.Po zmenách politickej situácie v roku 1998 a nastolených ekonomických a sociálnych reformách spolu s postupujúcimi integračnými snahami do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, do-chádza k postupnému ústupu politického angažovania sa mimovládnych organizácií.

Po potvrdení spoločenskej zmeny v roku 2002 s postupujúcicmi ekonomickými reformami sa zásadne kvalitatívne i kvantitatívne menia podmienky pre financovanie slovenského neziskové-ho sektora. Kľúčovým sa stáva zmena priorít zahraničných, najmä amerických nadačných dono-rov a ich postupný odchod smerom do krajín Balkánu a bývalých krajín Sovietskeho zväzu, ako aj okliešťovanie zahraničných verejných zdrojov, či už v dôsledku postupujúcej integrácie do euroatlantických štruktúr, alebo presvedčenia, že slovenská spoločnosť postupne prešla zásad-nou zmenou a tú by mali odrážať aj zmeny vo financovaní občianskych aktivít. Financovanie neziskového sektora na Slovensku musí po roku 2000 čeliť novým výzvam – väčšej odkázanosti na nové formy financovania, aktivizáciu vlastných a domácich zdrojov, ktoré sú však stále v plienkach a len pomaly sa vzmáhajú. Pri analýze financovania neziskového sektora na Slovensku môžeme využiť dva pohľa-dy. Jedným je takpovediac optika makroúrovne – celkovej štruktúry a objemu disponibilných zdrojov pre všetky mimovládne neziskové organizácie (MNO) na Slovensku a vývin týchto uka-zovateľov v neziskovom sektore za sledované obdobie.

Druhým pohľadom je financovanie na mikroúrovni – samotnej MNO – ktoré sa prejavuje v dostatku a udržateľnej štruktúre zdrojov fi-nancovania konkrétnej organizácie. Obe tieto úrovne sú úzko previazané a v tejto analýze sa budú prelínať. Najmä v časti o zdrojoch a ich štruktúre sa sústredíme na makroúroveň financo-vania celého sektora, v iných častiach o princípoch či trendoch budú do popredia vystupovať aj konkrétne aspekty financovania samotných organizácií.Trvalo udržateľný rozvoj mimovládnych neziskových organizácii ide ruka v ruke s riešením fi-nančných problémov, ktoré sú pre neziskovú sféru špecifické a možno v niečom pálčivejšie ako pre podnikateľský či verejný sektor. Špecifickosť sa prejavuje nielen v poslaní neziskovej organi-zácie či v spôsobe jeho napĺňania. Misia MNO sa častokrát dotýka čohosi nehmotného – napr. presadzovania hodnoty, dosahovania zmeny postoja či správania, poskytovania pomoci.

Z toho vyplýva, že produkt, s ktorým neziskové organizácie prichádzajú „na trh“, je častokrát nehmotnej povahy, je to väčšinou služba (hoci častokrát spojená s konkrétnym hmotným výrobkom) – ide napr. o sociálnu pomoc, pomoc narkomanom, kampaň proti týraniu žien, na ochranu detí či ži-votného prostredia, záchranu veľrýb, apod.). Do popredia sa dostáva aj skutočnosť, že v prípade neziskových organizácií sú cieľovou skupinou, adresátmi ich aktivít, ľudia, ktorí si za tieto služby väčšinou neplatia, alebo platia len čiastočne. A to či už preto, že si to nemôžu dovoliť, alebo by sa v inom prípade prijímateľmi takejto, povedzme spoločensky prospešnej, služby nestali. Do týchto vzťahov teda vstupuje tretí subjekt, ktorý má záujem nejaký spoločenský problém riešiť, dosiahnuť nejakú sociálnu zmenu, avšak uskutočňuje to iba poskytovaním vlastných prostriedkov, nie samotnou prácou.

Takto pri financovaní neziskových aktivít zohráva kľúčovú úlohu darca, (nadácia, štát, samospráva, firma, jednotlivec), ktorý sa svojím vkladom spolupodieľa na podpore takejto vzájomnoprospešnej (v prospech určitej skupiny, napr. členov šachového klubu) alebo verejnoprospešnej občianskej aktivity (v prospech každého, celej verejnosti). V prípade, že neziskový subjekt chce obsluhovať svojich klientov efektívne, musí potom vystupovať profe-sionálne nielen vo vzťahu k nim samotným (pri poskytovaní svojho produktu), ale aj voči týmto podporovateľom (pri získavaní zdrojov). MNO sa tak dostáva do akéhosi trojvzťahu organizácia-klient (prijímateľ služby)-darca (podporovateľ). To samozrejme platí v prípade, keď organizácia nepokrýva tieto náklady z vlastných zdrojov.Princípy financovania MNOMedzi základné princípy financovania MNO môžeme zaradiť: viaczdrojovosť, spolufinancovanie (kofinancovanie), samofinancovanie, fundraising (získavanie zdrojov), hospodárenie s cudzími zdrojmi, efektívnosť, preukázateľnosť použitia prostriedkov, úhradu nákladov činností súvisiacich s napĺňaním poslania organizácie, projektovosť, rozpočtovanie, účelovú viazanosť. Principiálny-mi predpokladmi efektívneho financovania sú predovšetkým dôveryhodnosť a dobré meno orga-nizácie a transparentnosť jej pôsobenia.
Podstata viaczdrojovosti spočíva v získavaní a využívaní viacerých zdrojov financovania neziskovej organizácie, a to nielen s cieľom zabezpečiť nezávislosť od jedného zdroja a vyhnúť sa tak prípadným negatívnym dôsledkom pri jeho neočakávanom zlyhaní. Dôvodom viazdrojovosti je aj fakt, že takmer žiadny z externých darcov-donorov nie je ochotný hradiť 100% nákladov nejaké-ho projektu, a tak je potrebné hľadať doplnkové zdroje na vykrývanie týchto finančných potrieb. Naopak, mnohí z týchto podporovateľov priamo podmieňujú svoju podporu požiadavkou, aby si organizácia na projekt alebo svoje fungovanie zabezpečila ďalšie zdroje. Hovoríme pritom o tzv. spolufinancovaní alebo kofinancovaní projektov. V časoch väčšieho dostatku finančných zdrojovv slovenskom neziskovom sektore (v 90. rokoch) nebolo pre organizácie problém získať prostriedky aj na úhradu prevádzkových nákladov organizácie (prenájom, energie, mzdy, telefóny apod.) od štedrých nadačných donorov. S postupujúcimi zmenami a poklesom tejto podpory je však vykrývanie réžijného fungovania jedným z najväčších ekonomicko-finančných problémov neziskových organizácií.

Ďalším princípom financovania neziskového sektora je spôsob nado-búdania, resp. získavania finančných i nefinančných zdrojov pre svoju činnosť. Tie môže organi-zácia vytvárať buď vlastnými kapacitami alebo ich môže získavať z vonkajšieho prostredia. Ak je organizácia schopná generovať príjmy vlastnou činnosťou (predajom služieb, výrobkov, príjma-mi z hmotného a nehmotného majetku či finančných investícií, podnikaním alebo členskými prí-spevkami od svojich členov) hovoríme o tzv. samofinancovaní. Niekde na hranici medzi samofi-nancovaním a získavaním zdrojov z externého prostredia sa nachádza aj sponzorstvo, ktoré predstavuje špecifický typ komerčného vzťahu, kde sa za podporu verejnoprospešného účelu ponúka služba, najčastejšie prezentácia sponzora. Väčšina neziskových organizácií je však od-kázaná na získavanie zdrojov z externého prostredia organizácie. Vtedy hovoríme o tzv. fundra-isingu, ktorý možno charakterizovať ako aktívnu činnosť neziskových organizácií zameranú na získavanie vonkajších finančných a nefinančných zdrojov. Tieto aktivity sa spoliehajú na filantropiu oslovovaných darcov a v ideálnom prípade by mali mať ambíciu vybudovať s týmto darcom vzájomne korektný vzťah či prípadne dlhodobé partnerstvo.

Ak je proces fundraisingu úspešný, jeho výsledkom je získanie nevyhnutných finančných prostriedkov, vecných či nemajetkových zdrojov alebo pomoci, ako sú napr. vecné dary, dobrovoľnícka práca, know-how, ale aj skúse-nosti z riadenia či správy organizácie, informácie a pod.Ako sme si už povedali väčšina neziskových organizácií je však odkázaná na získavanie zdrojov z externého prostredia organizácie vtedy hovoríme teda o tzv. fundraisingu, S fundraisingom je je spojených viac aspektov ktoré nemusia, alebo sa často nevyskytujú pri financovaní zo štátneho rozpočtu. Ako prvým je, „iný“ vzťah s hospodárením zdrojov ktoré nezisková organi-zácia dostala od darcu – donora ide o zodpovednosť voči darcovy ktorá sa musí prejaviť pravi-delným informovaním ako sa čerpajú a používajú jeho prostriedky. V praxi sa môže stať, že MNO si získané zdroje akosi „privlastnia“, pokladajú ich už za svoje, čím sa v organizácii môže vytratiť záväzok použiť ich na pôvodne stanovený účel. V prípade, že nezisková organizácia je schopná vytvoriť zdroje na svoju prevádzku vlastnou činnosťou, väčšinou sa zvyšuje jej finančná stabilita a trvalá udržateľnosť. Vytvorené príjmy či dokonca zisk sa však v prípade neziskového sektora nemôžu použiť na obohatenie vlastníkov organizácie či členskej základne.

Všetky príjmy sa musia použiť na úhradu nákladov činností súvisiacich s napĺňaním poslania organizácie. V tomto je rozdiel s podnikateľským sektorom, v ktorom sa vygenerovaný zisk rozdelí medzi vlastníkov podnikateľského subjektu.Veľmi častým princípom, s ktorým sa pri získavaní zdrojov v neziskovej organizácii od donorov stretávame, je tzv. projektovosť. Donori väčšinou podporujú konkrétne projekty, ktoré im vo forme návrhu predložia samotné organizácie. V rámci podpory projektu potom väčšinou vy-členia prostriedky na úhradu nákladov s týmto projektom bezprostredne súvisiacich. Pre MNO, ktoré fungujú poväčšine na projektovom základe, sa tak úspešné získavanie prostriedkov na projekty stáva otázkou ich prežitia. Sprievodným negatívnym javom pre organizačný rozvoj mô-že byť závislosť na projektových cykloch (financovanie je zabezpečené len počas dĺžky trvania projektu). Nevyhnutnou podmienkou pre dlhodobo úspešné financovanie je efektívnosť činností MNO. Byť efektívny v tomto zmysle znamená dosahovať kvalitné, konkurencieschopné výsledky účelným využívaním získaných zdrojov pri čo najnižších nákladoch.

Ani schopnosť zostaviť a predložiťkvalitný projekt pre získavanie cudzích zdrojov či samofinancovanie nie je zárukou dlhodobých úspechov. Celý manažment organizácie, či už personálny, finančný, programový, projektový apod. alebo i technologické kapacity organizácie by mali byť zamerané na odhaľovanie existujúcich potrieb a ich efektívne uspokojovanie u tej cieľovej skupiny a na tom „neziskovom trhu“,ktorý je pre organizáciu kľúčový. S projektovosťou a efektívnosťou úzko súvisí aj ďalší princíp, s ktorým sa pri financovaní z externých (cudzích) zdrojov možno stretnúť. Ak sa organizácii podarí získať podporu nejakého donora pre svoj projekt a ten sa rozhodne ho financovať, takto poskytnuté prostriedky sú väčši-nou účelovo viazané. To znamená, že sa môžu použiť iba v súlade so schváleným projektom a jeho navrhnutým rozpočtom. Organizácia získava prostriedky, ktoré musí použiť tak, ako sa k tomu zaviazala, hoci pri realizácii projektu sa častokrát navrhovaný rozpočet z rôznych dôvodov nepodarí dodržať. Vzniká tak deficitná či prebytková situácia v rozpočte.

Tieto finančné potreby sa buď musia vykrývať z iných zdrojov alebo sa naopak vzniknutý prebytok „musí“ zbytočne spotrebovať. Organizácia je totižto v prípade nejakého kladného zostatku v rozpočte projektu väčšinou povinná vrátiť ho donorovi. V praxi tak častokrát dochádza k situácii, že účelovo viaza-né prostriedky sa nepoužijú efektívne, ale v každom prípade sa minú, len aby sa nemuseli vra-cať donorovi. Elementárna slušnosť hovorí, že pri narábaní s cudzími zdrojmi je pre neziskovú organizáciu dôležité, aby si získala dôveru svojich podporovateľov. Na to musí sama pôsobiť dostatočne dôveryhodne, to znamená, že ich musí presvedčiť, že poskytnuté prostriedky nebu-dú zneužité na iný účel. Dôveryhodnosť a dobré meno organizácie sa tak stáva kľúčovou deví-zou, ktorou organizácia môže disponovať. V prípade jej straty či naštrbenia je častokrát ohroze-ná celková existencia organizácie či schopnosť získavať zdroje pre vlastné fungovanie.

Zdroje financovaniaVo všeobecnosti za hlavné kritéria rozdelenia zdrojov financovania možno považovať:Spôsob nadobudnutia- interné, vlastné zdroje (získané z vlastnej činnosti – samofinancovaním)- externé, cudzie zdroje (získané z iného zdroja – fundraisingom); Charakter zdrojov- finančné zdroje (finančné prostriedky)- nefinančné zdroje (vecné dary, čas, informácie, know-how, dobrovoľnícka práca, apod.); Pôvod zdrojov- domáce, miestne zdroje (zo Slovenska)- zahraničné zdroje (z iných krajín);Darujúci (financujúci) subjekt resp. sektor- verejné zdroje (štátna správa a samospráva, resp. multilaterálne inštitúcie, daňová asignácia),- súkromné zdroje (neverejná sféra)- nadačné (nadácie)- podnikateľské (podnikateľské subjekty)- individuálne (jednotlivci, verejnosť)- cirkevné (cirkvi a náboženské spoločnosti);Formu príjmu- dar, zbierka, dotácia, grant, príspevok, objednávka, kontrakt, apod.Verejné zdroje – zahraničnéNeziskový sektor na Slovensku sa preberal k svojej životaschopnosti najmä vďaka zahraničnej podpore, v ktorej vládne (štátne) zdroje zohrávali kľúčovú úlohu. K najaktívnejším podporovate-ľom, inštitúciam a programom, ktoré poskytovali prostriedky MNO na Slovensku, patrili Veľvys-lanectvo USA na Slovensku, Informačná služba Spojených štátov USIS, Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj USAID, ďalej Veľvyslanectvo Veľkej Británie a Severného Írska, Veľvysla-nectvo Kanady, Veľvyslanectvo holandského kráľovstva a Delegácia Európskej únie na Sloven-sku.Podpora z amerických verejných zdrojov prúdila na Slovensko prostredníctvom troch inštitúcií, resp. kanálov veľvyslanectva, USIS a USAID.

Dostupné údaje za podporu prostredníctvom veľ-vyslanectva hovoria, že do konca roku 2000 táto inštitúcia mohla poskytnúť 37.575.000 SKK na rôzne projekty. Prostriedky Veľvyslanectva USA určené na granty na Slovensku (v SKK) Zdroj: Fórum donorov, 2004.Približnú podporu pre MNO prostredníctvom Americkej rozvojovej pomoci USAID za obdobie rokov 1990-2000,resp. 2002 ukazuje nasledujúca tabuľka:Program USAID pre mimovládne organizácie na Slovensku v rokoch 1990-2000, resp. 2002 Poznámka: Údaje sú vybraté z celkových údajov za USAID podľa kontraktora/primárneho partnera/účelu použitia prostriedkov USAID, ktorým bolimimovládne organizácie (spolu aj s ďalšími subjektami) - nezahŕňa podporu politickým stranám.Údaje sú aktuálne k 6.2.2000 (hoci zahŕňajú aj niektoré zazmluvnené prostriedky na roky 2000-2002)Zdroj: USAID Slovakia, 2004.´Z podpory programu USAID prebiehal v rokoch 1995-1998 program DemNet (Democracy Ne-twork), ktorý administrovala Nadácia pre občiansku spoločnosť (Foundation For a Civil Society).

V rokoch 1999-2002 sa táto podpora realizovala hlavne prostredníctvom programu konzorcia dvoch slovenských organizácií – ETP Slovensko a Nadácie Ekopolis – Tvoja Zem. Tento prog-ram dostal od USAID celkovo 2 milióny USD.Britské veľvyslanectvo administrovalo program British Know How Fund, v ktorom sa MNO mohli uchádzať o podporu v programe technickej pomoci alebo malých grantov. V rámci programu malých grantov udelilo veľvyslanectvo v období rokov 1998-2003 celkovo 912.000 GBP, z čoho väčšinu prijímateľov tvorili neziskové organizácie.7 Kanada venovala Slovensku štedrú podporu na rôzne multilaterálne a bilaterálne projekty, rozvojovú pomoc alebo pritiahnutie priamych in-vestícií či technológií. Kanadská medzinárodná rozvojová pomoc CIDA vyčlenila za obdobie1991-2002 na podporu MNO 32.338 CAD a na občiansku spoločnosť spolu s posilnením vlády celkovo 2.657.264 CAD.8 Kanadské veľvyslanectvo v Prahe spolu so svojou kanceláriou v Bratislave administrovalo aj Fond Kanady pre miestne iniciatívy (Canada Fund for Local Initiatives).

V tomto programe s dôrazom na ľudské práva a práva menšín (najmä Rómov), na podporu žien a rovnosť šancí, občiansku participáciu, dobrovoľníctvo, komunitný rozvoj a udržateľnosť MNO podporili od roku 1990 okolo 120 projektov množstvom viac ako 840.000 CAD. Ďalším veľmi významným podporovateľom občianskych aktivít na Slovensku bolo Holand-sko. Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva v Bratislave podporilo v rokoch 1994-2002 v rámci svojho programu malých grantov MATRA-KAP projekty v celkovej výške 1.221.232 EUR.V rámci bilaterálnej pomoci prišli na Slovensko tiež prostriedky od ďalších vlád, časť z nich skončila aj v MNO.Napr. vlády Dánska či Francúzska mali v prioritách svojej podpory aj posilňovanie demokratizá-cie, budovanie občianskej spoločnosti a rozvoj MNO. Nórske kráľovstvo sa napr. v roku 2002 podieľalo 1 mil. NOR (cca 5.222.000 SKK) na aktivitách smerujúcich k zvýšeniu účasti v parla-mentných voľbách alebo prostredníctvom svojho veľvyslanectva vo Viedni vyčlenilo 150.000 NOK na podporu malých projektov. Niektoré vlády (napr. Španielska, Talianska) podporovali hlavne projekty v oblasti kultúry, na ktorých mohli participovať aj MNO (Report..., 2003).

Do MNO, hlavne na južnom Slovensku, prichádzali prostriedky aj od maďarskej vlády.Verejné zdroje – domácePodpora neziskového sektora z domácich verejných zdrojov zahŕňa viacero mechanizmov, ktoré priamou či nepriamou formou pomáhajú MNO napĺňať ich poslanie. Priamou podporou je posky-tovanie dotácií a grantov realizácia kontraktov a zmlúv, v rámci ktorých mimovládna nezisková organizácia poskytuje služby na objednávku štátu, ďalej je to prerozdeľovanie výnosov z lotérií, verejných zbierok a iných podobných hier a podpora prostriedkami predvstupovch/štrukturálnych fondov v rámci kofinancovania. Nepriamou formou podpory je odpustenie niektorých daní a ciel, odpočet darov zo základu dane či možnosť asignácie 1 resp. 2%podielu zaplatenej dane z príjmu v prospech niektorej MNO (pozri Belejová, 2000).Prideľovanie dotácií a grantov zo strany štátu pre MNO sa v zásade uskutočňuje dvoma spô-sobmi . (1) na základe predloženia projektov (35% z celkovej sumy) a (2) vopred určeným dlho-ročným prijímateľom – „tradičným organizáciam“ (65% z celkovej sumy).
V prípade „tradičných organizácií“ ide o organizácie, ktoré sú od svojho vzniku podporované zo štátneho rozpočtu každoročne, bez ohľadu na dosahované výsledky. Z mnohých môžeme spomenúť napríklad Dobrovoľnú požiarnu ochrana, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Konfederáciu poli-tických väzňov Slovenska, Národné stredisko pre ľudské práva, Združenie sudcov Slovenska, Horskú službu, Slovenský Červený kríž, Slovenskú katolícku charitu atď. Príspevky za služby na základe kontraktov a zmlúv medzi neziskovými organizáciami a subjektami štátu či samosprávy je jednou z ďalších foriem priamej podpory zo strany verejné-ho sektora. Aj keď skúsenosti ukazujú, že poskytovanie verejnoprospešných služieb neziskovou organizáciou je lacnejšie a efektívnejšie ako ich zabezpečovanie prostredníctvom štátnych inšti-túcií, doteraz nie sú vybudované vhodné podmienky pre financovanie týchto služieb z verejných zdrojov. Tento mechanizmus je ovplyvnený aj prebiehajúcou decentralizáciou verejnej správy a prenosom kompetencií a zdrojov na nižšie úrovne. Navyše tam, kde sa táto forma podpory uplatňuje (a to aj na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, aj oboch úrovní samosprávy – VÚC a mestá a obce) doteraz absentuje vyčíslenie, koľko bolo takto zmluvne zabezpečených prostriedkov pre neziskový sektor k dispozícii. Priama podpora MNO z verejných zdrojov sa uskutočňuje aj prerozdeľovaním výnosov z lotérií, verejných zbierok a iných podobných hier.

Prostriedky z lotérií a iných podobných hier sa medzi vybrané rozpočtové kapitoly rozdeľujú od roku 1999 (dovtedy sa rozdeľovali priamo z úrovne MF SR). Spočiatku sa pre príslušné kapitoly rozpočtovali v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Od roku 2003 sa rozpočtujú ako účelové prostriedky priamo v príslušných kapitolách. Najväčšia časť výnosov z lotérií smerovala doteraz na účely športovej reprezentácie a telesnej kultúry. Časť ide aj pre obce a mestá, keďže dopady prevádzkovania výherných prístrojov musia znášať samotné obce. Prostriedky na kofinancovanie predvstupových/štrukturálnych fondov predstavujú nové pole podpory verejného sektora pre MNO. V niektorých operačných programoch štrukturálnych fondov (napr. Základná infraštruktúra či Ľudské zdroje, a i.) a ich pod opatreniach sa prijímateľ-mi európskych peňazí môžu stať aj samotné MNO. Ich právne formy i finančná spoluúčasť závi-sia od jednotlivých programov a výziev ministerstiev. Vo všeobecnosti však možno povedať, že aj keď snahou vlády bolo, aby štátny rozpočet umožnil mimovládnym neziskovým organizáciam i samosprávam čo najširšiu účasť na týchto projektoch tým, že znížil náročnosť spolufinancovania pre samosprávy a MNO na 5% celkových nákladov, prax prvých mesiacov poukazovala na to, že nastavenie opatrení pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov najmä zo strany mi-nisterstiev MNO z tohto procesu skôr vylučuje.

Zákon o dani z príjmu umožňuje do konca roku 2003 uplatniť si fyzickým a právnickým osobám odpočet poskytnutého daru peňažnej i nepeňažnej povahy zo základu dane. Dar musí byť poskytnutý na verejnoprospešné účely (na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, podporu mládeže, ochranu zvierat, sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské, telovýchovné a športové účely). Pri právnických oso-bách musela byť hodnota daru minimálne 2.000 Sk, pričom v úhrne si právnická osoba mohla znížiť základ dane najviac o 2 %, u fyzických bola minimálna hodnota daru 500 Sk a maximálna možnosť znížiť si daňový základ o 10 %. Ako dar na zdravotnícke účely sa oceňovala hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov bezpríspevkového darcu na 2.000 Sk. Zá-kon však nejasne vymedzuje okruh prijímateľov, ktorých označil ako „obce a právnické osoby so sídlom na území SR“. V praxi tak dochádzalo k tomu, že väčšina darov skončila vo vládnych neziskových organizáciach – rozpočtových a príspevkových – ako napr. nemocnice, školy, so-ciálne zariadenia, detské domovy apod. Napriek tejto možnosti odpísať si časť z výšky poskyt-nutého daru z daňového základu, mnoho subjektov túto možnosť nevyužívalo z dôvodu nízkych, nemotivujúcich sadzieb odpisovania.

Výsledkom toho bolo, že takýto dar už nebol vnímaný ako nepriama podpora štátu, ale ako príjem zo súkromných zdrojov, keďže podiel finančných pro-striedkov darcu bol v tomto prípade oveľa väčší ako podiel, ktorého sa vzdal štát. Novým záko-nom o daniz príjmu, ktorým sa od roku 2004 zaviedla rovná daň, sa táto možnosť napriek protestu viace-rých MNO zrušila, čo bude mať pravdepodobne veľmi negatívny dopad na úroveň darcovstva na Slovensku. Asignácia 1%, resp. 2% dane z príjmov fyzických a právnických osôb je ďalším nástrojom nepriamej verejnej podpory pre MNO. V roku 2001 sa umožnilo fyzických osobám rozhodnúť o použití 1% podielu zaplatenej dane z príjmu v prospech ním určenej právnickej osoby, a to prvýkrát v roku 2002 za predchádzajúce daňové obdobie. V roku 2002 sa táto možnosť rozšírila aj na právnické osoby, ktoré mali mať možnosť poukázať na tento účel dane za rok 2003 (teda v roku 2004). Novým zákonom o dani z príjmov z konca roku 2003 sa možnosť asignácie po-dielu zaplatenej dane zvýšila na 2% pre fyzické aj právnické osoby. Potenciálne bolo týmto spôsobom možné v roku 2002 celkovo získať 346.245.960 Sk, v nasledujúcom roku 2003 sa táto čiastka pre verejnoprospešné účely vyšplhala na 372.229.327 Sk. Možnosť zaregistrovať sa v roku 2002 využilo 4.034 neziskových organizácií, ktoré napokon získali 101.882.272 Sk zo zaplatených daní z príjmu za rok 2001 (29,4 % z celkového potencio-nálneho množstva), v roku 2003 to bolo 3331 organizácií s celkovým príjmom 97.070.228 Sk z daní za rok 2002 (26,1 %).
Zoznam desiatich neziskových organizácií s najvyššou sumou získa-nou z 1% z dane v rokoch 2002 a 2003 dokumentuje nasledujúca tabuľka. Desať neziskových organizácií na Slovensku s najvyššou sumou získanou z 1% z dane z príjmu v rokoch 2002 a 2003 (v Sk) Súkromné zdroje – nadačné – zahraničnéK znovuzrodeniu neziskového sektora na Slovensku po roku 1990 významnou mierou pomáhali aj zahraničné súkromné zdroje. Veľké zahraničné nadácie, hlavne americké, od začiatku 90-tych rokov poskytovali granty MNO na Slovensku. Najväčším podporovateľom neziskového sektora na Slovensku za celé obdobie bol americký finančník George Soros, ktorý prostredníctvom siete svojich nadácií, z ktorých na Slovensku pôsobí Nadácia otvorenej spoločnosti Open Society Foundation, mohutne podporoval rozvoj občianskych sektorov a budovanie otvorených spoloč-ností v strednej a východnej Európe. Druhým najväčším podporovateľom boli Európske spolo-čenstvá prostredníctvom predvstupového fondu PHAREPo roku 2000 sa v neziskovom sektore na Slovensku výraznejšie začína prejavovať zmena prio-rít zahraničných donorov, ktorí presmerovávajú svoju podporu do oblasti Balkánu, krajín bývalé-ho Sovietskeho zväzu či na Blízky Východ.

V roku 2003 ukončila svoje pôsobenie na Slovensku Ford Foundation, od roku 2004 výrazne znížil svoju podporu aj Open Society Institute. Spolu s uzatvorenými programami verejnej podpory (napr. USAID či britského veľvyslanectva) tak v sek-tore vzniká nepriaznivá finančná situácia. Poslední súkromní nadační donori (americkí) sa roz-hodli združiť svoje prostriedky v Truste pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Euró-pe.Podpora zahraničných nadácií mala pre formovanie občianskeho života na Slovensku zásadný význam. Osobitnú úlohu zohrali predovšetkým americké súkromné nadácie a z nich úplne jedi-nečnou bola podpora amerického finančníka Georgea Sorosa prostredníctvom Open Society Institute. Svojím zameraním pomohla rozvinúť široké spektrum občianskej spoločnosti na Slovensku a svojím objemom vysoko presiahla hranicu jednej miliardy korún. Dostatočná náhrada za tieto zdroje v súčasnosti neexistuje a ich presun do iných častí sveta predstavuje zásadnú systémovú zmenu, ktorá je pre slovenské MNO veľmi citeľná.Súkromné zdroje – nadačné – domáceOd novebra 1989 prešiel nadačný sektor na Slovensku bohatým vývojom, ktorý, ako bolo už spomenuté, ovplyvnila najmä závislosť na zahraničných zdrojoch a nedostatok vlastného kapitá-lu. Zaujímavým mobilizačným momentom pre celý tretí sektor na Slovensku bola v roku 1996 kampaň Tretí sektor SOS, ktorá sa zrodila ako reakcia na pripravovaný nový zákon o nadáciach.

Vtedajšia vládna moc sa rozhodla obmedziť počet i postavenie nadácií a nečakane predložila výrazne reštriktívny návrh novej legislatívnej úpravy, voči ktorej sa vzniesla vlna kritiky a ktorá spôsobila mobilizáciu vyše 300 MNO.56 Nesúhlas s pripravovaným návrhom zákona sa preniesoldo protestu proti vtedajšiemu štýlu uplatňovania vládnej moci, ktorá smerovala k obmedzeniu občianskeho života a jeho ovládnutiu zo strany štátnej správy. Zákon s niektorými drobnými úpravami57 bol nakoniec aj napriek nesúhlasu občianskeho sektora prijatý a viedol k výraznému poklesu počtu nadácií, ich zániku alebo preregistrovaniu na iné právne formy. Väčšina existujúcich nadácií pôsobí ako operačné nadácie, ktoré sa orientujú iba na podporu vlastných programov a aktivít, bez rozdeľovania finančných prostriedkov iným organizáciam. Len malý počet nadácií plní skutočne donorskú funkciu, a to poskytovanie finančných prostried-kov ďalším organizáciam alebo jednotlivcom. Mnohé nadácie, ktoré poskytujú granty iným MNO pôsobili iba ako „prietokový ohrievač“ (Strečanský In: Nadácie...,2002), ktorý distribuuje prevaž-ne zahraničné zdroje. Neexistencia dostatočných základin, ktorých zhodnocovaním by sa získa-vali prostriedky na grantovanie pre MNO, ani nenasvedčujú tomu, že by sa v blízkej budúcnosti mala táto situácia významne zmeniť (Mesík In: Nadácie..., 2003).

Ako významné nadáciami na Slovensku sú napr. na deti a mládež zameraná Nadácia pre deti Slovenska, Nadácia Ekopolis, podporujúca udržateľný rozvoj komunít a občiansku participáciu, Nadácia na podporu sociálnych zmien – SOCIA. Vzdelávanie podporuje hlavne Vzdelávacia nadácia Jana Husa. V ostatných rokoch sa novým trendom v nadačnej oblasti stal vznik a pôsobenie tzv. komunitných nadácií. Ide o grantové organizácie, ktoré pôsobia v istej geogra-ficky vymedzenej oblasti (komunite) a ktoré svojím pôsobením a aktivizáciou miestnej komunity výrazne pomáhajú k formovaniu kultúry filantropie a medzi sektorovej spolupráce. Komunitné nadácie spája predovšetkým snaha zhromažďovať kapitál zo zdrojov miestneho spoločenstva a jeho redistribúciou vo forme malých grantov prispievať k zvyšovaniu kvality života v komunite, v ktorej pôsobia. Súkromné zdroje – podnikateľskéPre financovanie MNO je veľmi dôležitá aj podpora zo strany podnikateľského sektora. Motivá-cie pre podporu verejnoprospešného projektu alebo organizácie zo strany firiem môžu byť rôz-ne. Či už sú to snahy získať prostredníctvom propagácie takejto podpory lepší imidž v očiach zákazníka, v minulosti možno daňové úľavy alebo to môže byť úprimná snaha podeliť sa s úspechmi vlastnej podnikateľskej činnosti a prispieť k riešeniu nejakého spoločenského prob-lému a napomôcť rozvoju komunity.

Podpora MNO zo strany podnikateľských subjektov vychá-dzaz tzv. konceptu spoločenskej zodpovednosti podnikania, ktorej jedným z aspektov (popri envi-ronmentálnej zodpovednosti a ekonomickej výkonnosti firmy) je aj zodpovednosť sociálna alebo spoločenská. Prejavom takejto spoločenskej zodpovednosti je potom aj angažovanie sa podni-kateľských subjektov v podpore vlastnej komunity, do ktorej spadajú aj MNO.Dôležitú úlohu vo vzťahu podnikateľského a neziskového sektora zohráva podnikové darcovstvo alebo korporatívna filantropia, teda ochota podniku venovať nejakú hodnotu (finančnú či nefi-nančnú) na verejnoprospešný účel, a to buď jednorazovo alebo opakovane bez nároku na neja-kú protislužbu. Inou formou spolupráce podnikov a MNO, ktorú sprevádza aj nejaké protiplnenie zo strany neziskového subjektu (zväčša vo forme reklamy), môže byť klasický komerčný vzťah na báze sponzoringu. Vyššiu úroveň spolupráce predstavujú strategické partnerstvá, ktoré môžufungovať aj na komerčnejšom princípe tzv. dobročinného (zdieľaného) marketingu.
V súvislosti s využívaním prostriedkov európskych štrukturálnych fondov nový rozmer nadobúda medzisek-torová spolupráca a partnerstvá medzi subjektmi verejného, podnikateľského a neziskového sektora hlavne v oblasti komunitného a regionálneho plánovania a rozvoja.Podpora podnikateľských subjektov pre MNO na Slovensku sa postupne vyvíja. Vplýva na ňu predovšetkým rastúca ziskovosť firiem, tlak zo strany konkurentov, módnosť tejto témy či postu-pujúca zmena vo vnímaní vlastnej zodpovednosti aj smerom k neziskovým subjektom. Získať presné údaje o podpore z týchto zdrojov je nemožné, nakoľko neexistujú žiadne presné štatisti-ky. Môžeme uviesť len závery niekoľkých prieskumov, ktoré túto oblasť spolupráce na Slovensku mapovali v minulosti.Prečo sa súkromníci rozhodli podporiť verejnoprospešné aktivity? Dôvodmi, prečo sa firmy rozhodovali pre podporu, boli finančná situácia podniku, záujem o podporovanú činnosť, kvalita projektu a dobré meno nadácie. Vôbec najdôležitejším faktorom rozhodovania pre podporu bola prospešnosť projektu.

Finančný efekt pre firmu vo forme zväč-šenia okruhu zákazníkov či zvýšenia prestíže nehral významú rolu. Najmenej akceptovaným medzipodnikateľskými subjektami bol tretí sektor venujúci sa menšinovým právam. Väčšiu mieru dar-covstva by vyvolala zmena legislatívy v oblasti daní ako aj osobné kontakty a dostatok informácií o neziskových organizáciach. Zo záverov vyplýva, že na aktivity MNO prispeli dve pätiny res-pondentov. Hlavným dôvodom pre tých, ktorí neprispeli, bola nedôvera, nedostatočná informo-vanosť o MNO, nedostatok finančných prostriedkov či daňové regulácie. Ako dôležité sa pre darcov ukázala potreba vedieť, na aký cieľ budú prostriedky použité, resp. existencia možnosti odpočítať si dar z dane. Podporu získavajú najviac miestne a regionálne projekty s bezprostrednými dopadmi, a to najmä v oblastiach práce s deťmi, zdravotne postihnutými a sociálne odkázanými. Polovica respondentov uviedla, že protihodnota pri odovzdávaní daru nie je pre nich dôležitá .Osobný kontakt sa javí ako základný predpoklad vzájomnej dôvery a dobrej spolupráce (Fialová, 1998).Súkromné zdroje – individuálne – dobrovoľníctvoTak, ako je individuálne darcovstvo priamou formou finančnej podpory, zapájanie sa jednotlivcov do dobrovoľníckej činnosti možno pokladať za významný nefinančný zdroj pre MNO.

Dobrovoľnícka (a teda neplatená) práca v prospech iných môže nadobúdať veľa podôb – napr. lepenie obálok, distribúcia šatstva, oslovovanie darcov, zbieranie finančných prostriedkov, poskytnutie konzultácie či inej služby, práca s klientami a pod. – jej výsledkom môže byť pre MNO priamyči nepriamy finančný efekt. Číselné vyjadrenie tejto podpory pre MNO môže vychádzať z ocenenia bežnej normohodiny práce každého zamestnanca, hoci vzťah dobrovoľníka k organizácii a práca s nimi sa vyznačuje svojimi špecifikami. Finančný prínos dobrovoľníckej neplatenej práce pre verejnoprospešné aktivity MNO je nepochybný.Súkromné zdroje – cirkevnéVýpočet súkromných zdrojov by bol neúplný bez spomenutia financovania cirkevných organizá-cií a aktivít. Najväčšie cirkvi na Slovensku (rímskokatolícka, evanjelická a.v., gréckokatolícka a i.) majú svoje účelové zariadenia alebo samostatné neziskové organizácie zamerané väčšinou na napĺňanie sociálno-charitatívnych, edukatívnych, voľnočasových potrieb svojich členov, resp. širšej spoločnosti. Sú to napríklad Slovenská katolícka charita, Evanjelická diakonia, Tabita, n.o., Filantropia pravoslávnej cirkvi, Diakonia Apoštolskej cirkvi, ADRA – Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj či iné.

Financovanie týchto zariadení je popri iných napojené aj na zdroje pochá-dzajúce zo samotných cirkví (a to či už priamo alebo prostredníctvom účelových kostolných a cirkevných zbierok), či už doma alebo prostredníctvom zahraničných partnerov. V minulosti bola deklarovaná príslušnosť k niektorej z cirkví pre mnohé MNO problémom, keďže všeobecné po-vedomie viedlo „sekulárne“ zdroje k presvedčeniu, že tieto organizácie musia disponovať dosta-točným množstvom prostriedkov od vlastných cirkví. To spôsobovalo, že získať podporu napr. z bežných nadácií bolo pre nich problematické. (Beňáková, 2000).Cirkevné zdroje predstavujú neoddeliteľnú súčasť financovania verejnoprospešných aktivít. Výz-namnú úlohu v podpore tejto sféry občianskeho života zohrali a stále zohrávajú, podobne ako pri nadáciach, zahraničné zdroje, v tomto prípade zdroje zahraničných náboženských organizácií. Ich prítomnosť významne napomohla rozvoju verejno- či vzájomnoprospešných aktivít cirkev-ných a náboženských spoločností.

Spolu s veľmi vysokou mierou individuálneho darcovstva tradične v prospech cirkví, náboženských a kostolných zbierok (napr. Baťová, 2002) a reštituo-vaním a zhodnocovaním cirkevného majetku vytvárali finančný rámec, ktorý umožňuje cirkvám a náboženským spoločnostiam napĺňať ich širšie poslanie v spoločnosti, ako je len napĺňanie po-trieb svojich členov. Je pravdepodobné, že tak ako pri nadáciách, aj pri zahraničných cirkevných zdrojoch čoskoro príde k obmedzeniu poskytovaných prostriedkov a financovanie bude odkáza-né na väčšiu aktivizáciu domácich zdrojov. SamofinancovanieSamofinancovanie je proces, pri ktorom nezisková organizácia využíva svoje kapacity (ľudské, materiálne, finančné, know-how a pod.) na tvorbu a získavanie zdrojov (predovšetkým, avšak nie výlučne, finančných) pri súčasnom napĺňaní svojho poslania. Pritom napĺňanie nejakej verej-no- či vzájomneprospešnej misie organizácie je kľúčovým prvkom, ktorý ju odlišuje od podnikateľského subjektu. Hoci sa tvorba zisku môže na prvý pohľad pre neziskovú organi-záciu zdať ako čosi neprimerané, opak je pravdou. Aj neziskový, tak ako podnikateľský, subjekt môže tvoriťpozitívny hospodársky výsledok zo svojej činnosti.

Rozdiel je však v tom, že v prvom prípade je tento zisk určený na napĺňanie neziskových cieľov v rámci misie organizácie, a nie na obohatenie majiteľov tak ako u podnikateľov. Rozlišujeme niekoľko metód samofinancovania, a to od členských príspevkov, predaja vlastných produktov (knižky, publikácie, tričká, pohľadnice, remeselné výrobky a pod.), spoplatnenia po-skytovaných služieb (školenia, poradenstvo, konzultácie, preklady, tlmočenie, ubytovanie, stra-vovanie a pod.), využívania materiálnych statkov (prenájom vlastného priestoru iným subjektom, využívanie zariadení za úhradu), využívanie nemateriálnych statkov (patentov, metodík, postu-pov, „prenájom“ značky, loga a pod.) až po príjmy z vlastných realizovaných investícií (napr. príjmy z vlastného finančného kapitálu).Mimovládne neziskové organizácie napriek svojmu názvu, ktorý evokuje, že so ziskom nemajú nič spoločné, môžu vykonávať podnikateľské aktivity. Musí ísť o sústavné, samostatné konanie organizácie na vlastnú zodpovednosť, vlastný účet a vlastné meno s cieľom dosiahnutia zisku. Tento však musia použiť v zmysle svojho poslania a stanov na podporu neziskovej činnosti, nie na obohatenie zakladateľov.

Z jednotlivých právnych foriem neziskových subjektov, môžu pod-nikateľskú činnosť realizovať občianske združenia, neziskové organizácie poskytujúce všeobec-ne prospešné služby, záujmové združenia právnických osôb, cirkvi a náboženské spoločnosti – podnikanie nadácií je striktne regulované a zo zákona zakázané. S cieľom podpory podnikania MNO v strednej Európe (v Česku, Slovensku, Maďarsku a Slovinsku) a ich nezávislosti a stability začala svoje pôsobenie medzinárodná americko-čílska nezisková organizácia NESsT (Non-profit Enterprise and Self-sustainability Team). Doteraz pô-sobí na trhoch Latinskej Ameriky (Santiago de Chile) a Strednej Európy (Budapešť) a prostredníctvom komplexných tréningov, profesionálneho poradenstva, koučingu a dokonca rizikových finančných investícií podporuje perspektívne podnikateľské aktivity neziskových orga-nizácií a dlhodobo ich tak sprevádza na ceste k peniazom pre verejnoprospešný účel. Spolu so širokou sieťou svojich biznis poradcov a skúsených zamestnancov, bohatým teoretickým zákla-dom, informačnými materiálmi a inovatívnymi aktivitami je NESsT neoceniteľným prínosom pre udržateľnosť neziskových organizácií v stredoeurópskom priestore a jasným príkladom, ako čeliť výzvam budúcnosti.

Záver
Trendy a výzvy financovania MNONajvýraznejším trendom v oblasti financovania neziskového sektora je dramatický pokles dispo-nibilných zdrojov zo zahraničia, a to či už verejných alebo súkromných, neexistencia dostatočnej domácej náhrady, z toho vyplývajúce štrukturálne zmeny sektora. Ďalšími momentami sú nárast významu verejných (a špeciálne samosprávnych) zdrojov a štrukturálnych fondov, vplyv daňo-vých zmien a asignácie 2 % zaplatenej dane na rozvoj darcovstva z vlastných zdrojov, rozvoj medzisektorovej spolupráce s verejným sektorom v dôsledku decentralizácie a s podnikateľským v dôsledku presadzovania sa konceptu spoločenskej zodpovednosti podni-kania, nárast trojsektorových partnerstiev ako predpoklad čerpania európskych fondov. Pravde-podobne bude pokračovať kapitálová podvyživenosť domáceho nadačného sektora, pričom lep-šie perspektívy stoja pred komunitnými nadáciami, v oblasti darcovstva bude len pomalý trend zvyšovania domácich individuálnych a podnikateľských darov, resp. dobrovoľníctva. Oveľa väčší význam nadobudne samofinancovanie a podnikanie MNO a ako jeho predpoklady budovanie pozitívneho obrazu, dôveryhodnosti a transparentnosti.