Po celospoločenskej zmene, ktorú odštartoval November 1989, sa opätovným ustanovením samosprávy na úrovni obcí v roku 1990 po prijatí zákona o obecnom zriadení inicioval proces reformy verejnej správy a postupne dochádzalo k navráteniu spoločnosti do pôvodného stavu i v oblasti územnej samosprávy v súlade s jej tradičnými funkciami. I keď oneskorene, ale predsa, došlo počas rokov 2002 až 2004 k výraznému presunu právomocí na obce (a kraje), čo znamenalo nielen posilnenie postavenia, ale i nárast zodpovednosti územnej samosprávy pri spravovaní vecí verejných, nielen pri vykonávaní originálnych (samosprávnych) kompetencií ale i v oblasti preneseného výkonu štátnej správy, tzv. delegovanej štátnej správy.
Prenesenie kompetencií znamenalo tiež rast výdavkov samospráv, pričom systém financovania obcí a miest sa nezmenil. Nedostatočné vlastné príjmy samospráv preto boli dopĺňané každoročne zo štátneho rozpočtu účelovými dotáciami, o výške ktorých rozhodoval centrálne parlament. Logicky nadväzné sa teda javilo uskutočnenie fiškálnej decentralizácie, teda potreba presunúť na obce (a regióny) okrem kompetencií i financie.
Stalo sa tak na základe balíka zákonov, ktoré schválil parlament v septembri 2004. Od 1. januára 2005 sa 70,3 percent výnosu dane z príjmov fyzických osôb stáva vlastným príjmom obcí (a 23,5 percent výnosu tejto dane príjmom vyšších územných celkov).
Podstatou tohto procesu je teda prechod od poskytovania dotácií územnej samospráve zo štátneho rozpočtu na financovanie originálnych kompetencií k financovaniu obcí (a regiónov) najmä prostredníctvom výnosov dane z príjmov fyzických osôb podľa všeobecne platných kritérií. Až týmto krokom sa de facto posilňuje skutočná autonómnosť rozhodovania obecnej (a regionálnej) samosprávy na Slovensku a i jej nezávislosť od centrálnej vlády.
Problémy fiškálnej decentralizácie na Slovensku
Obce ohrozuje ekonomická nestabilita
Reformné a decentralizačné procesy tvoria dôležitú súčasť transformácie slovenskej spoločnosti, pričom hlavný dôraz je kladený na priblíženie výkonu verejnej správy čo najbližšie občanovi a zabezpečenie jej dynamickosti a finančnej efektívnosti. Reforma by mala vytvoriť lepšie fungovanie trhového hospodárstva. Pre Slovensko je to kľúčový moment aj v oblasti integrácie do európkych štruktúr. Úspešné zvládnutie procesu decentralizácie nevyhnutne predpokladá systémové chápanie celej reformy verejnej správy v jednote legislatívnych, inštitucionálnych, finančných, personálnych a informačných podmienok v súlade s existenciou systému zodpovednosti. Len tak možno dosiahnuť úspešnú konsolidáciu demokratických vzťahov v spoločnosti s rešpektovaním všeobecne platných princípov (princíp subsidiarity vyvážený v korelácií s princípmi ako sú občianska spoločnosť, efektivita, transparentnosť a flexibilita), ktoré zároveň predstavujú základné hodnoty uplatňované v krajinách Európy.
Potreba zmien
Za najvýznamnejšie pozitívne výsledky realizovaného procesu reformy a decentralizácie verejnej správy v minulom volebnom období treba považovať zriadenie regionálnej samosprávy a postupnú realizáciu prechodu mnohých pôsobností zo štátnej správy na obe úrovne samosprávy. Jedným z hlavných zámerov bolo vytvorenie podmienok na zníženie výdavkov na verejnú správu, a tým efektívnejší výkon prenášaných kompetencií, čo ale z hľadiska etapovitého procesu fiškálnej decentralizácie je možné dosiahnuť až v rámci dlhšieho časového horizontu. V rámci doteraz uskutočnených zmien a krokov tohto procesu nemožno ešte hovoriť o ekonomicky zdôvodnenej a efektívnej samospráve, nakoľko nedisponuje dostatočnými vlastnými príjmami, ktoré by jej umožnili zabezpečiť dlhodobejšiu stabilitu.
Ďalší úspešný priebeh reformy a decentralizácie verejnej správy, a tým aj úspešné pokračovanie v procese fiškálnej decentralizácie bude závisieť najmä od uskutočnenia zásadných zmien v riadení reformy a v uskutočnení všetkých potrebných koncepčných zmien. Ide hlavne o skvalitnenie legislatívneho prostredia, pričom reformné zákony o verejnej správe by mali byť zosúladené so zákonmi o novej daňovej sústave. Naznačený proces umožní vytvoriť finančné predpoklady pre naplnenie zámerov efektívnej decentralizácie, a tým aj princípu subsidiarity.
Určité predpoklady pre zdokonalenie súčasného systému vo financovaní potrieb samospráv vytvorila už schválená novela zákona o rozpočtových pravidlách, prostredníctvom ktorej sa od januára 2002 realizuje financovanie postupne prenášaných kompetencií zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky (VÚC) formou účelovej decentralizačnej dotácie zo štátneho rozpočtu. Touto novelou zákona je od 1. januára 2003 zriadená aj samostatná rozpočtová kapitola Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Jej zriadenie bolo nevyhnutné hlavne pre zabezpečenie realizácie a transparentnosti finančných tokov vo vzťahu k rozpočtom obcí a vyšších územných celkov.
Ukázalo sa, že schválená novela zákona o rozpočtových pravidlách je z časti nedostatočná a neprináša zvýšenie finančnej autonómie územnej samosprávy, a tým ani posilnenie stabilizácie príjmov územnej samosprávy na viacročné obdobie v zmysle všeobecných princípov financovania územných samospráv definovaných v európskych dohovoroch. Okrem toho zákon nedefinuje kritériá delenia decentralizačnej dotácie v jednotlivých oblastiach, ktoré postupne prechádzajú z orgánov štátnej správy na orgány územnej samosprávy.
Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) súčasne platné rozpočtové pravidlá a prijaté zásady financovania prenesených kompetencií negarantujú financovanie presunutých kompetencií v súlade s platnými zákonmi, čím nezodpovedajú požiadavkám na racionálnejšie a efektívnejšie využívanie presunutých finančných prostriedkov. Zároveň neupravujú podmienky presunu financií na prenesený výkon štátnej správy na obce. Okrem toho zvyšujú administratívnu náročnosť financovania presúvaných kompetencií, predlžujú a komplikujú tok financií, čím ohrozujú ekonomickú stabilitu obcí.
