MO1: Materiálové hospodárstvo podniku

MO1 (OABB)

Zásobovacia činnosť - je obstaranie hmotných vstupov pre výrobný proces
- predmet obstarávania je rôzny, podľa typu podniku a týka sa 3 druhov zásob:
1. skupina – vstupné materiály - tie ktoré sa záčastňujú podnikového transformačného precesu. Zaraďujeme sem:
– základný materiál (napomáha dotváranie výrobky)
– pomocný materiál (napomáha dotváranie výrobku)
– technologické materiály (obaly, oleje, mazadlá, prac.náradie)
2. skupina – polovýrobky – také, na ktorých neprebehli všetky pracovné výkony
– vstupujú do ďalšej výroby
– dajú sa použiť na kompletizáciu výrobkov
3. skupina – obchodné tovary – su predmetom ďalšieho predaja (doplnok, príslušenstvo ku konktrétnemu výrobku

Zásobovacia činnosť zahŕňa 3 etapy:
1. nákup tovaru
2. preprava
3. skladovanie

ORGANIZÁCIA ZÁSOBOVANIA
1. ÚTVAR ZÁSOBOVANIA – skladá sa z 2 oddelení:
A oddelenie nákupu (obstaranie materiálu)
B oddelenie skladov (skladovanie)
- organizačná štruktúra útvaru zásobovania závisí: - od počtu dodávateľov
- od územného rozmiestnenia dodávateľov
- od výrobného zamerania a sortimentu
- od technického vybavenia podniku
- útvar zásobovania spolupracuje aj s inými podnikovými útvarmi, a to:
1. s útvarom technickej prípravy výroby (pričom spolupracujú pri stanovení noriem spotreby materiálu)
2. s útvarom plánovania (pri plánovaní zásob)
3. s finančným útvarom (pri financovaní zásob)
2. MARKETINGOVÝ ÚTVAR – zisťuje informácie o dodávateľoch (solventnosť, pratovné podmienky, spôsob dodania), z toho si potom vytvorí – register možných dodávateľov
- s organizáciou zásobovania súvisí aj spôsob obstarania materiálu – k ekému termínu sa musí obstarať, va akom množstve, v akej kvalite
- zároveň sa musí určiť aj časový úsek medzi jednotlivými dodávkami – obstarávací rytmus
- spôsobov obstarania je veľa, v praxi sa využívajú najmä 3 spôsoby:
1. náhodné obstaranie – až po vzniku potreby (zákazková výroba, remeselná výroba)
2. obstaranie do kzásoby – kupuje materíál na sklad (najrozšírenejší spôsob používaný najmä v priemyselných podnikoch
3. bezskladové obstaranie – materiál sa neskladuje, ale priamo sa zadáva do výroby (synchrónne obsataranie) napr.

obchod s potravinami.
- v praxi je takýto typ obstarania skôr výnimkou, pretože každý podnik sa snaží robiť si zásoby ako určitú rezervu v prípade nedodania materiálu – je to poistná zásoba (železná)
NÁKUPNÁ POLITIKA
- vychádza z odbytovej stratégie podniku, z výrobného programu a od toho sa odvodzuje aj potreba materiálu
- v trhovej ekonomike musia podniky venovať pozornosť prieskumu trhu, ktroým získavajú potrebné informácie o :
A zdrojoch materiálu, ich kvalite a rozmiestnení
B podmienkach získavania materiálu (ceny, colné obmedzenia, doprava, dodávkový cyklus)
- realizuje sa v praxi pomocou tzv. prvkov nákupnej politiky
1. prvky súvisiace s predmetom nákupu
politiku množstva – či sa realizuje len jedna dodávka – jednorázový nákup alebo pôjde o vaceré dodávky
politiku kvality – kupujúci si sám stanovuje kvalitívne parametre nakupovaného materiálu
cenová politika – ak nie sú na trhu dopredu fixne stanovené ceny nakupovaného materiálu, usiluje sa každý podnikateľský subjekt nakúpiť, čo najvýhodnejšie, najlacnejšie

2. prvky súvisiace so zdrojmi nákupu
spôsob dodania – diferencovaný podľa toho, či kupujeme priamo od výrobcu alebo prostredníctvom obchodného sprostredkovateľa
počet dodávateľov – hrá tiež rozhodujúcu plohu, ak kupujeme od jedného dodávateľa, strácame prehľad o ostatných dodávateľoch, ale výhoda je v tom, že tento dodávateľ nám môže poskytnúť vernostný rabat v praxi sa poskytuje väčšinou takým spôsobom, že sa kupuje u viacerých dodávateľoch, a tým je riziko obstarania menšie
územné rozmiestnenie dodávateľov – vplýva predovšetkým na výšku prepravných nákladov

3. prvky, ktoré súvisia s tvorbou podmienkok nákupu
- dodávateľsko-odberateľské vzťahy – ide predovšetkým o uzavretie kúpnej zmluvy
- nákupná reklama – podmienky transakcií sa nevytvárajp len medzi dodávateľmi a odberateľmi, ale často do nich vstupujú aj iné organizácie (prepravcovia, reklamné agentúry, obchodní sprostredkovatelia, poisťovacie spoločnosti)
- nákupné orgýny a ich kooperácia – tieto potom spolu spolupracujú

VOĽBA DODÁVATEĽA
- súvisí s hodnotením jeho trhovej pozície a dodávateľských podmienok
- základnými dodacími podmienkami sú: 1. cena
2. množstvo
3. kvalita materiálu

- v prípade, že nakupujeme u viacerých dodávateľov, robíme analýzu obstarávacích nákladov pomocou tzv. obstarávacej kalkulácie

- pritom sa berú do úvahy aj iné podmienky dodávok – prepravné riziká, garancia (záruky),...

- zásady pri voľbe vhodného dodávateľa:
1. výhodnejšie je nakupovať od viacerých dodávateľov
2.

malé množstvá j elepšie kupovať od veľkoobchodníkov a nie od výrobcov

- v praxi najčastejšie uprednostníme toho dodávateľa, ktorý je najlacnejší a posudzujeme to predovšetkým podľa 2 kritérií:
- cena nakupovaného materiálu
- náklady spojené s dodaním (prepravné, clo)

- dodávateľ, ktorý ponúka za najnižšiu cenu nemusí byť v skutočnosti najlacnejší, pretože táto cena môže byť na úkor kvality

- pri voľbe dodávateľa musíme zohľadniť aj dodacie podmienky a to:
A úhradu dodacích nákladov (či časť nákladov hradí dodávateľ alebo všetky náklady hradí nakupujúci podnik)
B spôsob platby (či ide o okamžité platenie, platenia na dodávateľský úver, formou dokumentárneho akreditívu)
C zosúladenie objemových a čosových požiadaviek medzi odberateľmi a dodávateľmi

NORMY SPOTREBY MATERIÁLU
- norma spotreby (NS) – je maximálne prístupné množstvo spotreby materiálu na 1 výrobok
- rozlišujeme -
1. NS základného materiálu – sa určujú na jednotku výrobku
2. NS pomocného materiálu – určuje sa meracia jednotka podľa konkrétnych podmienok:
a) pri pom. mat., ktorý sa pridáva k základnému mat. (faby, laky)
b) pri pom. mat., ktorý sa využíva na obsluhu výrobných zariadení (oleje, mazadlá)
- meracia jednotka je 1 STROJ
c) pri pom. mat., ktorý využíva pracovná sila (ochranné odevy)
- meracia jednotka je 1 ROBOTNÍK
NS sa skladá z 2 častí:
1. čistý (užitočný) podiel meteriálu (podstata výrobku, zakl. mat.)
2. odpad A technologický - vsupuje do ďalšej výroby
- určuje ho charakter výrobného procesu
B ostatný – už ďalej nepoužiteľný

Metódy:
1. prepočtovo-analitycká - vychádza z techn. dokumentácie
- podniky si ju navzájom porovnávajú (konkurencia)
2. skúsobno-experimentálna a) skúšky mat. priamo v laboratóriách
b) skúšky priamo na vo výrobnej prevádzke
3. štatistická – vychádza z noriem spotreby materiálu určených na základe premernej štatistickej spotreby za minulé obdobie.