MO2: Plánovanie materiálových zásob

MO2 (OABB)
- pri plánovaní mat. sa využívajú viaceré metódy
- medzi najjednoduchšie patria:
1. metóda grafov
– používa sa pri zložitých výrobkoch, kde treba zvažovať z koľkých súčastí sa výrobok skladá a aké materiály vstupujú do výroby
– pomocou grafov vypočítame potrebné množstvo mat. a zapíšeme ho na tzv. kusové súpisky, ktoré sú podkladom pre konkrétny nákup
– pri zložitejších technologických postupoch sa tieto kusové súpisky zostavujú pomocou výpočtovej techniky
2. metóda ABC
– podrobné plánovanie materiálových potrieb je veľmi pracné (náročné) a z ekonomického hľadiska nákladné
– pomocou tejto metódy sa tieto nakupované materiály rozdelia do určitých skupín (podľa podielu na tvorbe nového výrobku)
– najväčšia pozornosť sa venuje tej skupine mat., ktorá má najväčší hodnotový podiel
– konkrétny postup určovania materiálových potrieb vychádza vždy zo špecifických potrieb podniku

- medzi vybrané postupy, ktoré sa v podnikoch používajú patria:
1. výrobková metóda – potreba materiálu sa určuje ako súčin spotrebnej normy a množstva výrobkov
2. metóda typových reprezentantov – pri širšom sortimente podobných výrobkov sa vyberie 1 výrobok ktorý bude typovým reprezentantom a celková potreba mat. sa určí ako súčin spotrebnej normy typového reprezentanta a celkovej plánovanej výroby
– pri tejto metóde je problém v určení typového reprezentanta, zvyčajne vyberieme ten výrobok, ktorý sa najviac približuje k určenej norme
3. metóda analógie – keď plánujeme výrobu výrobkov, na ktorých neboli vypracované spotrebné normy
– v takomto prípade musíme brať do úvahy výrobky konštrukčne a technologicky príbuzné

OBJEDNÁVANIE MAT. A RIADENIE ZÁSOB
- objednávanie je spojené s určením časového momentu, čiže tzv. bodom objednávky
- v rámci obstarávania je potrebné určiť čas, kedy začneme s konkrétnymi nákupmi mat. – obstarávací čas – udáva sa v dňoch a ovplyvňuje ho niekoľko faktorov
1. čas spotreby – rozumieme tým obdobie, za ktoré sa spotrebuje dodaný mat.
2. objednávací čas – časový interval potrebný na vybavenie objednávky
3. dodací čas dodávateľa – lehota, ktorú potrebuje dodávateľ na realizáciu objednávky a závisí od toho, či má dod. mat. na sklade alebo ho musí pripraviť
4. prepravný čas – závisí od prepravcu, od vzdialenosti a od spôsobu prepravy
5. manipulačný čas príjmu – preberanie mat. od prepravcu na sklad, pričom sa kontroluje množstvo a kvalita
6.

poistný čas – určitá časová rezerva v prípade oneskorenia dodávky v dôsledku nedochvíľnosti dod., prípadne v dôsledku oneskorenia pri preprave
7. iné časy – iné okolnosť, vyplývajú zo špecifickej situácie dod.

- riadenie zásob – spočíva v regulácii stavu a pohybu zásob na sklade
- podľa toho, ako sa táto regulácia uskutočňuje, poznáme niekoľko spôsobov riadenia zásob
a) metóda MINI-MAXI – sledovanie min. a max. hladiny zásob v sklade
b) metóda ABC
c) riadenie zásob pomocou výpočtovej techniky – toto sledovanie hladiny zásob sa vyjadruje ako norma zásob

PLÁN ZÁSOBOVANIA
- cieľom tohto plánu je určiť rozsah, v akom sa á zásobovanie v podniku vykonať
- vychádza 1. z výrobného programu
2. z technickej prípravy výroby
- ešte pred zostavením plánu zásobovania musí podnik urobiť
a) analýzu trhu materiálových zásob
b) analýzu ponúk od jednotlivých dod.
c) vypracovať objednávky
d) urobiť kontrolu dodávok aj z účtovného hľadiska
- má 3 časti :
1. URČENIE VEĽKOSTI SPOTREBY MAT. – vypracúva sa zvyčajne na kratšie časové obdobie
– slúži na určenie potreby dodávok konkrétnych druhov mat.
– podkladom sú spotrebné normy a plán výkonov

NS = norma spotreby


2. URČENIE VEĽKOSTI SPOTREBY ZÁSOB
– v tejto časti sa určuje priemerná veľkosť zásob, ktorú by mal mať podnik na sklade, aby zabezpečil plynulý chod výroby
– pri výpočte berieme do úvahy:
a) priemernú dennú spotrebu – s





b) časový normu zásob – ČNZ
- skladá sa z 3 druhov zásob:
- z bežnej zásoby (c) – je to zásoba, ktorú podnik musí mať na sklade, aby zabezpečil nerušený chod výroby, udáva počet dní, na ktoré by mala zásoba pri pravidelnosti dodávok vystačiť
- z poistnej zásoby (p) – udáva počet dní, na ktoré by mala zásoba vystačiť v prípade oneskorenia dodávky – je pre podnik rezervou (železná rezerva)
- z technologickej zásoby (t) – zásoba takého mat., ktorá sa nedá hneď po dodávke použiť, ale musí určitý čas stáť na sklade (drevo), nie každý podnik musí mať túto zásobu






S – celková spotreba
3. URČENIE POTREBY NÁKUPU
- vychádza zo vzťahu medzi spotrebou a zásobou

ZZ – zásoba začiatočná
S – celková spotreba
PN – potreba nákupu
- ak chceme vypočítať PN musíme urobiť aj bilanciu mat., ktorej súčasťou je určenie zostatkov zásob mat. na začiatku plánovaného obdobia

zdroje Bilancia materiálu potreby
PN S
ZZ Z KZ – konečná zásoba
S + KZ = PN + ZZ

PREPRAVA, PRÍJEM, SKLADOVANIE A VÝDAJ MAT. DO SPOTREBY
Preprava mat. - pri preprave je najdôležitejší výber dopr. prostr., ide vlastne o spôsob prepravy
- v praxi sa využívajú 2 spôsoby: a) vlastnými dopr.

prostr. (podnik. prep.)
b) cudzími dopr. prostr. (verejní prepra)
- druh dopravy ktorá sa najviac využíva je cestná a železničná preprava, najmenej letecká preprava
- druh dopravy závisí od charakteru mat., množstva a prepravnej vzdialenosti
- spôsob dopravy sa volí aj vzhľadom na finančné možnosti firmy
- sprievodný doklad – dodací list + príslušný prepravný doklad

Príjem mat. - po preprave nasleduje príjem mat.
- mat. sa preberá na sklad, preberá ho skladník, ale ešte predtým musí vykonať kontrolu – kvalitatívnu, kvantitatívnu, sortimentnú – robí sa 2-krát, aby sme v prípade nedostatkov zistili, kto zavinil chybu, aby sme vedeli uplatniť reklamáciu
- spôsob príjmu závisí od toho, ako sa mat, prepravoval a tiež od spôsobu nakládky a vykládky
- ak mat. prepravuje dod., potom sa na dopr. prostr. nachádzajú plomby a kontroluje sa neporušenosť plomb ešte pred prebratím do skladu
- ak prepravu robí verejný prepravca, potom kontrolujeme hmotnosť a hlavne kompletnosť dodávky
- skladník preberá mat. do skladu a vyhotovuje príjemku

Skladovanie mat. – sa uskutočňuje v zásobovacích skladoch, ktoré tvoria časť skladového hospodárstva, ktorá je považovaná za najdôležitejšiu
- okrem zásobovacích skladov sem patria aj výrobné a odbytové sklady (sklady hotových výrobkov), medzioperačné – skladujú sa v nich pracovné nástroje
- hlavnou funkciou je zabezpečiť časovú súbežnosť podnikových procesov, a to od vstupu mat. do výroby až po predaj hotových výrobkov
- zásobovacie sklady realizujú tieto činnosti:
- príjem mat.
- organizácia a kontrola uskladnenia
- kvantitatívna a kvalitatívna kontrola
- manipulácia s mat. Výdaj mat. - skladovanie sa končí výdajom mat. do výroby, ktorá sa realizuje podľa požiadaviek výroby
- vykonáva skladník na základe požiadaviek odoberajúcich útvarov
- doklad - výdajka

EVIDENCIA ZÁSOB

- na sledovanie stavu a pohybu zásob si vedia každý podnik dokladnú evidenciu
- ide o účtovné, štatistické a operatívne záznamy o stave a pohybe zásob v skladoch
- bez včasnej a presnej evidencie nie je možná kontrola zásob a nie je možné sledovať hospodárnosť skladovania
- spôsob evidencie je rôzny, závisí od veľkosti podniku, od sortimentu, množstva tovaru, od technického vybavenia podniku
Metódy evidencie: 1. Operatívna evidencia – vedie sa na skladových kartách zásob
2. Účtovná evidencia – vedie sa v hodnotovom vyjadrení na účtoch materiálovej učtárni
3.

Štatistická evidencia – vedie sa na skupinových kartách zásob - súpiskách
- v súčasnosti sa evidencia zásob vo väčšine prípadov robí pomocou výpočtovej techniky
- evidencia sa robí preto, aby sme vedeli určiť rýchlosť obratu zásob, pretože tá vplýva na viazanosť finančných prostriedkov v zásobách

Doklady na evidenciu zásob:
1. kúpna zmluva
2. dodací list
3. faktúra
4. príjemka
5. prevodka
6. výdajka
7. skladová karta
8. limitný list (limit vydaného mat.)
9. protokol o chybách (v prípade reklamácie)
10. súpiska zásob
11. inventárny súpis.