Manažment ako proces

MANAŽMENT AKO PROCES

Podstata manažmentu

Manažment možno definovať ako umenie riadiť podnikovú činnosť, resp. umenie dosiahnuť stanovené ciele podniku. V súčasnosti manažment vystupuje v 2 formách:-proces riadenia podniku-nositeľ funkcií riadenia podniku

Manažérske funkcie:
- plánovanie
- organizovanie
- riadenie
- kontrola

Plánovanie - má kľúčové postavenie. Je východiskovou funkciou manažmentu. Je proces stanovenia cieľov podniku, ako aj spôsob ich dosiahnutia. Plánovanie obsahuje:

1.stanovenie cieľov,
2.stanovenie prostriedkov na dosiahnutie cieľov,
3.určenie ciest a spôsobov na dosiahnutie cieľov.

Organizovanie - vytváranie podmienok na harmonizované správanie a plnenie podnikových cieľov.

Riadenie - závisí od schopností umenia a spôsobu práce s ľuďmi. Od týchto daností závisí úspech práce manažéra. Pod riadením ľudí rozumieme bezprostredné pôsobenie manažéra na podriadených, čím chce dosiahnúť ich želané správanie.

Kontrola - je zamerané na hodnotenie javov alebo procesov, kontrola postupuje nasledujúcimi fázami:

- zisťovanie skutočného stavu
- porovnávanie skutočného stavu s plánom alebo normou
- vyvodzovanie záverov pre rozhodovanie

V podniku rozlišujeme tieto druhy kontroly:
- predbežná – je zameraná na reálnosť stanovených plánov a pripravenosť podniku na ich realizáciu
- priebežná – uskutočňuje sa v priebehu realizácie plánu. Jej úlohou je zasahovanie v prípade vzniku odchýlok a zabránenie nesprávneho vývoja
- výsledná – uskutočňuje sa po realizácii plánu. Jej výsledky nám podávajú súhrnné hodnotenie dosiahnutých výsledkov podniku.


Stratégia podniku

Stratégia – je to stanovenie základných a dlhodobých cieľov podniku, postupov a spôsobov, ako tieto ciele dosiahnuť.

Strategické ciele – vyjadrujú hlavné a najvyššie ciele podniku. Na základe strategických cieľov sa potom hľadajú spôsoby a rozpracúvajú postupy, ktoré vedú k ich realizácií (zvýšenie podielu na trhu, rast aktív podniku, zvyšovanie ziskovosti a rentability). Typy podnikových stratégií:

- stratégia rastu,
- stratégia stability,
- stratégia útlmu.

Stratégia rastu – vedie k úspechu v podnikaní. Ukazovateľmi tejto stratégie môžu byť napr. rast obratu z predaja, rast zisku podniku, rast majetku podniku. Stratégiu rastu možno presadzovať:

-koncentráciou – spájaním sa s podnikmi toho istého odboru,
-diverzifikáciou – prenikaním do príbuzných odborov.
Stratégia stability – udržanie priaznivého stavu. Je to pokračovanie v predmete svojho podnikania alebo uskutočňovanie drobných zmien v súvislosti so zmenami prostredia.

Stratégia útlmu – obmedzovanie podnikateľských aktivít. Táto stratégia môže byť aj efektívnou, ak umožní podniku predísť bankrotu s dôsledkami pre akcionárov, zamestnancov, veriteľov a ďalšie subjekty. Transformácia cieľov a postupov do činnosti podniku sa uskutočňuje na základe:

- strategických plánov podniku, ktoré sa zostavujú na obdobie 3 – 5 rokov,
- podnikateľských plánov, ktoré sa spracúvajú na obdobie 1 – 3 roky,
- operatívnych plánov, ktoré sa zostavujú na obdobie do 1 roka.


Plánovanie a rozhodovanie v manažmente

Plánovanie – možno definovať ako proces vytyčovania cieľov podniku, ako aj spôsobu ich dosahovania. Považuje sa za východiskovú a najdôležitejšiu funkciu manažmentu. Podstatou je uvedomelá činnosť riadiacich pracovníkov, pri ktorých sa:

-volia ciele a vytyčujú úlohy,
-stanovujú prostriedky na dosiahnutie cieľov,
-určenie ciest a spôsobov na dosiahnutie cieľov v čase, v kvalite, …

Rozhodovanie – je činnosť, ktorá identifikuje a analyzuje problém ako predmet riešenia, stanovuje možné varianty a vyberá najvhodnejší spôsob riešenia problému. Základné charakteristické znaky rozhodovacieho procesu:

- existuje možnosť výberu – možnosť vytvoriť niekoľko variantov riešenia,
- výber riešenia je vedomý – zakladá sa na myšlienkovom procese,
- výber je cieľavedomý – zameraný na určitý druh cieľa,
- výber riešenia sa deje podľa určitých kritérií, čomu zodpovedá aj výber prostriedkov na dosiahnutie cieľa,
- po rozhodnutí nasleduje realizácia – rozhodnutie vyvoláva reťazec cieľavedomých činností, ktoré smerujú k uskutočneniu vybraného riešenia a vedú k požadovaným výsledkom.


Podnikateľský zámer a podnikateľská plán

Podnikateľský zámer – obsahuje rozvojové podnikateľské aktivity podniku, ktoré mu majú zabezpečiť úspešný rozvoj a dlhodobú prosperitu v meniacom sa prostredí. Podnikateľský zámer zahŕňa aj rieši vedecko-technickú, právne-organizačnú a ekonomickú stránku podnikania. Aktívny a iniciatívny prístup manažérov podniku plní v tomto procese nezastupiteľnú úlohu.

Podnikateľský plán - je nástrojom riadenia podniku pri zabezpečovaní jeho zámerov a cieľov rozvoja. Podnikateľský plán:

- stanovuje plán podniku na určité časové obdobie (plánovacie obdobie),
- zahŕňa všetky aktivity a opatrenia podniku na dosiahnutie týchto cieľov,
- slúži ako podklad, ktorý podnik predkladá banke v rámci požadovania úveru ako dôkaz schopnosti a pripravenosti podnikateľských zámerov a jeho budúcej podnikateľskej aktivity.


Organizačná štruktúra podniku

Organizačná štruktúra – pojem organizačná štruktúra sa používa vo význame štruktúra prvkov organizácie (útvarov, resp. pracovísk), s dôrazom na vzťah medzi nimi. Organizačná štruktúra sa rozlišuje z 2 hľadísk:

1.organizačná štruktúra riadiaceho systému, ktorý zahrňuje riadiaci aparát podniku,
2.organizačná štruktúra riadeného systému, ktorý zahŕňa štruktúru výrobno-technického systému, tj. prevádzky.
Typy organizačných štruktúr podniku

Rozlišujeme tieto typy organizačných štruktúr:

- jednoduchá štruktúra malého podniku,
- funkčná podnikateľská štruktúra,
- divizionálna štruktúra,
- maticová štruktúra,
- štruktúra hodlingovej spoločnosti. Táto organizačná štruktúra sa používa v malých podnikoch, s malým počtom pracovníkov, ktorí vyrábajú úzky sortiment výrobkov, určených spravidla pre obmedzený lokálny trh.

Funkčná podnikateľská štruktúra – s rastom podniku, s rastom počtu zamestnancov a s rozširovaním sortimentu výroby a predaja výrobkov pre ďalšie trhy rastie aj zložitosť riadenia. Je vyšším typom podnikateľskej štruktúry. Výrobok A Výrobok B Výrobok C Výrobok D

Funkčná podnikateľská štruktúra popri vrcholovom manažmente vytvára odborné útvary pre jednotlivé funkčné oblasti manažmentu (financie, marketing, výskum a vývoj, výrobu, ľudské zdroje a pod.) Na čele odborných funkčných útvarov sú funkční manažéri.

Divizionálna štruktúra – uplatňuje sa v podnikoch, kde funkčná štruktúra neumožňuje efektívne pôsobenie manažmentu, predovšetkým vzhľadom na rozsah oblastí pôsobnosti podniku. V divizionálnej štruktúre rozlišujeme tri hierarchické úrovne riadenia:

- úroveň podniku,
- úroveň divízií,
- funkčná úroveň.

Na úrovni vrcholového vedenia podniku manažment rozhoduje v otázkach rozvoja podniku ako celku. Na úrovni divízií rozhoduje manažment o tom, ako úspešne súťažiť s konkurenciou pôsobiacou v odbore, na ktorý je divízia orientovaná. Na funkčnej úrovni sa riešia problémy jednotlivých funkčných oblastí manažmentu.

Maticová štruktúra – uplatňuje sa v podniku vtedy, ak je potrebné zohľadniť v riadení dve alebo viac kritérií. Rozlišujeme tri úrovne riadenia:

- úroveň podniku, na ktorej sa rozhoduje o rozvoji a v predaji podniku,
- podnikateľská úroveň, ktorú realizujú manažéri špecializovaní na vybrané výrobky a oblasti trhov,
- funkčná útoveň, ktorú zabezpečujú funkční manažéri.


Manažéri a vedenie ľudí v podniku

Manažér – za manažéra považujeme pracovníka podniku, ktorý spĺňa tieto charakteristiky:

-riadi prácu a preberá zodpovednosť za výsledky práce iných,
-jeho náplňou práce je v podstate vykonávať riadiace činnosti.


Úrovne manažérov v podniku

Manažéri prvej línie – sú majstri, vedúci dielní, sú v priamom kontakte s výkonnými pracovníkmi, zodpovedajú za zadávanie úloh.
Manažéri strednej úrovne – sú to manažéri rôznych závodov, ale aj odborných útvarov (marketingu, výskumu, …).
Vrcholoví manažéri – usmerňujú a koordinujú činnosť podniku ako celku. Majú osobitné postavenie a vzťah k vlastníkom podniku. Obvykle ich do funkcie vymenúvajú vlastníci.


Manažéri podľa charakteru vykonávanej činnosti

Univerzalisti – stoja na čele riadiacich útvarov (riaditeľ podniku, vedúci prevádzky, …). Nesú zodpovednosť za organizačnú jednotku, ktorú riadia (podnik, dielňa, …).
Špecialisti – zameriavajú sa na jednotlivé oblasti a pomáhajú univerzálnym manažérom presadzovať stanovené ciele. Patria sem riaditelia alebo námestníci úsekov (marketing, výroba, …).

Vlastnosti manažéra

- iniciatívnosť – vynaliezavo a tvorivo stanovovať ciele a vyhľadávať spôsoby na ich dosiahnutie,
- samostatnosť – rozhodovať a konať na základe vlastných úvah,
- rovnovážnosť – rozhodovať a konať až po zhodnotení situácie,
- rozhodnosť – vedieť sa rozhodnúť a svoje rozhodnutie realizovať,
- cieľavedomosť – cieľavedomá činnosť, ako aj kontrola plnenia stanovených cieľov,
- zodpovednosť – uvedomovať si dôležitosť plnenia úloh a aj ich realizovať,
- zásadovosť – presadzovať spoločenské hodnoty a normy,
- disciplinovanosť – ovládať sa, regulovať svoje správanie,
- vytrvalosť – húževnatosť pri prekonávaní ťažkostí až do dosiahnutia stanoveného cieľa,
- optimizmus – orientovať sa pozitívne na ciele a veriť v úspech,
- fantázia – vytvárať predstavy,
- emocionálna, citová vyrovnanosť – nepodliehať citovým emóciám – hnev, závisť, zlosť, žiarlivosť.


Vedenie ľudí v podniku

Štýl vedenia – rozumieme taký spôsob vedenia ľudí, ktorý motivuje ich správanie v rôznych situáciách.

Autoritatívny štýl vedenia ľudí – manažér trvá na svojich rozhodnutiach a príkazoch, presadzuje svoje názory aj proti názorom svojich podriadených. Uznáva prísny organizačný postup, hierarchiu funkcií, postup zhora, podriadenie na základe moci.

Participatívny štýl vedenia ľudí – aktívna účasť všetkých pracovníkov na riadení a rozhodovaní. Medzi manažérom a pracovníkmi je vzájomná dôvera na základe vymedzenej kompetencie, čo podnecuje aktivitu a iniciatívu pracovníkov, ktorí sa zapájajú do rozhodovania podľa ich odbornosti.

Demokratický štýl vedenia ľudí – vedúci pracovník sa radí pri rozhodovaní s podriadenými, vypočuje si ich názory. Podriadení môžu uplatniť svoje názory a iniciatívu. Vedenie je založené na dobrovoľnej podriadenosti sebadisciplíne podriadených.

Liberálny štýl vedenia ľudí – vedúci má spravidla nízku autoritu, ale určitú prestíž. Vedúci robí populistickú politiku. Nepopulárne zásahy, kritiku prenecháva – presúva na iných pracovníkov (neformálnych vedúcich). Vedúci je tolerantný k chybám a nedostatkom podriadených.