referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ladislav, Ladislava
Štvrtok, 27. júna 2019
Tradičná metóda kalkulácie nákladov, metóda ABC, metóda PVA
Dátum pridania: 10.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: oblaho
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 136
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 10m 30s
Pomalé čítanie: 15m 45s
 
Manažment nákladov

Základným cieľom riadenia nákladov je znižovanie nákladov firmy a zároveň posilnenie strategického postavenia firmy. Metódy riadenia nákladov sú použiteľné v oblasti výroby, služieb ale tiež v neziskovej činnosti. Riadenie nákladov odpovedá na otázku ako je možné znižovať náklady a popritom zlepšovať kvalitu výrobkov a služieb.

Existuje niekoľko systémov na riadenie nákladov firmy, pričom rozdiel medzi nimi spočíva v spôsobe kalkulácie nákladov. Najznámejšou metódou na riadenie nákladov je tradičný nákladový systém (Traditional Cost Accounting – TCA). Okrem neho sa budeme venovať aj u nás menej rozšírenej kalkulácií nákladov prostredníctvom aktivít (Activity Based Costing – ABC) a analýze hodnoty procesov (Process Value Analysis – PVA). Aktivity (Activity) – procesy, ktoré sa uskutočňujú v rámci firmy a spotrebúvajú zdroje firmy.

Determinant nákladov (Cost driver) – merateľný faktor, ktorý sa používa na priradenie nákladov k aktivitám a od aktivít k ďalším aktivitám, produktom a službám. Determinanty nákladov odzrkadľujú spotrebu nákladov jednotlivými aktivitami firmy a spotrebu aktivít ďalšími aktivitami, produktmi alebo službami. Je to vlastne každý faktor, ktorý má vplyv na výšku aktivitou spotrebovaných zdrojov.

Nákladový objekt (Cost object) – väčšinou je nákladovým objektom produkt, ale môže to byť aj služba, región, zákazník alebo čokoľvek, na čo sa firma rozhodne kalkulovať náklady alebo iná pracovná jednotka, pre ktorú existuje samostatná evidencia nákladov.

1. Tradičná kalkulácia nákladov – Traditional Cost Accounting (TCA)

Podnik zabezpečuje realizáciu svojich výkonov vo vnútorne diferencovaných organizačných jednotkách – výrobné, zásobovacie, odbytové, pomocné a iné hospodárske strediská. Náklady podniku je potrebné „pretransformovať“ z podnikovej úrovne (z finančného účtovníctva) cez vnútropodnikové organizačné jednotky (kalkulačné jednotky). Vo vnútropodnikovom účtovníctve a kalkuláciách sa používa členenie nákladov na priame a režijné. Nie všetky priame náklady je však možné priradiť k jednotlivým výkonom. Režijné náklady tak obsahujú všetky nepriame náklady a časť priamych nákladov. Pri členení režijných nákladov, okrem známeho členenia (druhové členenie: režijný materiál, režijné mzdy, fixné a variabilné režijné náklady) je potrebné ešte rozlišovať:

-náklady súvisiace s existenciou strediska (nájomné, odpisy, poistenie....), ktoré vyplývajú z orientácie strediska na plnenie úloh a pracovníci strediska ich neovplyvňujú,
-náklady vznikajúce so skutočným objemom a štruktúrou výkonov (režijných činností), ktoré sú podmienené nielen technickými vlastnosťami existujúcej kapacity, ale aj výkonnosťou, disciplínou pracovníkov strediska. Tradičný nákladový systém priraďuje náklady k jednotlivým výrobkom ako samostatným jednotkám. Náklady, ktoré logicky súvisia s produktmi, sú priradené týmto produktom a náklady, ktoré jasne nesúvisia s produktmi, sú rovnomerne priradené na všetky kalkulačné jednotky.

Typickým determinantom priradenia nákladov v tomto prípade je napríklad: počet hodín potrebných na výrobu jednej jednotky alebo počet pracovných dní. Výhodou TCA je predovšetkým jej jednoduchosť, lacnejšie získavanie potrebných údajov a dát a taktiež nižšie náklady na jej zavedenie vo firme. Nevýhodou tejto metódy je fakt, že neberie do úvahy aktivity firmy a teda presnosť kalkulácie nákladov je limitovaná. V tomto prípade ide o jednostupňovú alokáciu nákladov na nákladové objekty.

2. Kalkulácia nákladov prostredníctvom aktivít - Activity Based Costing (ABC)

ABC je jedna z nových nákladových metód, ktorá odstraňuje nepresnosti tradičného nákladového systému. Táto metóda bola založená Robinom Cooperom, Robertom Caplanom a H. Thomasom Johnsonom. ABC je metóda, ktorá sa snaží priradiť režijné náklady firmy presne ku nákladovým objektom, ktoré spôsobili vynaloženie týchto nákladov. Vo všeobecnosti možno organizáciu vnímať ako systém procesov, aktivít a činností, ktoré je potrebné vykonávať na to, aby organizácia plnila poslanie. ABC metóda sa snaží štruktúrovane popísať všetky procesy, aktivity a činnosti prebiehajúce vo firme s ich vzájomnými vzťahmi.

Dekompozíciou základných procesov získavame podrobnejší pohľad na organizáciu. Dostávame sa na úroveň aktivít, ktoré sú stredobodom pozornosti pri riadení nákladov pomocou metódy ABC. Pre úplnosť je treba uviesť , že úroveň aktivít nie je najnižšou úrovňou dekompozície, pretože samotné aktivity sa dajú ďalej analyzovať z pohľadu činnosti vykonávanými v rámci jednotlivých aktivít.

Hierarchia tohoto prístupu je teda taká, že na najvyššej úrovni stoja procesy, ktoré sú množinou vzájomne závislých aktivít. Procesy podporujú základné funkcie a poslanie organizácie a majú identifikovateľné výstupy. O úroveň nižšie sa nachádzajú aktivity, ktoré podrobnejšie identifikujú, čo ľudia v organizáciách vykonávajú. Hlavným objektom záujmu manažéra pri metóde BAC sú aktivity, ktoré sú zodpovedné za vznik nákladov firmy. Z dlhodobého pohľadu sa dá povedať, že pokiaľ by firma nič nevykonávala, nevznikli by jej žiadne náklady. Teda vykonávanie aktivít zapríčiňuje firme vznik nákladov a preto je potrebné sa nad vzťahom medzi nákladmi a aktivitami zamyslieť.

Princíp metódy ABC spočíva v tom, že v prvom kroku sa priradia priame náklady výstupom (tu metóda neprináša nič nové) a nepriame (režijné) náklady sa priradia aktivitám (toto je podstatná zmena). V druhom kroku sa aktivity priradia jednotlivým nákladovým objektom podľa miery ich náročnosti na spotrebu aktivít potrebných na ich poskytnutie. Na rozdiel od tradičného prístupu jednotnej prirážky „všetko všetkým, rovnakým dielom“ dochádza teda k výberovej aplikácií réžií, na základe skutočných príčinných súvislosti, t.j. „každému len to, čo naozaj spotreboval, alebo čo sa spotrebovalo kvôli nemu.“

Metóda ABC sa zameriava na nepriame náklady – režijné a premieňa ich na priame náklady. Režijné náklady sú priradené ku príslušnému produktu miesto toho, aby boli len ľubovoľne rozdelené na všetky produkty. V tomto prípade je možné zistiť skutočné náklady produktu s väčšou presnosťou ako u tradičného nákladového systému.

Metódu ABC je vhodné použiť vtedy, ak:

-režijné náklady firmy sú vysoké,
- produkty sú diferencované,
- náklady na chyby a vady sú vysoké,
- na trhu je silná konkurencia.

Metóda ABC je veľmi silným nástrojom na vylepšenie produktov, služieb, procesov a trhových stratégií. ABC umožňuje manažmentu firmy porozumieť, čo spôsobuje náklady a ako je možné ich riadiť. Firma môže podľa tohto systému získať pohľad na to, ako efektívne premieňa zdroje firmy na hodnoty.

Firma môže tiež identifikovať aktivity, ktoré spotrebúvajú neprimerane veľké množstvo nákladov a prinášajú malú hodnotu a tak môžu byť tieto aktivity vylúčené alebo aspoň obmedzené.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.