Plánovanie materiálových potrieb je veľmi dôležitá činnosť v podniku, pretože zabezpečuje plynulý chod výroby a následne včasné vyrobenie výrobkov, ktoré prinášajú pre podnik financie.

Pri plánovaní materiálových zásob využívame rôzne metódy:

1. metóda grafov – v praxi sa vôbec nepoužíva, podstata tejto metódy spočíva v tom, že sa používa pri zložitých výrobkoch, pri ktorých zvažujeme z koľkých častí sa výrobok skladá, aké materiály sú potrebné na výrobu, ktoré z nich podnik vyrába sám, a ktoré nakupuje.

2. metóda ABC – táto metóda sa v praxi využíva. Podstata tejto metódy spočíva v podrobných prepočtoch noriem ak len v niektorých materiálov, ktoré sa vyberú podľa dôležitosti:

A – materiál dôležitý – koža, textil, lepidlo
B – materiál menej dôležitý –nite
C – materiál najmenej dôležitý – značky

Ide o selektívny postup: A obsahuje materiály, kde sa robia podrobné prepočty. Pre materiál typu B sa vopred určí minimálna výška zásob pri jej dosiahnutí nasleduje objednanie materiálu. C – nákup materiálov, ktoré sú v skupine C sa robia na základe odhadu.

3. metóda just in time – znamená, že nevytvára zásoby na sklad, ale dodáva materiál priamo do výroby.

Výhody 

- úspora finančných prostriedkov – nepotrebujeme sklady
- nepotrebujeme skladníkov (zamestnancov) šetrenie nákladov na financovanie.

Nevýhody 

- riziko oneskorenia dodávky, z toho vyplýva zastavenie výroby.

Táto metóda sa na Slovensku využíva len minimálne práve z predchádzajúceho dôvodu.

4. metóda analógie – metóda, ktorá sa v praxi používa menej, keď sa používa tak v tých prípadoch, keď sa plánuje výroby výrobkov, na ktoré nie sú vypracované normy spotreby materiálu. Treba vyrábať výrobky, ktoré sú konštrukčne a technologické podobné.