Základom určenia spotreby materiálu je normovanie jeho spotreby. Norma spotreby materiálu je maximálne množstvo materiálu, ktoré sa môže spotrebovať na jednotku výkonu danej produkcie pri dodržaní stanovenej kvality. Jednotkou výkonu môže byť kus, pár, kilogram, tona, liter, hektoliter.
Normu spotreby poznáme:
1.základného materiálu – určuje sa na jednotku výkonu
2.pomocného materiálu – určuje sa na rôzne jednotky spotreby – výrobok, stroj...
Meracia jednotka spotreby pomocného materiálu sa určuje:
a)pomocný materiál – ktorý sa pridáva k základnému materiálu, meracia jednotka je výrobok (laky, farby)
b)pomocný materiál – ktorý sa využíva pri obsluhe výrobných zariadení. Meracou jednotkou spotreby je určité zariadenie (sústruh).
c)Pomocný materiál – ktorý používa pracovná sila. Meracou jednotkou je tu 1 pracovník (ochranný odev, ochranná obuv).
Zloženie normy spotreby:
1.čistý (užitočný) podiel materiálu – je to ten materiál, z ktorého je výrobok zhotovený.
2.odpad – technologický – vzniká pri výrobe a vyplýva z technologického procesu.
- ostatný – nesúvisí priamo s výrobou, ale závisí od organizácie práce, spôsobu zásobovania a skladovacích podmienok.
Metódy určovania noriem spotreby materiálu:
1.metóda prepočtovo-analytická – najviac používaná v praxi, vychádza z technickej a technologickej dokumentácie, prepočtu konkrétnej spotreby predchádza analýza skutočných výrobných, konštrukčných, technologických organizačných podmienok v podniku. Táto metóda, aby splnila svoj účel je dôležité, aby bola porovnávaná s ostatnými výrobcami.
2.skúšobno-experimentačná – používa sa v praxi menej, keď sa používa tak v chemickom a potravinárskom priemysle. Táto metóda ma 2 formy (alternatívy):
a)skúšobno-laboratívna – skúšky materiálu sa robia v laboratóriach a na základe výsledkov sa odskúšaný materiál použije vo výrobe.
b)Skúšobno-prevádzková – skúšky sa robia priamo vo výrobnej prevádzke.
3. štatistická metóda – najmenej sa používa v praxi. Vychádza z priemernej štatistickej – skutočnej spotreby materiálu za minulé obdobie.
