Základná charakteristika trhu
Smith vychádzal z toho, že hybnou silou ekonomického pohybu je prirodzená snaha ľudského jedinca sledovať vlastné ekonomické záujmy a týmto egoizmom prispieva k prosperite spoločnosti ako celku. Toto poznanie je známe tiež pod pojmom neviditeľná ruka trhu. Na Smithovej koncepcii ekonomiky slobodných ľudí, kde existuje sloboda vlastníctva, dokonalá konkurencia a voľná tvorba cien sa vyprofilovali základy ekonomického liberalizmu.
Podstata: súhrn sociálno-ekonomických vzťahov, ekonomických foriem a mechanizmov spojených s realizáciou tovarov, služieb a kapitálu. Trh napomáha riešiť tri základné otázky ekonómie tzv. ekonomickú triádu, tak ako sme to rozobrali v prvej prednáške: Čo a koľko vyrábať; ako vyrábať a pre koho vyrábať
Podmienky vzniku:
- stupeň rozvinutosti výroby, deľby práce, hlavne špecializácie a kooperácie
- postupný vznik súkromného vlastníctva, ktoré vytvára základnú skupinu pravidiel chovania sa jednotlivých subjektov pri výmene.
Základné formy a typy trhu
Z územného hľadiska rozlišujeme trh miestny, regionálny, národný, ekonomických zoskupení a svetový trh. Trh môže byť voľný alebo viazaný, podľa toho, či je ponuka a dopyt pružný alebo regulovaný ap. Podľa stupňa organizovanosti rozlišujeme trhy organizované a neorganizované. Z pohľadu súladu s existujúcim zákonodarstvom možno rozlíšiť legálny (oficiálny) a nelegálny (čierny alebo šedivý) trh.
Okrem týchto foriem trhu sa v ekonomickej literatúre hovorí aj o jednotlivých typoch trhov. Napríklad o trhu čiastkovom a agregátnom. Podľa predmetu obchodu, hovoríme o trhu výrobkov a služieb a trhu výrobných činiteľov (trh práce, trh pôdy a trh kapitálu).
Dopyt je pomer množstva zakúpeného tovaru k obeti, ktorá sa musí vynaložiť k nadobudnutiu týchto tovarov. Predstavuje súhrn jednotlivých rozhodnutí samostatných spotrebiteľov o požadovanom množstve a kvalite v závislosti na cenách tvorí dopyt po tovare. Dopyt v ekonomickej teórii vyjadruje vzťah medzi cenou a požadovaným množstvom.
Dopyt môže byť:
- individuálny - to je dopyt jediného kupujúceho, alebo dopyt po produkcii jediného výrobcu. Vyjadruje množstvo určitého tovaru, ktoré je kupujúci ochotný kúpiť za určitú cenu.
- čiastkový (trhový) - je dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom výrobku. Je súhrnom individuálnych dopytov, vyjadruje dopyt na určitom trhu.
- agregátny (celkový) - je súhrn všetkých zamýšľaných kúp na trhu zo strany domácnosti, firiem a štátu. Je určený objemom výrobkov a cenami, za ktoré sú ochotní kupujúci tieto výrobky kúpiť.
Pod ponukou rozumieme súhrn všetkých zamýšľaných predajov, s ktorými výrobcovia prichádzajú na trh s cieľom predávať ich za určitú cenu. Ponuka predstavuje množstvo tovarov, ktoré výrobcovia dodajú na trh pri určitej cene
Ponuku rozoznávame:
- individuálnu - to je ponuka jednotlivého výrobcu. Je určená objemom výrobkov tohto výrobcu a zamýšľanými cenami jeho výrobku,
- čiastkovú (trhovú) - predstavuje súčet individuálnych ponúk na určitom čiastkovom trhu,
- agregátnu - je určená objemom výroby všetkých výrobcov a cenami, za ktoré chcú svoje výrobky predať.
Rovnováha na trhu je taká situácia, kedy nevzniká tendencia k zmene. Ani predávajúci, ani kupujúci nemajú dôvod meniť svoje rozhodnutia. Takáto situácia trvá len krátko, lebo v živote sa neustále stretávajú rôzne požiadavky predávajúcich a kupujúcich, ktorí majú rozdielne predstavy o objeme a cene realizovanej produkcie.
Konkurencia
Konkurencia medzi ponukou a dopytom (výrobca draho predať, spotrebiteľ lacno kúpiť = nutnosť kompromisu protichodných záujmov). Konkurencia medzi spotrebiteľmi (nakúpiť čo najviac a čo najlacnejšie, obdobia previsu dopytu nad ponukou ). Konkurencia medzi výrobcami (snaha predať čo najviac a najvýhodnejšie a získať dominantné postavenie na trhu, najvypuklejšia pri vyššej ponuke ako je dopyt. Existuje vo forme cenovej a necenovej konkurencie.
Ekonómia je spoločenská veda, ktorá skúma motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov a spoločnosti ako celku o alternatívnom využití vzácnych výrobných zdrojov. Spôsoby rozdeľovania vyrobených statkov na súčasnú a budúcu spotrebu medzi rozličné skupiny obyvateľstva a výmenné procesy, ku ktorým pri tom dochádza. Ústredným problémom ekonómie je problém voľby a problém rozhodovania o použití obmedzených zdrojov. Zaoberá sa najvšeobecnejšími zákonitosťami ekonomického života spoločnosti, popisuje abstraktné mechanizmy ich fungovania, ktoré pomáhajú pochopiť logiku reálnych ekonomických procesov.
Funkcie ekonomickej teórie
- funkcia poznávacia - skúma ekonomické javy a procesy, ktoré prebiehajú v spoločnosti a usiluje sa ich vysvetliť
- funkcia praktická - poznatky, ku ktorým sa dopracuje, súť základom pre praktické konanie rozličných ekonomických subjektov pôsobiacich v spoločnosti
- funkcia metodologická - spočíva v tom, že sa ekonomická teória stáva teoretickým základom pre celý komplex ekonomických vied.
Metódy skúmania ekonómie
- Pozorovanie skutočností a veličín súčasných a minulých (historických), ich popis, triedenie a meranie,
- Analýza . Ide o rozklad celistvého javu na menšie časti, prvky, procesy, relácie a podobne za účelom hlbšieho poznania týchto jednotlivých stránok,
- Syntéza, ktorá umožňuje spoznať skúmaný jav ako celok skladbou jeho prvkov, odhalením jeho štruktúry, vzájomných väzieb a procesov prebiehajúcich medzi jeho stránkami,
- Indukcia - je chápaná ako postup od preskúmania všetkých jednotlivých javov k všeobecnému poznatku.
- Dedukcia - je zase postup od všeobecného k jednotlivému, pri ktorom sa na základe tvrdení, ktoré sa považujú za správne, logicky vyvodzuje pravdivý záver.
- Metóda komparácie - javov umožňuje určiť spoločné i rozdielne stránky javov a procesov,
K ďalším metódam skúmania patrí experiment, idealizácia a modelovanie, formalizácia, analógia, kvantitatívna analýza.
- Metóda vedeckej abstrakcie. Abstrakcia znamená koncentrovať pozornosť na najvýznamnejšie stránky problému. Výsledky sa nesmú absolutizovať, pretože to často vedie k demagógii a k strnulosti teórie, atď.
Mikroekonómia skúma chovanie jednotlivých zložiek ekonomiky a čiastkových ekonomických subjektov ako sú firmy, domácnosti, odvetvia a jednotlivci.
- trhový mechanizmus.
- teória firmy – podrobne v podnikovom hospodárstve.
- chovanie sa spotrebiteľa na trhu.
Makroekonómia sa zaoberá hospodárstvom ako celkom, celkovou výrobou tovarov a služieb.
Hlavné subjekty mikroekonómie:
Ekonomické subjekty alebo ekonomické jednotky sú základné jednotky ekonomickej teórie, najmä mikroekonómie. Subjekty mikr.:
1. Domácnosti, spotrebitelia - vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupcovia a na trhu výrobných faktorov ako predávajúci, lebo predávajú spoju prácu, pôdu. Vstupujú na trh preto, aby poskytnutím výrobných faktorov uspokojili potreby
2. rodiny, alebo jednotlivci - Majú svoje príjmy a tie vydávajú na nákup spotrebných statkov. Zo svojich príjmov môžu aj sporiť a tým vytvárať kapitál, ktorý môžu rôznymi spôsobmi investovať .
3. Firmy - vyrábajú tovary a služby, a na trhu prichádzajú s cieľom predať ich, čiže vystupujú zväčša ako predávajúci.
Domácnosti sú tvorené jednotlivcami, charakteristické črty domácností:
Spoločne používajú všetky svoje príjmy
Spoločne vlastnia majetok
Spoločne prijímajú ekonomické rozhodnutia
- cieľom domácností je čo najlepšie a najlacnejšie nakúpiť t.j. uspokojiť svoje potreby, a zároveň čo najdrahšie predať na trhu výrobných faktorov prácu, pôdu a kapitál. Domácnosti teda vystupujú jednak ako kupujúci tovarov a služieb, a jednak ako predávajúci výrobných faktorov. Primárny cieľ domácností je uspokojovanie potrieb. renta je cena za prenájom alebo predaj pôdy. mzda alebo plat je cena za prácuúroky sú cenou za prenájom kapitálu. Podniky - podnik je samostatná podnikateľská jednotka, ktorá využívaním výrobných faktorov vyrába statky a služby
Základné charakteristiky podniku:
1. Ekonomická samostatnosť - podnik sám rozhoduje ohľadom otázok Čo?, Ako?, Pre koho?
2. Právna subjektivita -znamená, že podnik vystupuje vo vlastnom mene, uzatvára zmluvy s rôznymi subjektami, a zároveň si musí plniť všetky svoje záväzky vyplývajúce z uzatvorených zmlúv, - podnik získava právnu subjektivitu zápisom do obchodného registra .
3. Užitočnosť - Užitočnosť označuje subjektívny pocit uspokojenia, ktorý jednotlivec dosahuje spotrebou určitého statku.. Užitočnosť je vedecká konštrukcia, ktorú ekonómovia používajú na poznávanie toho, ako racionálne spotrebitelia rozdeľujú svoje obmedzené zdroje medzi tovary aslužby, ktoré im prinášajú uspokojenie.
Kultúrne faktory
- kultúra – súbor základných hodnôt, vnímania spoločnosti, prianí a správania, ktoré jedinec preberá od rodiny a ďalších spoločenských inštitúcií; základné východisko potrieb a správania sa človeka; neschopnosť prispôsobiť sa kultúrnym rozdielom môže mať za následok neúčinnosť marketingu alebo trápne chyby
- subkultúra – skupina ľudí, ktorí zdieľajú určitý hodnotový systém založený na spoločných životných skúsenostiach a situáciách; sú charakterizované národnosťou, náboženstvom, rasovým pôvodom a geografickou oblasťou, kde žijú; produkty šité na mieru; v rámci veľkej subkultúry sa vyskytuje ďalších niekoľko malých subkultúr.
- spoločenská trieda – spoločnosť j rozdelená do relatívne stálych tried, ktorých členovia zdieľajú podobné hodnoty, majú spoločné záujmy a podobné správanie; sú pomerne trvalé a usporiadané; príslušnosť k určitej spoločenskej triede je vždy daná viacerými faktormi.
