referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Tadeáš
Utorok, 25. júna 2019
Makroekonómia - základné definície
Dátum pridania: 09.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sdacko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 749
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.2
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 8m 40s
Pomalé čítanie: 13m 0s
 

Základná charakteristika trhu

Smith vychádzal z toho, že hybnou silou ekonomického pohybu je prirodzená snaha ľudského jedinca sledovať vlastné ekonomické záujmy a týmto egoizmom prispieva k prosperite spoločnosti ako celku. Toto poznanie je známe tiež pod pojmom neviditeľná ruka trhu. Na Smithovej koncepcii ekonomiky slobodných ľudí, kde existuje sloboda vlastníctva, dokonalá konkurencia a voľná tvorba cien sa vyprofilovali základy ekonomického liberalizmu.

Podstata: súhrn sociálno-ekonomických vzťahov, ekonomických foriem a mechanizmov spojených s realizáciou tovarov, služieb a kapitálu. Trh napomáha riešiť tri základné otázky ekonómie tzv. ekonomickú triádu, tak ako sme to rozobrali v prvej prednáške: Čo a koľko vyrábať; ako vyrábať a pre koho vyrábať

Podmienky vzniku:

- stupeň rozvinutosti výroby, deľby práce, hlavne špecializácie a kooperácie
- postupný vznik súkromného vlastníctva, ktoré vytvára základnú skupinu pravidiel chovania sa jednotlivých subjektov pri výmene.

Základné formy a typy trhu 

Z územného hľadiska rozlišujeme trh miestny, regionálny, národný, ekonomických zoskupení a svetový trh. Trh môže byť voľný alebo viazaný, podľa toho, či je ponuka a dopyt pružný alebo regulovaný ap. Podľa stupňa organizovanosti rozlišujeme trhy organizované a neorganizované. Z pohľadu súladu s existujúcim zákonodarstvom možno rozlíšiť legálny (oficiálny) a nelegálny (čierny alebo šedivý) trh.

Okrem týchto foriem trhu sa v ekonomickej literatúre hovorí aj o jednotlivých typoch trhov. Napríklad o trhu čiastkovom a agregátnom. Podľa predmetu obchodu, hovoríme o trhu výrobkov a služieb a trhu výrobných činiteľov (trh práce, trh pôdy a trh kapitálu).

Dopyt je pomer množstva zakúpeného tovaru k obeti, ktorá sa musí vynaložiť k nadobudnutiu týchto tovarov. Predstavuje súhrn jednotlivých rozhodnutí samostatných spotrebiteľov o požadovanom množstve a kvalite v závislosti na cenách tvorí dopyt po tovare. Dopyt v ekonomickej teórii vyjadruje vzťah medzi cenou a požadovaným množstvom.

Dopyt môže byť:

- individuálny - to je dopyt jediného kupujúceho, alebo dopyt po produkcii jediného výrobcu. Vyjadruje množstvo určitého tovaru, ktoré je kupujúci ochotný kúpiť za určitú cenu.
- čiastkový (trhový) - je dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom výrobku. Je súhrnom individuálnych dopytov, vyjadruje dopyt na určitom trhu.
- agregátny (celkový) - je súhrn všetkých zamýšľaných kúp na trhu zo strany domácnosti, firiem a štátu. Je určený objemom výrobkov a cenami, za ktoré sú ochotní kupujúci tieto výrobky kúpiť.

Pod ponukou rozumieme súhrn všetkých zamýšľaných predajov, s ktorými výrobcovia prichádzajú na trh s cieľom predávať ich za určitú cenu. Ponuka predstavuje množstvo tovarov, ktoré výrobcovia dodajú na trh pri určitej cene

Ponuku rozoznávame:

- individuálnu - to je ponuka jednotlivého výrobcu. Je určená objemom výrobkov tohto výrobcu a zamýšľanými cenami jeho výrobku,
- čiastkovú (trhovú) - predstavuje súčet individuálnych ponúk na určitom čiastkovom trhu,
- agregátnu - je určená objemom výroby všetkých výrobcov a cenami, za ktoré chcú svoje výrobky predať.

Rovnováha na trhu je taká situácia, kedy nevzniká tendencia k zmene. Ani predávajúci, ani kupujúci nemajú dôvod meniť svoje rozhodnutia. Takáto situácia trvá len krátko, lebo v živote sa neustále stretávajú rôzne požiadavky predávajúcich a kupujúcich, ktorí majú rozdielne predstavy o objeme a cene realizovanej produkcie.

Konkurencia

Konkurencia medzi ponukou a dopytom (výrobca draho predať, spotrebiteľ lacno kúpiť = nutnosť kompromisu protichodných záujmov). Konkurencia medzi spotrebiteľmi (nakúpiť čo najviac a čo najlacnejšie, obdobia previsu dopytu nad ponukou ). Konkurencia medzi výrobcami (snaha predať čo najviac a najvýhodnejšie a získať dominantné postavenie na trhu, najvypuklejšia pri vyššej ponuke ako je dopyt. Existuje vo forme cenovej a necenovej konkurencie.

Ekonómia je spoločenská veda, ktorá skúma motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov a spoločnosti ako celku o alternatívnom využití vzácnych výrobných zdrojov. Spôsoby rozdeľovania vyrobených statkov na súčasnú a budúcu spotrebu medzi rozličné skupiny obyvateľstva a výmenné procesy, ku ktorým pri tom dochádza. Ústredným problémom ekonómie je problém voľby a problém rozhodovania o použití obmedzených zdrojov. Zaoberá sa najvšeobecnejšími zákonitosťami ekonomického života spoločnosti, popisuje abstraktné mechanizmy ich fungovania, ktoré pomáhajú pochopiť logiku reálnych ekonomických procesov.

Funkcie ekonomickej teórie

- funkcia poznávacia - skúma ekonomické javy a procesy, ktoré prebiehajú v spoločnosti a usiluje sa ich vysvetliť
- funkcia praktická - poznatky, ku ktorým sa dopracuje, súť základom pre praktické konanie rozličných ekonomických subjektov pôsobiacich v spoločnosti
- funkcia metodologická - spočíva v tom, že sa ekonomická teória stáva teoretickým základom pre celý komplex ekonomických vied.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.