svetovej vojny V predtuche vojny sa vtedy do skrytejších horských oblastí umiestňovali strojárske fabriky, ktoré boli neskôr preorientované na zbrojársku výrobu napr. v Dubnici nad Váhom, v Považskej Bystrici. Aj v tomto období sa ešte väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom.

Veľké škody spôsobila hospodárstvu 2. svetová vojna. Zničené boli mnohé továrne, mosty, železničné cesty. Chýbali aj dopravné prostriedky, ktoré boli cez vojnu z veľkej časti ulúpené, alebo zničené. Poľnohospodárstvo trpelo nedostatkom hospodárskych zvierat a mechanizácie.

Po skončení vojny sa v pomerne krátkom čase odstránili vojnové škody a obnovil sa chod hospodárstva. V roku 1948 sa dostala k moci komunistická strana. Pod jej vedením sa znárodnil priemysel, bankovníctvo, doprava a neskôr formou jednotlivých roľníckych družstiev a štátnych majetkov aj poľnohospodárstvo. Zaviedlo sa plánované hospodárstvo (päťročnice) a spolupráca s ostatnými socialistickými krajinami v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Táto deľba práce ovplyvnila povojnový rozvoj priemyslu na Slovensku. Budovali sa najmä továrne hutnícke, strojárske, (ktorých súčasťou bola zbrojná výroba), chemické a stavebných hmôt. Hoci prispeli k industrializácii našej vlasti, vytvorila sa nepriaznivá odvetvová štruktúra priemyslu s prevahou výroby polotovarov. Tieto odvetvia sa tiež zaslúžili o zhoršenie kvality životného prostredia. Spoločným znakom pre výrobky všetkých socialistických krajín bola ich nižšia technická úroveň a celková kvalita, a tým aj menšia možnosť konkurovať na trhoch mimo RVHP. Mnoho výrobkov zapĺňalo sklady s malou perspektívou ich predaja. Veľa závodov bolo nerentabilných.

Po roku 1989 sa sústava socialistických krajín v dôsledku nahromadených problémov rozpadla. Trh v rámci RVHP zanikol. Slovensko sa tak ako iné postkomunistické krajiny preorientováva na trhové hospodárstvo a popri svojich pôvodných partneroch nadväzuje nové hospodárske kontakty v zahraničí. Tento proces sprevádzajú mnohé problémy (zmena výrobných programov, konverzia zbrojárskeho priemyslu, privatizácia, nezamestnanosť a pod.). Hospodárstvo Slovenska musí s týmito problémami zápasiť, čo sa spočiatku prejavilo v znížení celkovej priemyselnej a poľnohospodárskej výroby i v znížení dopravných výkonov. Odvetvovú štruktúru hospodárstva Slovenska charakterizujú údaje o tvorbe hrubého domáceho produktu. V roku 1993 sa na tvorbe hrubého domáceho produktu podieľal najviac priemysel (36,8 %), Na druhom mieste sú služby s podielom 28,0 %, z toho doprava a spoje 11,2%. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa znížil podiel poľnohospodárstva (6,6 %) a stavebníctva 6,7 %.