V ostatných hospodárskych odvetviach sa vytvorilo 21,9 % hrubého domáceho produktu. Priestorová štruktúra hospodárstva nevykazuje extrémne rozdiely ako v niektorých porovnateľných krajinách. V každom našom okrese má svoje zastúpenie strojársky a potravinársky priemysel a v rôznej miere ostatné priemyselné odvetvia. Napriek tomu najvyššie sústredenie priemyslu a hlavne nevýrobných činností je v našich dvoch najväčších mestách, v Bratislave a Košiciach. Zaujímavosťou je, že v ich zázemí sú aj naše najvýznamnejšie poľnohospodárske oblasti.

Silné sústredenie hospodárskych aktivít vykazujú tiež slovenské kotliny, predovšetkým na strednom Považí. Naopak, slabá industrializácia je v Juhoslovenskej kotline a niektorých oblastiach na východe Slovenska.

PRIEMYSEL

Priemysel je hlavnou zložkou národného hospodárstva Slovenskej republiky. Na tvorbe národného dôchodku sa podieľa jednou tretinou. Jeho súčasný stav, odvetvová štruktúra a priestorové rozloženie sú výsledkom vývoja v minulosti. Priemyselná výroba na Slovensku sa
rozbiehala od začiatku 19. storočia. Remeselné dielne a manufaktúry sa pomaly menili na továrne, pričom súčasne vznikali aj nové továrne. Podstatou vzniku tovární bolo zavádzanie strojovej výroby. V roku 1832 dali do prevádzky parný stroj v súkenke v Haliči pri Lučenci. Strojová technika prenikala aj do iných odvetví a podmienila ich rozvoj. Rozvíjali sa tradičné priemyselné odvetvia, ako ťažobný priemysel, železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky, garbiarsky a papiernický priemysel.

V nížinatých oblastiach poľnohospodárske výrobky spracúval potravinársky priemysel, predovšetkým mlyny, cukrovary, sladovne, pivovary. Rozvinula sa aj výroba cukríkov a čokolády.

Koncom 19. storočia sa začal rozmáhať aj chemický priemysel. V Bratislave, kde sa zabezpečoval dovoz surovín po Dunaji, vznikla rafinéria ropy (Apollo) a výroba dynamitu (Nobel). Zavádzanie strojov do výroby a silný rozvoj železničnej dopravy podmienili vznik strojárskych opravárenských podnikov. Najväčším z nich bola železničná opravárenská dielňa vo Vrútkach.

Pred vznikom ČSR bolo Slovensko (nerátajúc hlavné mesto Budapešť) najpriemyselnejšou oblasťou Uhorska. No i tak zaostávalo za poprednými európskymi krajinami, ako Anglicko, Nemecko, Francúzsko, ale i Rakúsko a Česko. Zapríčinili to vládnuci feudáli, ktorí nevenovali rozvoju priemyslu dostatočnú pozornosť.

Po vzniku ČSR sa situácia nezlepšila. Českí podnikatelia využívali Slovensko najmä na produkciu surovín a poľnohospodárskych produktov.