Výrobu ložísk zabezpečujú fabriky v Považskej Bystrici, Žiline, Kysuckom Novom Meste, Skalici a Prešove.

Elektrotechnická výroba sa zameriava na spojovú techniku (Liptovský Hrádok, Stropkov, Vráble), televízory (Nižná na Orave), práčky (Matejovce pri Poprade), chladničky (Zlaté Moravce), svietidlá (Nové Zámky).

Z veľkého množstva strojárskych výrob možno ešte uviesť výrobu zdravotníckej techniky (Stará Turá, Piešťany), armatúr (Myjava), železných konštrukcií (Brezno), poľnohospodárskych strojov (Snina).

Hutnícky priemysel a ťažba rúd má u nás tradíciu od stredoveku, odkedy sa vo väčšej miere ťažili a spracúvali rudy. Výroba sa dnes koncentruje do veľkých podnikov. Východoslovenské železiarne v Košiciach spracúvajú najmä železnú rudu z Ukrajiny. Koksovateľné uhlie sa dováža z Ostravska a vápenec zo Slovenského krasu. Vyrábajú hlavne surové železo, oceľ a plechy. Železiarne v Podbrezovej sa špecializujú na výrobu valcovaného materiálu, Kovohuty v Istebnom na Orave na ferozliatiny.

V hutníctve farebných kovov dominuje hlinikáreň v Žiari nad Hronom. Pracuje na báze dovážaného bauxitu z Maďarska. Kovohuty v Krompachoch vyrábajú elektrolytickú meď a mangán. Niklová huta v Seredi bola pre nerentabilnosť výroby a veľké znečisťovanie životného prostredia zatvorená.

Priemysel palív a energetiky má obmedzené zdroje v rámci fosílnych palív. Ťažba hnedého uhlia a lignitu v oblasti Hornej Nitry a Modrého Kameňa, ako aj ťažba ropy a zemného plynu na Záhorí sú nedostatočné. Preto treba väčšinu týchto energetických surovín dovážať. Uhlie sa dováža hlavne z Českej republiky, ropa a plyn z Ruska ropovodom a plynovodom.

Vzhľadom na nedostatok týchto energetických zdrojov sa vyrába prevažná časť elektrickej energie v jadrovej a vo vodných elektrárniach.

Najväčšie tepelné elektrárne sú v Zemianskych Kostoľanoch a vo Vojanoch pri ukrajinských hraniciach. V prevádzke je jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach pri Trnave a jadrová elektráreň v Mochovciach pri Leviciach. Najviac vodných elektrární je na Váhu (19). Najväčší inštalovaný výkon má vodná elektráreň Gabčíkovo na Dunaji (720 MW).

Chemický a gumárenský priemysel zaznamenal svoj rozvoj najmä po 2. svetovej vojne. Jeho výroba výrazne závisí od dovozu surovín, ako ropa, zemný plyn a rôzne chemikálie.

Najväčšie závody sú v Bratislave Slovnaft (spracovanie ropy), Istrochem (výrobky anorganickej chémie, syntetické látky, hnojivá, agrochemikálie) a iné. Dusíkaté hnojivá a čpavok vyrába z plynu podnik Duslo v Šali. Ďalšími významnými podnikmi sú chemické závody v Novákoch, Hnúšti-Likieri a Smoleniciach (farby).

Rozšírená je výroba plastov a syntetických vlákien (Senica, Svit, Strážske, Humenné, Trnava, Nitra, Žilina).

Gumárenská výroba je lokalizovaná v Púchove, Bratislave a Dolných Vesteniciach.

Lieky sa vyrábajú v Hlohovci, v Slovenskej Lupči, Nitre a Šarišských Michaľanoch.

Potravinársky priemysel má dávne tradície v pôvodných remeslách, napr. mlynárstvo, pekárstvo, mäsiarstvo. Produkuje široký sortiment výrobkov (asi 10 000).

Je pomerne rovnomerne rozmiestnený na celom Slovensku.