VÝVOJ A ŠTRUKTÚRA HOSPODÁRSTVA SR

Súčasná hospodárska štruktúra Slovenska je výsledkom dlhého vývoja. Jeho korene možno sledovať už v minulých storočiach. V období rozvoja priemyslu bolo Slovensko súčasťou habsburskej monarchie. Uhorská šľachta však nemala veľký záujem o rozvoj veľkovýroby. Hoci sa Mária Terézia a neskôr Jozef II. snažili vytvoriť podmienky pre rozvoj hospodárstva, reformy v školstve, zrušenie nevoľníctva v roku 1785), vzniklo v tom čase na Slovensku len niekoľko manufaktúr. Boli to napríklad manufaktúra na výrobu bavlnených látok v Šaštíne, manufaktúra na výrobu majoliky v Holíči, textilná manufaktúra v Haliči pri Lučenci a kartúnka v Čeklísi (Bernolákove). Na začiatku 20. storočia pracovala v priemysle a remeslách Slovenska len necelá pätina obyvateľstva. Napriek tomu malo Slovensko v rámci uhorského priemyslu pomerne dobré postavenie, čo vyplývalo zo surovinovej základne, rozvinutého baníctva a niektorých remeselných tradícií. Na našom území boli napríklad, tri štvrtiny hutníckej a chemickej výroby a temer všetka výroba papiera Uhorska.

Baníctvo na Slovensku
Zlatý vek baníctva je spätý predovšetkým s obdobím 14. a 15. storočia, keď sa zlatá a strieborná ruda stala základom bohatstva a rozvoja uhorského štátu. Zlatou pokladnicou sa stali slobodné kráľovské banské mestá – Banská Štiavnica a Kremnica, kde sa už od roku 1330 začali v tunajšej mincovni raziť kremnické dukáty, ktoré boli známe v celej vtedajšej Európe. Robili ich z čistého zlata, vážili 3,55 gramu a ročne ich vyrazili asi 20 000 kusov. Celková ročná produkcia zlata v druhej polovici 14. storočia bola okolo 2500 kilogramov. Územie Slovenska sa tak stalo „zlatou baňou“ Uhorska s celoeurópskym významom. Zlatý vek baníctva súvisí s panovaním anjuovskej dynastie. Boli to práve oni, čo podporovali ťažbu striebra a zlata a baníckym mestám dávali slobody a výsady. 20 STOROČIE

Po vzniku ČSR bolo Slovensko menej rozvinutou časťou novej republiky. České krajiny boli súčasťou pokrokovejšieho Rakúska. Mali veľké zásoby uhlia a na ich priemyselnom rozvoji sa významne podieľal rakúsky a nemecký kapitál. Českí podnikatelia však tiež nemali veľký záujem o rozvoj priemyslu na Slovensku. Preto sa rozdiely z obdobia Rakúsko - Uhorska medzi týmito krajinami nezmenšovali, ale v období hospodárskej krízy ešte prehĺbili. Oživenie nastalo až tesne pred začiatkom 2.