Menová politika- stratégie

Menová politika je obmedzovaná snahou dosiahnuť cieľ prijatia eura, ako aj trendom reálneho zhodnocovania výmenného kurzu, spojeného s príjmovou konvergenciou. Výrazné PZI zvýšili exportnú kapacitu ekonomiky, pričom ďalšie investície sa pripravujú. Výsledný rast produktivity a príjmov na Slovensku, v porovnaní s jeho obchodnými partnermi, povedie k udržateľnému zhodnocovaniu meny v strednodobom horizonte, čo je proces, na ktorý NBS nemá vplyv. Toto reálne zhodnocovanie sa bude musieť udiať prostredníctvom pokračujúceho nominálneho zhodnocovania, vyššej inflácie, prípadne ich vzájomnej kombinácie. Aj keď nadmerné nominálne zhodnocovanie bez väzby na rast produktivity by mohlo oslabiť konkurencieschopnosť ekonomiky, trend reálneho zhodnocovania naznačuje, že stratégia spomaľovania nominálneho zhodnocovania v sebe nesie riziko nesplnenia maastrichtského inflačného kritéria do roku 2007.

Menová politika sa preto musí zamerať na znižovanie inflácie. Keďže hospodársky rast sa dynamizuje, voľné kapacity v ekonomike sa znižujú a rozpočet naznačuje mierny pozitívny fiškálny impulz v roku 2007, výrazne sa zúžil priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb v nadchádzajúcom období. Vzhľadom na inflačný výhľad by len ďalší výrazný prílev peňazí do ekonomiky opodstatnil zníženie úrokových sadzieb, aj to len ako krajné riešenie. Inak by NBS nemala vzdorovať postupnému zhodnocovaniu koruny, ktoré by sprísnilo menové podmienky. Okrem toho, z predvídateľnej intervencie na devízovom trhu môžu jednostranne profitovať špekulanti, čo by mohlo byť pre NBS nákladné. Ďalšie intervencie by rozšírili súvahu NBS a viedli k dodatočným stratám z dôvodu sterilizácie a preceňovania aktív. Akceptáciou postupného zhodnocovania meny v nadchádzajúcom období je možné vyhnúť sa jej ostrejšiemu a prudšiemu zhodnocovaniu v budúcnosti. Dôveryhodný odhad rovnovážneho výmenného kurzu nie je jednoduchý a obsahuje v sebe určitý stupeň voľného úsudku. Preto neuvádzame žiadnu konkrétnu úroveň nominálneho výmenného kurzu, ako úroveň vhodnú v krátkodobom horizonte. Bez ohľadu na to, trvalé prílevy - napriek historicky nízkym úrokovým diferenciálom voči eurozóne - naznačujú, že nerezidenti očakávajú v nasledujúcom období zhodnocovanie koruny. Niekoľko faktorov naznačuje, že reálny výmenný kurz sa v strednodobom horizonte posilní. Po prvé, aj keby sa vonkajší deficit bežného účtu v rokoch 2005-06 dočasne zvýšil, je pravdepodobné, že v strednodobom horizonte zostane pod hranicou udržateľnosti. Po druhé, mzdy na Slovensku sú nižšie ako u jeho konkurentov, dokonca aj po úprave o vplyv produktivity. Po tretie, a to s tým priamo súvisí, cenová úroveň na Slovensku nedosahuje ani polovicu cenovej úrovne v eurozóne, čo je nízke aj po zohľadnení slovenskej príjmovej úrovne. Ak má znižovanie inflácie pokračovať, menová politika bude musieť umožniť reálne zhodnocovanie meny prostredníctvom jej postupného nominálneho zhodnocovania v nasledujúcom období.
NBS by mala posilniť svoju komunikáciu smerom k verejnosti s cieľom usmerňovať inflačné očakávania a podporovať na budúcnosť zamerané trendy pri stanovovaní miezd v súkromnom sektore. Firmy by mali sledovať inflačné ciele NBS, aby dokázali zakotviť budúce inflačné očakávania do vyjednávaní o mzdách. Verejný sektor môže prispieť k zmierneniu rastu miezd tým, že vo svojej vlastnej mzdovej politike bude signalizovať význam, ktorý pripisuje dosiahnutiu tohto cieľa.

Fiškálna politika

Fiškálna politika je činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (od vládnej až po miestnu úroveň) zameraná na stabilizáciu ekonomiky. Fiškálna politika reguluje celkový kúpyschopný dopyt tak, aby dopyt jednotlivých hospodáriacich subjektov bol v súlade s dopytom, ktorý vytvára štát. To znamená, že štátny rozpočet sa využíva ako aktívny nástroj regulovania ekonomiky.

Popri fiškálnej funkcii ( vyberanie daní) ovplyvňuje ŠR aj základné makroekonomické ukazovatele ( napr. hrubý národný produkt, celkovú zamestnanosť, investície).

Štátny rozpočet je centralizovaný fond, ktorý v podobe bilancie porovnáva príjmy a výdavky. Je kategóriou distribučnou, zabezpečuje rozdeľovacie a znovurozdeľovacie procesy, ako aj nástrojom regulovania reprodukčného procesu. Štát využíva rozpočtové prostriedky na ovplyvňovanie investícií, urýchľovanie ekonomického rastu, stimulovanie rozvoja vybratých odvetví.

Podstata a význam štátneho rozpočtu sa prejavujú v jeho funkciách: je nástrojom rozdeľovania národného dôchodku, nástrojom štátnych zásahov do reprodukčného procesu a prostriedkom na uskutočňovanie vonkajšej hospodárskej a politickej expanzie.

Vstup Slovenska do Európskej únie 1. mája bol dôležitým míľnikom a zároveň uznaním jeho úspechov. V priebehu niekoľkých uplynulých rokov produkcia značne vzrástla, inflácia sa znížila a došlo k poklesu fiškálnej a vonkajšej nerovnováhy. Aj keď nezamestnanosť zostáva vysoká, hospodársky rast Slovenska je v porovnaní s ostatnými krajinami Višegrádskej štvorky priaznivý, pričom produkcia ekonomiky sa v ostatnom čase zvýšila aj vďaka expanzii výrobných kapacít. Tieto výsledky v nemalej miere odrážajú zdravé makroekonomické riadenie a zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré je výsledkom privatizácie štátnych podnikov, reštrukturalizácie bánk, zjednodušenia postupov pri zakladaní spoločností a deregulácie trhu práce. Kompetentné orgány predpokladajú vstup do ERM2 do roku 2006 a prijatie eura do januára 2008.

V budúcnosti stojí pred kompetentnými orgánmi výzva splnenia maastrichtského kritéria pre infláciu a fiškálny deficit, pri súčasnom zabezpečení rastu zamestnanosti a hospodárstva. Po prvé, miera inflácie, aj napriek jej poklesu, zostáva výrazne nad priemerom eurozóny a preto si jej znižovanie na maastrichtskú úroveň vyžiada ďalšie úsilie. Znižovanie úrokových sadzieb a fiškálne stimuly by mohli, v kombinácii s ostatnými faktormi, vyvolať rast dopytovej inflácie. Po druhé, dodatočná fiškálna konsolidácia bude ťažšia, najmä vo svetle nákladov na zavedenie druhého piliera dôchodkovej reformy. Po tretie, pokračovanie v štrukturálnych reformách zostáva kľúčovým predpokladom zníženia nezamestnanosti v strednodobom horizonte a zabezpečenia príjmovej konvergencie na západoeurópsku úroveň.

Záver

Slovensko zavádza mimoriadne rozsiahle reformy. Ich zavŕšenie a udržanie si aj naďalej bude vyžadovať odhodlanie. Vysporiadanie sa s touto výzvou v najbližšom období bude kľúčové pre úspešnú účasť Slovenskej republiky v Eurozóne. Fiškálna a menová politika sú jednými z najdôležitejších sektorov ekonomiky, a hrajú kľúčovú rolu pri našej ceste k Euru.

Je dôležité aby NBS naďalej usilovne pracovala na ekonomickom raste krajiny. Na dosiahnutie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky je potrebné, aby smerovanie hospodárskej politiky podporovalo makroekonomickú stabilitu, umožnilo dokončenie procesu štrukturálnych reforiem a vytvorenie transparentného podnikateľského prostredia.