Obsah

Úvod
Menová politika NBS
Menová politika- Stratégie
Fiškálna politika
Záver
Použitá literatúra

Úvod

Hlavnou úlohou centrálnych bánk je vytváranie prostredia s nízkou infláciou v ekonomike danej krajiny. Táto úloha sa v poslednom období nezmenila, zmenili sa len spôsoby jej zabezpečovania.

Centrálne banky vyspelých trhových ekonomík plnia v súčasnosti niekoľko základných úloh:

- vydávajú peniaze do obehu,
- uskutočňujú menovú politiku tým, že ovplyvňujú množstvo peňazí v obehu,
- usmerňujú činnosť ostatných bánk, obchodujú s nimi a poskytujú im úvery,
- zabezpečujú finančné operácie štátu,
- spravujú devízové rezervy a vyhlasujú menový kurz,
- regulujú bankový systém a uskutočňujú dohľad nad jeho bezpečným fungovaním. Pri zabezpečovaní týchto úloh sa vyžaduje určitý stupeň nezávislosti centrálnej banky od výkonných orgánov štátu. Len nezávislá centrálna banka si môže dovoliť robiť aj z politického hľadiska nepopulárnu menovú politiku, ak si to vyžaduje situácia v ekonomike danej krajiny.

Národná banka Slovenska vznikla 1. januára 1993 ako centrálna banka Slovenskej republiky. Jej činnosť, organizáciu, vzťah k vláde, hospodárenie a ďalšie oblasti upravuje zákon. V ekonomike štátu i voči ostatným bankám komerčného zamerania má špecifické postavenie. Špecifické sú tiež úlohy, za ktoré zodpovedá. Nazývame ich funkciami centrálnej banky. Ide o súhrn navzájom prepojených činností, ktoré Národná banka Slovenska vykonáva, aby naplnila základný cieľ určený v zákone – zabezpečila cenovú stabilitu. V oblasti menovej politiky stanovuje nástroje a postupy, pomocou ktorých realizuje konkrétny výkon menovej politiky. Ide o ekonomické (teda nie direktívne) nástroje, prostredníctvom ktorých nepriamo usmerňuje obchodnú politiku bánk a pobočiek zahraničných bánk na území Slovenskej Republiky.

Z Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. Čl. 56 (1) Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom. (2) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska. (3) Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Menová politika NBS

Stratégia a nástroje, ktoré tvoria obsah menovej politiky sú pre väčšinu ľudí príliš komplikované, plné teórií a odborných výrazov, zložitých výpočtov a súvislostí. Vyplýva to zo zložitosti makroekonomických vzťahov a fungovania ekonomiky ako celku. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že centrálna banka na základe zhodnotenia predchádzajúceho vývoja a posúdenia očakávaného vývoja jednotlivých ekonomických ukazovateľov prognózuje cenový vývoj a súčasne posúdi, či je takýto vývoj v súlade s jej cieľmi. Na základe analýz potom rozhodne o použití svojich nástrojov. Neustále sleduje, či sa nevytvárajú inflačné riziká, ktoré by vyžadovali jej protiopatrenia. Medzi takéto signály patrí napríklad zvyšovanie peňažnej zásoby, čiže množstva peňazí v ekonomike. Je to preto, že inflácia je obvykle sprevádzaná rastom zásoby peňazí. Ďalšími indikátormi sú aj výmenný kurz, zahraničný obchod, mzdy a produktivita práce, zadlženosť štátu a pod. Centrálna banka svoju menovú politiku realizuje prostredníctvom obchodných bánk. Prostredníctvom nich ovplyvňuje menové prostredie jednak riadením objemu likvidity v bankovom sektore, jednak určením ceny, za ktorú si môžu banky likviditu požičať, resp. nadbytočnú likviditu uložiť. S určitým zjednodušením môžeme tento vzťah zobraziť ako pohyb peňazí od centrálnej banky cez ostatné banky k podnikateľovi či občanovi.

NBS

Hlavným nástrojom, ktorým centrálna banka ovplyvňuje peňažnú zásobu, a tak aj svoj prvoradý cieľ – infláciu, je cena, za ktorú centrálna banka poskytuje ostatným bankám likviditu, t. j. úroková miera. Čím drahšie od nej banky peniaze „nakúpia“, tým vyššie úroky budú požadovať od svojich klientov za úvery a tým menej úverov poskytnú. Objem peňazí v ekonomike sa zníži, obmedzí sa spotreba aj investície a inflácia poklesne. Ak centrálna banka zníži úrokové miery, tak prostredníctvom bánk bude do ekonomiky prúdiť viac peňazí. Vďaka lacnejším úverom sa rozšíria podnikateľské aktivity, zvýši sa zamestnanosť a mzdy a následne aj spotreba tovarov, čo zastaví pokles inflácie. Najdôležitejšie, nazývané tiež kľúčové úrokové sadzby Národnej banky Slovenska sú:

- základná úroková sadzba NBS, ktorá sa rovná limitnej úrokovej sadzbe pre štandardné dvojtýždňové REPO tendre,
- úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné obchody – vklady,
- úroková sadzba pre jednodňové refinančné obchody – úvery.

Nástroje menovej politiky:

– Operácie na voľnom trhu
– hlavný nástroj: štandardný REPO tender s dvojtýždňovou splatnosťou
– nástroje na dlhodobejšie riadenie rizika likvidity: emisia pokladničných poukážok NBS
– nástroj na jemné doladenie: rýchly tender
– štrukturálne operácie: individuálne obchody
– Automatické operácie (Standing facilities)
– jednodňové refinančné operácie
– jednodňové sterilizačné operácie
– Ostatné nástroje

Kľúčové úrokové sadzby vyhlasuje Národná banka Slovenska minimálne raz za mesiac. Zverejnenie takejto informácie však nie je len stanovením ceny obchodov s komerčnými bankami, ale aj určitým signálom pre širokú verejnosť o tom, aký vývoj inflácie centrálna banka očakáva. Banky uzatvárajú s centrálnou bankou obchody na rôzne časové obdobia, podľa toho, na aký čas si peniaze potrebujú požičať či uložiť. Prvá z kľúčových sadzieb sa viaže k možnosti uložiť finančné prostriedky na obdobie dvoch týždňov, tzv. štandardný dvojtýždňový REPO tender, ktorý centrálna banka ponúka pravidelne každý týždeň.

Druhé dve kľúčové sadzby sa viažu k jednodňovým obchodom. Na konci každého pracovného dňa si banky môžu „doladiť“ svoju finančnú pozíciu buď jednodňovým vkladom v Národnej banke Slovenska – ak majú voľné finančné prostriedky a chcú získať aspoň minimálny výnos, alebo jednodňovou pôžičkou od NBS, ak im nejaké prostriedky dočasne chýbajú. Ďalším nástrojom ovplyvňujúcim likviditu v bankovom sektore sú povinné minimálne rezervy. Národná banka Slovenska stanovuje, koľko percent z vkladov nemôžu banky používať na svoje komerčné aktivity. Tieto prostriedky musia mať uložené na svojich účtoch vedených v centrálnej banke ako povinnú rezervu. Pre centrálnu banku a jej menovú politiku je rovnako dôležitá tak vnútorná, ako aj vonkajšia stabilita meny reprezentovaná výmenným kurzom voči iným menám. Centrálna banka určuje, aký režim výmenného kurzu je pre krajinu vhodný. Či je potrebný pevný – fixný výmenný kurz, alebo je pre ekonomiku vhodnejší plávajúci kurz, tzv. floating.Menová politika- stratégie

Menová politika je obmedzovaná snahou dosiahnuť cieľ prijatia eura, ako aj trendom reálneho zhodnocovania výmenného kurzu, spojeného s príjmovou konvergenciou. Výrazné PZI zvýšili exportnú kapacitu ekonomiky, pričom ďalšie investície sa pripravujú. Výsledný rast produktivity a príjmov na Slovensku, v porovnaní s jeho obchodnými partnermi, povedie k udržateľnému zhodnocovaniu meny v strednodobom horizonte, čo je proces, na ktorý NBS nemá vplyv. Toto reálne zhodnocovanie sa bude musieť udiať prostredníctvom pokračujúceho nominálneho zhodnocovania, vyššej inflácie, prípadne ich vzájomnej kombinácie. Aj keď nadmerné nominálne zhodnocovanie bez väzby na rast produktivity by mohlo oslabiť konkurencieschopnosť ekonomiky, trend reálneho zhodnocovania naznačuje, že stratégia spomaľovania nominálneho zhodnocovania v sebe nesie riziko nesplnenia maastrichtského inflačného kritéria do roku 2007.

Menová politika sa preto musí zamerať na znižovanie inflácie. Keďže hospodársky rast sa dynamizuje, voľné kapacity v ekonomike sa znižujú a rozpočet naznačuje mierny pozitívny fiškálny impulz v roku 2007, výrazne sa zúžil priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb v nadchádzajúcom období. Vzhľadom na inflačný výhľad by len ďalší výrazný prílev peňazí do ekonomiky opodstatnil zníženie úrokových sadzieb, aj to len ako krajné riešenie. Inak by NBS nemala vzdorovať postupnému zhodnocovaniu koruny, ktoré by sprísnilo menové podmienky. Okrem toho, z predvídateľnej intervencie na devízovom trhu môžu jednostranne profitovať špekulanti, čo by mohlo byť pre NBS nákladné. Ďalšie intervencie by rozšírili súvahu NBS a viedli k dodatočným stratám z dôvodu sterilizácie a preceňovania aktív. Akceptáciou postupného zhodnocovania meny v nadchádzajúcom období je možné vyhnúť sa jej ostrejšiemu a prudšiemu zhodnocovaniu v budúcnosti. Dôveryhodný odhad rovnovážneho výmenného kurzu nie je jednoduchý a obsahuje v sebe určitý stupeň voľného úsudku. Preto neuvádzame žiadnu konkrétnu úroveň nominálneho výmenného kurzu, ako úroveň vhodnú v krátkodobom horizonte. Bez ohľadu na to, trvalé prílevy - napriek historicky nízkym úrokovým diferenciálom voči eurozóne - naznačujú, že nerezidenti očakávajú v nasledujúcom období zhodnocovanie koruny. Niekoľko faktorov naznačuje, že reálny výmenný kurz sa v strednodobom horizonte posilní. Po prvé, aj keby sa vonkajší deficit bežného účtu v rokoch 2005-06 dočasne zvýšil, je pravdepodobné, že v strednodobom horizonte zostane pod hranicou udržateľnosti. Po druhé, mzdy na Slovensku sú nižšie ako u jeho konkurentov, dokonca aj po úprave o vplyv produktivity. Po tretie, a to s tým priamo súvisí, cenová úroveň na Slovensku nedosahuje ani polovicu cenovej úrovne v eurozóne, čo je nízke aj po zohľadnení slovenskej príjmovej úrovne. Ak má znižovanie inflácie pokračovať, menová politika bude musieť umožniť reálne zhodnocovanie meny prostredníctvom jej postupného nominálneho zhodnocovania v nasledujúcom období.
NBS by mala posilniť svoju komunikáciu smerom k verejnosti s cieľom usmerňovať inflačné očakávania a podporovať na budúcnosť zamerané trendy pri stanovovaní miezd v súkromnom sektore. Firmy by mali sledovať inflačné ciele NBS, aby dokázali zakotviť budúce inflačné očakávania do vyjednávaní o mzdách. Verejný sektor môže prispieť k zmierneniu rastu miezd tým, že vo svojej vlastnej mzdovej politike bude signalizovať význam, ktorý pripisuje dosiahnutiu tohto cieľa.

Fiškálna politika

Fiškálna politika je činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (od vládnej až po miestnu úroveň) zameraná na stabilizáciu ekonomiky. Fiškálna politika reguluje celkový kúpyschopný dopyt tak, aby dopyt jednotlivých hospodáriacich subjektov bol v súlade s dopytom, ktorý vytvára štát. To znamená, že štátny rozpočet sa využíva ako aktívny nástroj regulovania ekonomiky.

Popri fiškálnej funkcii ( vyberanie daní) ovplyvňuje ŠR aj základné makroekonomické ukazovatele ( napr. hrubý národný produkt, celkovú zamestnanosť, investície).

Štátny rozpočet je centralizovaný fond, ktorý v podobe bilancie porovnáva príjmy a výdavky. Je kategóriou distribučnou, zabezpečuje rozdeľovacie a znovurozdeľovacie procesy, ako aj nástrojom regulovania reprodukčného procesu. Štát využíva rozpočtové prostriedky na ovplyvňovanie investícií, urýchľovanie ekonomického rastu, stimulovanie rozvoja vybratých odvetví.

Podstata a význam štátneho rozpočtu sa prejavujú v jeho funkciách: je nástrojom rozdeľovania národného dôchodku, nástrojom štátnych zásahov do reprodukčného procesu a prostriedkom na uskutočňovanie vonkajšej hospodárskej a politickej expanzie.

Vstup Slovenska do Európskej únie 1. mája bol dôležitým míľnikom a zároveň uznaním jeho úspechov. V priebehu niekoľkých uplynulých rokov produkcia značne vzrástla, inflácia sa znížila a došlo k poklesu fiškálnej a vonkajšej nerovnováhy. Aj keď nezamestnanosť zostáva vysoká, hospodársky rast Slovenska je v porovnaní s ostatnými krajinami Višegrádskej štvorky priaznivý, pričom produkcia ekonomiky sa v ostatnom čase zvýšila aj vďaka expanzii výrobných kapacít. Tieto výsledky v nemalej miere odrážajú zdravé makroekonomické riadenie a zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré je výsledkom privatizácie štátnych podnikov, reštrukturalizácie bánk, zjednodušenia postupov pri zakladaní spoločností a deregulácie trhu práce. Kompetentné orgány predpokladajú vstup do ERM2 do roku 2006 a prijatie eura do januára 2008.

V budúcnosti stojí pred kompetentnými orgánmi výzva splnenia maastrichtského kritéria pre infláciu a fiškálny deficit, pri súčasnom zabezpečení rastu zamestnanosti a hospodárstva. Po prvé, miera inflácie, aj napriek jej poklesu, zostáva výrazne nad priemerom eurozóny a preto si jej znižovanie na maastrichtskú úroveň vyžiada ďalšie úsilie. Znižovanie úrokových sadzieb a fiškálne stimuly by mohli, v kombinácii s ostatnými faktormi, vyvolať rast dopytovej inflácie. Po druhé, dodatočná fiškálna konsolidácia bude ťažšia, najmä vo svetle nákladov na zavedenie druhého piliera dôchodkovej reformy. Po tretie, pokračovanie v štrukturálnych reformách zostáva kľúčovým predpokladom zníženia nezamestnanosti v strednodobom horizonte a zabezpečenia príjmovej konvergencie na západoeurópsku úroveň.

Záver

Slovensko zavádza mimoriadne rozsiahle reformy. Ich zavŕšenie a udržanie si aj naďalej bude vyžadovať odhodlanie. Vysporiadanie sa s touto výzvou v najbližšom období bude kľúčové pre úspešnú účasť Slovenskej republiky v Eurozóne. Fiškálna a menová politika sú jednými z najdôležitejších sektorov ekonomiky, a hrajú kľúčovú rolu pri našej ceste k Euru.

Je dôležité aby NBS naďalej usilovne pracovala na ekonomickom raste krajiny. Na dosiahnutie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky je potrebné, aby smerovanie hospodárskej politiky podporovalo makroekonomickú stabilitu, umožnilo dokončenie procesu štrukturálnych reforiem a vytvorenie transparentného podnikateľského prostredia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Menová a fišklálna politika SR