referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bartolomej
Sobota, 24. augusta 2019
Menová a fišklálna politika SR
Dátum pridania: 09.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jergusko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 527
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7.6
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 12m 40s
Pomalé čítanie: 19m 0s
 
Obsah

Úvod
Menová politika NBS
Menová politika- Stratégie
Fiškálna politika
Záver
Použitá literatúra

Úvod

Hlavnou úlohou centrálnych bánk je vytváranie prostredia s nízkou infláciou v ekonomike danej krajiny. Táto úloha sa v poslednom období nezmenila, zmenili sa len spôsoby jej zabezpečovania.

Centrálne banky vyspelých trhových ekonomík plnia v súčasnosti niekoľko základných úloh:

- vydávajú peniaze do obehu,
- uskutočňujú menovú politiku tým, že ovplyvňujú množstvo peňazí v obehu,
- usmerňujú činnosť ostatných bánk, obchodujú s nimi a poskytujú im úvery,
- zabezpečujú finančné operácie štátu,
- spravujú devízové rezervy a vyhlasujú menový kurz,
- regulujú bankový systém a uskutočňujú dohľad nad jeho bezpečným fungovaním. Pri zabezpečovaní týchto úloh sa vyžaduje určitý stupeň nezávislosti centrálnej banky od výkonných orgánov štátu. Len nezávislá centrálna banka si môže dovoliť robiť aj z politického hľadiska nepopulárnu menovú politiku, ak si to vyžaduje situácia v ekonomike danej krajiny.

Národná banka Slovenska vznikla 1. januára 1993 ako centrálna banka Slovenskej republiky. Jej činnosť, organizáciu, vzťah k vláde, hospodárenie a ďalšie oblasti upravuje zákon. V ekonomike štátu i voči ostatným bankám komerčného zamerania má špecifické postavenie. Špecifické sú tiež úlohy, za ktoré zodpovedá. Nazývame ich funkciami centrálnej banky. Ide o súhrn navzájom prepojených činností, ktoré Národná banka Slovenska vykonáva, aby naplnila základný cieľ určený v zákone – zabezpečila cenovú stabilitu. V oblasti menovej politiky stanovuje nástroje a postupy, pomocou ktorých realizuje konkrétny výkon menovej politiky. Ide o ekonomické (teda nie direktívne) nástroje, prostredníctvom ktorých nepriamo usmerňuje obchodnú politiku bánk a pobočiek zahraničných bánk na území Slovenskej Republiky.

Z Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. Čl. 56 (1) Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom. (2) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska. (3) Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Menová politika NBS

Stratégia a nástroje, ktoré tvoria obsah menovej politiky sú pre väčšinu ľudí príliš komplikované, plné teórií a odborných výrazov, zložitých výpočtov a súvislostí. Vyplýva to zo zložitosti makroekonomických vzťahov a fungovania ekonomiky ako celku. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že centrálna banka na základe zhodnotenia predchádzajúceho vývoja a posúdenia očakávaného vývoja jednotlivých ekonomických ukazovateľov prognózuje cenový vývoj a súčasne posúdi, či je takýto vývoj v súlade s jej cieľmi. Na základe analýz potom rozhodne o použití svojich nástrojov. Neustále sleduje, či sa nevytvárajú inflačné riziká, ktoré by vyžadovali jej protiopatrenia. Medzi takéto signály patrí napríklad zvyšovanie peňažnej zásoby, čiže množstva peňazí v ekonomike. Je to preto, že inflácia je obvykle sprevádzaná rastom zásoby peňazí. Ďalšími indikátormi sú aj výmenný kurz, zahraničný obchod, mzdy a produktivita práce, zadlženosť štátu a pod. Centrálna banka svoju menovú politiku realizuje prostredníctvom obchodných bánk. Prostredníctvom nich ovplyvňuje menové prostredie jednak riadením objemu likvidity v bankovom sektore, jednak určením ceny, za ktorú si môžu banky likviditu požičať, resp. nadbytočnú likviditu uložiť. S určitým zjednodušením môžeme tento vzťah zobraziť ako pohyb peňazí od centrálnej banky cez ostatné banky k podnikateľovi či občanovi.

NBS

Hlavným nástrojom, ktorým centrálna banka ovplyvňuje peňažnú zásobu, a tak aj svoj prvoradý cieľ – infláciu, je cena, za ktorú centrálna banka poskytuje ostatným bankám likviditu, t. j. úroková miera. Čím drahšie od nej banky peniaze „nakúpia“, tým vyššie úroky budú požadovať od svojich klientov za úvery a tým menej úverov poskytnú. Objem peňazí v ekonomike sa zníži, obmedzí sa spotreba aj investície a inflácia poklesne. Ak centrálna banka zníži úrokové miery, tak prostredníctvom bánk bude do ekonomiky prúdiť viac peňazí. Vďaka lacnejším úverom sa rozšíria podnikateľské aktivity, zvýši sa zamestnanosť a mzdy a následne aj spotreba tovarov, čo zastaví pokles inflácie. Najdôležitejšie, nazývané tiež kľúčové úrokové sadzby Národnej banky Slovenska sú:

- základná úroková sadzba NBS, ktorá sa rovná limitnej úrokovej sadzbe pre štandardné dvojtýždňové REPO tendre,
- úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné obchody – vklady,
- úroková sadzba pre jednodňové refinančné obchody – úvery.

Nástroje menovej politiky:

– Operácie na voľnom trhu
– hlavný nástroj: štandardný REPO tender s dvojtýždňovou splatnosťou
– nástroje na dlhodobejšie riadenie rizika likvidity: emisia pokladničných poukážok NBS
– nástroj na jemné doladenie: rýchly tender
– štrukturálne operácie: individuálne obchody
– Automatické operácie (Standing facilities)
– jednodňové refinančné operácie
– jednodňové sterilizačné operácie
– Ostatné nástroje

Kľúčové úrokové sadzby vyhlasuje Národná banka Slovenska minimálne raz za mesiac. Zverejnenie takejto informácie však nie je len stanovením ceny obchodov s komerčnými bankami, ale aj určitým signálom pre širokú verejnosť o tom, aký vývoj inflácie centrálna banka očakáva. Banky uzatvárajú s centrálnou bankou obchody na rôzne časové obdobia, podľa toho, na aký čas si peniaze potrebujú požičať či uložiť. Prvá z kľúčových sadzieb sa viaže k možnosti uložiť finančné prostriedky na obdobie dvoch týždňov, tzv. štandardný dvojtýždňový REPO tender, ktorý centrálna banka ponúka pravidelne každý týždeň.

Druhé dve kľúčové sadzby sa viažu k jednodňovým obchodom. Na konci každého pracovného dňa si banky môžu „doladiť“ svoju finančnú pozíciu buď jednodňovým vkladom v Národnej banke Slovenska – ak majú voľné finančné prostriedky a chcú získať aspoň minimálny výnos, alebo jednodňovou pôžičkou od NBS, ak im nejaké prostriedky dočasne chýbajú. Ďalším nástrojom ovplyvňujúcim likviditu v bankovom sektore sú povinné minimálne rezervy. Národná banka Slovenska stanovuje, koľko percent z vkladov nemôžu banky používať na svoje komerčné aktivity. Tieto prostriedky musia mať uložené na svojich účtoch vedených v centrálnej banke ako povinnú rezervu. Pre centrálnu banku a jej menovú politiku je rovnako dôležitá tak vnútorná, ako aj vonkajšia stabilita meny reprezentovaná výmenným kurzom voči iným menám. Centrálna banka určuje, aký režim výmenného kurzu je pre krajinu vhodný. Či je potrebný pevný – fixný výmenný kurz, alebo je pre ekonomiku vhodnejší plávajúci kurz, tzv. floating.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Ján Lisý a kol.: Ekonómia v novej ekonomike, Iura edition, Bratislava 2005, Zbynek Revenda: Centrální banskovnictví, Management Press, Praha 2004, Zbynek Revanda a kol.: Peněžní ekonomie a bankovnictví, Management press, Praha 2003, ,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.