Ekonomická výkonnosť slovenských regiónov je do značnej miery ovplyvňovaná skutočnosťou, že prevažná časť hospodárstva SR (predovšetkým pokiaľ ide o priemysel) bola vybudovaná v podmienkach socialistickej industrializácie. Pri jej tvorbe dominovali netrhové faktory. Z nich napríklad budovanie veľkých zbrojárskych komplexov orientovaných do „do zázemia“, s výrobnou štruktúrou orientovanou na trhy RVHP. Po postupnom zavádzaní tvrdších pravidiel voľnej súťaže sa preto priestorová štruktúra hospodárstva musela zákonite meniť. Spôsobilo to výrazné diferencie v regiónoch Slovenska. Najviac zvýhodnený bol bratislavský región, a to vzhľadom na geografickú polohu (najmä blízkosť Viedne), ako aj vysokú koncentráciu obyvateľstva. Najvážnejšou črtou regionálneho rozvoja Slovenska je preto značný rozdiel medzi regiónom Bratislava a ostatnými regiónmi SR, pretrvávajúci dodnes. Bratislavský región je zároveň jediným regiónom spomedzi všetkých nových členských štátov (s výnimkou pražského), ktorý nespĺňa podmienku pre poskytovanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EU. Jedným z priorít hospodárstva po vstupe do EU je aj zmazať tieto rozdiely medzi regiónmi, aby sa predišlo možným závažným dôsledkom ako je: 1. Migrácia kvalifikovanej pracovnej sily z celého územia SR. 2. Koncentrácia najdôležitejších inštitúcií a podnikov do blízkosti regiónu a s tým spojená referenčná výhoda. Napríklad manažéri svetových automobiliek pri rozhodovaní o investovaní do stredoeurópskych krajín uprednostnia ten región, kde už pôsobí iná renomovaná automobilka. 3. Nepomerný rast životných nákladov v regióne. Tieto rozdiely sa vláda snaží zmazať docentralizovaním vlády na vyššie územné celky (VUC) a snaha umiestňovať kľúčové investície do menej rozvinutých regiónov.

V nadväznosti na prílev zahraničných investorov na Slovensko bude do našich podnikov prúdiť aj know-how. Toto vytvára tlak na sprehľadňovanie legislatívnych pravidiel na podnikanie (napríklad zjednodušenie skúšobníctva a vzájomné uznávanie certifikácií) a tlak na ochranu súkromného vlastníctva. Zároveň sa vyvíja tlak na zvýšenie efektívnosti a kvality riadenia podnikov, vrátane zefektívnenia ich organizácie a investovania. Zvyšovanie kvality riadenia podnikov následne prispieva k vytváraniu podmienok pre zlepšenie podnikateľskej klímy, „kultúry podnikania“, a vytvára tak tlak na dodržovanie pravidiel pre konkurenciu a pre podnikanie v dlhodobejšom horizonte. Podmienkou je však udržanie prílevu dlhodobých zahraničných investícií.

Okrem priameho impulzu, súvisiaceho so vstupom do EU, má na celkové ekonomické prostredie významný vplyv aj tlak západoeurópskej konkurencie, ku ktorému čiastočne dochádzalo aj pred vstupom do EU. Spolu s podmienkami na voľný pohyb kapitálu, výrobkov a služieb a čiastočne aj pracovných síl má vplyv na ľahšie investovanie, presúvanie kapitálu, jednoduchšie podnikanie a nové podnikateľské príležitosti v krajinách EU. Tieto skutočnosti, najmä tlak zahraničnej konkurencie, pôsobí pozitívne aj pre spotrebiteľov. Odzrkadľuje sa to vo vyššej ponuke tovarov a služieb a tlak na ich vyššiu kvalitu.

Je možné uviesť aj niektoré mimoekonomické dopady vstupu do EU. Ide hlavne o tie, u ktorých sa predpokladá ich následný vplyv na ekonomické procesy. Základným priaznivým mimoekonomickým aspektom vstupu Slovenska do EU je už spomínané zvýšenie bezpečnosti a dôveryhodnosti krajiny. Okrem priamych ekonomických dopadov ktoré môžu z toho vyplývať možno uviesť aj napríklad psychologický faktor – posudzovanie slovenských výrobkov a služieb ako s vyššou kvalitou. Značka „Made in EU“ dáva spotrebiteľom a odberateľom väčšiu záruku kvality ako značka „Made in Slovakia“. Tým môže byť po slovenských výrobkoch väčší dopyt a môže sa zvýšiť ich cena.

Významnými pozitívnymi efektmi členstva v EU je ľahšie vytváranie podmienok pre zlepšovanie infraštruktúry a životného prostredia, a to najmä v nadväznosti na prísun peňazí z fondov EU. Prvý efekt slúži ako impulz pre dlhodobejšie udržateľné podnikateľské projekty a investície a druhý pozitívne ovplyvňuje kvalitu života ľudí, a tým potenciálne aj zvyšuje produktivitu práce. Dôležitým faktorom ekonomického rozvoja je aj ľahší prístup k vzdelaniu v krajinách EU a jednoduchší prístup k medzinárodným programom v oblasti aplikovaného výskumu, vedy a techniky. Majú totiž pozitívne ekonomické dopady na kvalitu, pružnosť a produktivitu pracovnej sily.

Podceňovať sa nesmú ani mimoekonomické riziká. Viaceré sa odvíjajú od prenesenia zodpovednosti za niektoré rozhodnutia do EU. Z dlhodobého hľadiska to môže spôsobiť brzdenie aktivity jednotlivcov, prehĺbenie ich spoliehania sa na cudzie rozhodnutia, zníženie ich kontrolovateľnosti a zároveň aj obmedzenie prirodzenej suverenity krajiny. Prenášanie kompetencií a zodpovednosti na rozhodovacie právomoci centralizovaných inštitúcií EU môže u obyvateľov Slovenska (ktorí mali dlhodobé skúsenosti s extrémnejšou formou centrálne plánovanej spoločnosti) vyvolávať psychologické rozčarovania. Prenášanie niektorých rozhodnutí zo štátnej úrovne na európsku môže navyše zvyšovať riziko ekonomických nerovnováh a obmedzovať ekonomickú výkonnosť krajiny.